Od žiaroviek k jedlu: Ako Holandsko buduje obehové hospodárstvo

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Holandsko je priekopníkom cirkulárnej ekonomiky. [EPA-EFE/Robin Utrecht]

Obehová ekonomika povedie k rastu HDP aj k novým pracovným miestam. Holandsko je jedným zo svetových lídrov v jej zavádzaní, píše FREEK VAN EIJK.

Freek van Eijk je riaditeľom Holland Circular Hotspot, verejno-súkromnej platformy, kde výskumné inštitúcie a úrady spolupracujú na výmene skúseností a podpore podnikania. Vlani v novembri prednášal na seminári Slovak Business Agency o obehovej ekonomike v Banskej Bystrici.

Naša spoločnosť a planéta v súčasnosti čelia veľkým výzvam. Klimatické zmeny, klesajúca biodiverzita, plasty v oceánoch či dostupnosť zdrojov pre náš priemysel sú iba niekoľkými z príkladov.

Ako to dopadne? Globálny výhľad materiálnych zdrojov do roku 2060 od OECD predpokladá zdvojnásobenie používania primárnych materiálov v porovnaní s dneškom. Nadácia Ellen MacArthurovej pridala znepokojivú predpoveď, že do roku 2050 bude v oceánoch viac plastu ako rýb. Rast hladiny svetových oceánov ovplyvní delty riek, v ktorých sa koncentruje 80 percent svetového HDP. V neposlednom rade bude ľudstvo musieť do roku 2050 pre naplnenie svojich potrieb zdvojnásobiť produkciu jedla. Tretina jedla, ktoré dnes ľudstvo vyprodukuje pritom končí v smetných košoch.

Rast HDP aj príjmov

Prechod na obehovú ekonomiku, ktorá zdroje v obehu udržuje po dlhší čas, je za týchto okolností viac než žiadaný. Obehová ekonomika však v sebe skrýva viac: obnoviteľnú energiu, zachovanie biodiverzity a sociálnej inklúzie, ako aj nové koalície. Je to nový spôsob dizajnovania, produkcie, konzumácie a narábania s odpadom. Obehová ekonomika je systémom zmeny, ktorá je tak o ekonomike, ako aj o udržateľnosti.

Envirostratégia 2030 je hotová, počíta aj so zmenou označenia potravín

Dokument z dielne ministerstva životného prostredia plánuje prioritne bojovať s odpadom, zabezpečiť čistejšie ovzdušie a ochrániť biotopy. Dokončený bol po vyše roku konzultácií s verejnosťou.

Moja krajina, Holandsko, buduje národný aj medzinárodný program obehovej ekonomiky, ktorý zasahuje do všetkých častí spoločnosti. Vláda sľubuje prechod na obehovú ekonomiku do roku 2050. Do roku 2030 chce znížiť závislosť na nerastných surovinách o polovicu. Na pohľad nesplniteľné, ale inšpiratívne ciele. Verím, že sa nám k nim podarí priblížiť.

Prijatie princípov obehovej ekonomiky prinesie Európskej únii niekoľko nezanedbateľných výhod. Medzi tie najväčšie patria:

  • Celkové zisky v hodnote 1,8 trilióna eur do roku 2030, čo predstavuje dvojnásobok odhadu ziskov súčasných rozvojových modelov.
  • Nárast disponibilného príjmu domácností o tri tisíc eur, alebo o jedenásť percentuálnych bodov viac ako pri súčasných modeloch.
  • Nárast HDP o približne jedenásť percent oproti súčasnej úrovni do roku 2030, pričom stávajúce modely predpokladajú nárast o štyri percentá
  • Zníženie emisií oxidu uhličitého o 48 percent v porovnaní so súčasnou úrovňou do roku 2030.
  • Spotreba primárnych materiálov z automobilového a stavebníckeho sektoru, pozemkov s nehnuteľnosťami, syntetických hnojív a pesticídov, zavlažovacích systémov, fosílnych palív a výroby elektriny z nich, by mala klesnúť o 32 percent do roku 2030 a o 53 percent do roku 2050 v porovnaní s dneškom.

Príklady z Holandska

V súvislosti s prechodom na obehovú ekonomiku Holandsko vytvorilo päť programov pre prioritné segmenty trhu, ktorými sú biomasa a jedlo, stavebníctvo, priemyselná výroba, plasty a spotrebný tovar. Jasné zameranie umožňuje prilákať množstvo relevantných strán potrebných pre aplikáciu programov na širokej úrovni.

EÚ v roku 2019: Ukáže sa cena boja proti plastom a emisiám

Na základe novej európskej legislatívy sa členské štáty vrátane Slovenska púšťajú do zápasu s plastovým odpadom, špinavým ovzduším a emisiami. Ten budú sprevádzať vyššie ceny výrobkov a energií, ale aj väčší dôraz na elektromobilitu.

Princípy obehovej ekonomiky v Holandsku už prijala spoločnosť Signify, bývalá Philips Lighting, ktorá sa venuje výrobe osvetlenia a svietidiel. Osvetlenie bolo v roku 2014 zodpovedné za 15 percent spotreby elektrickej energie a svoj podiel má aj na emisiách CO2. Relevantné je najmä verejné osvetlenie v mestách po celom svete. Cieľom Signify je znížiť podiel na 8 percent do roku 2030, a prispieť tak k cieľom udržateľného rozvoja OSN. Prostriedkom k tomuto cieľu by mohli byť napríklad nové, inteligentné LED svietidlá, ktoré využívajú o 80 percent menej elektrickej energie. Signify takisto predstavila službu „obehového osvetlenia“, v rámci ktorej už zákazníci neplatia za žiarovky alebo údržbu, ale iba za samotné svetlo. Týmto spôsobom spoločnosť nielen ušetrí energiu a suroviny, ale bude môcť zákazníkom ponúknuť novú pridanú hodnotu výmenou za ich peniaze. Model „obehového osvetlenia“ v rovine pouličného osvetlenia adresuje bezpečnosť na uliciach. V nákupných centrách zase vytvára atmosféru vedúcu k udržaniu zákazníkov a zvýšenému objemu nakupovania.

Aj najväčší európsky prístav v Rotterdame začína plniť sľuby o prechode k obehovej ekonomike. Rozsiahle zariadenia už dnes zachytávajú priemyselne vypustené CO2 pre použitie v okolitých zelených domoch. Spojenie ponuky nadbytočného tepla s dopytom sa uskutočnilo jednoduchým prepnutím prípojky. V areáli prístavu je mnoho funkčných príkladov pokročilej recyklácie, či už ide o plasty, zelenú chémiu alebo stavebníctvo. Atraktívnym modelom je v súčasnosti chemický lízing, v rámci ktorého spoločnosť dodá odberateľovi žiadanú chemikáliu pre konkrétny účel avšak zachová si jej vlastníctvo. Model prináša posun od zvyšovania objemu predaja chemikálií smerom k vzájomne výhodnému vzťahu s pridanou hodnotou medzi klientom a dodávateľom. Výsledkom sú výhody v oblasti životného prostredia a ekonomiky a efektívnejšie využitie chemikálií. Iné príklady obehovej ekonomiky v prístavnej oblasti Rotterdamu sú malé, avšak stále inšpiratívne, ako napríklad RotterZwam, jedlé huby rastúce v pôde z kávových zvyškov.

Pozornosť na domácnosti

Ďalším príkladom sú odpadové transformátory, ktoré premenou zvyškového organického odpadu na energiu vytvárajú decentralizované energetické uzly. Výhodou procesu je zachytávanie vody a prírodných zdrojov v odpade, ktoré následne môžu byť opätovne využité. V Holandsku odpadové transformátory našli uplatnenie v amsterdamskej štvrti Westergasfabriek, kde miestnym reštauráciám pomáhajú spracovávať odpad a podporovať tak pozitívnu zmenu, použitím inteligentných podnikateľských modelov. Takéto projekty majú tradične malý rozsah, ale sú vysoko účinným spôsobom spracovávania organického odpadu.

Verejné chladničky sa na Slovensku neujali, v zahraničí znižujú potravinový odpad

Vo svete je čoraz bežnejšie zdieľanie potravín prostredníctvom verejných či komunitných chladničiek. Na Slovensku tomuto koncpetu nepraje prísna potravinová legislatíva ani postoj verejnosti.

V odpadovom hospodárstve je Holandsko svetovým lídrom. Recykluje 54 percent komunálneho odpadu, skládkuje iba dve percentá z neho. Aj recyklácia plastových obalov sa v posledných šiestich rokoch zdvojnásobila a dnes úspešne roztriedime a následne spracujeme viac ako 50 percent tohto typu odpadu. Už v roku 2014 sme recyklovali 82 percent papierového a kartónového odpadu. V oblasti kovov je to až 94 percent.

V súčasnosti sa pozornosť obracia na začlenenie domácností do procesu recyklácie s cieľom zlepšiť ich schopnosť triediť odpad.

Titulok a medzititulky – redakcia.