REACH

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

maňka

 

Širšej verejnosti je zrejme známejší výraz „chemická legislatíva REACH“ (Registration, Evaluation, Authorisation, and restriction of Chemicals). Návrh REACH nestojí vo vzduchoprázdne. Už v roku 1979 prijala EÚ legislatívu, ktorá stanovovala povinné bezpečnostné testovanie chemikálií, ktoré prichádzajú na trh. Poskytovala však výnimky pre všetky chemikálie, ktoré už boli na trhu k septembru 1981. Výsledkom tejto výnimky bolo, že približne 70 000 chemikálií, ktoré dostali názov „existujúce chemikálie“ dostalo výnimku a nemuseli byť bezpečnostne testované. Preto v súčasnosti nie sme schopní spoľahlivo dokázať všetky účinky všetkých chemikálií, resp. ich kombinácií, na ľudský organizmus. Nepoznáme ani presné následky dlhodobého vystavenia ľudského organizmu väčšine chemikálií. Veda v súčasnom štádiu poznania nie je schopná spoľahlivo zistiť tieto informácie. Dôvodom je práve absencia rozsiahlych testov chemických látok, na ktorých by vedci mohli stavať.

Podľa návrhu nariadenia REACH by sa už nemali robiť rozdiely medzi novými a „existujúcimi“ chemikáliami, a všetky by mali byť bezpečnostne testované. Po odpočítaní výnimiek, ktoré sú regulované iným typom legislatívy ( farmaceutiká, rádioaktívne látky, a pod.) sa REACH bude týkať asi 30 000 chemikálií.. Vo svojom finálnom návrhu REACH, z 29. októbra 2003, Komisia navrhuje, že do 11 rokov od schválenia REACH by všetky chemikálie na trhu EÚ mali prejsť sériou testov a registráciou a údaje by mali uchovávať v centrálnej databáze v Európskej chemickej agentúre ( Helsinky). Okrem toho, všetky chemické látky dovážané na trh EÚ v množstve nad 10 ton za rok, by museli byť špeciálne hodnotené z hľadiska ich bezpečnosti, pričom rozsah požadovaných testov by závisel od množstva chemickej látky dovážanej ročne na trh EÚ ( do10t, do 100t, do 1000t, nad 1000t). Čiže čím viac danej chemikálie sa v EÚ vyrába, resp. dováža, tým prísnejšími testami by musela prejsť.

V Európskom parlamente sa návrhom Komisie zaoberá gestorský Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI). Spravodajca Guido Sacconi vypracoval kvalitnú správu, spĺňajúcu všetky požadované kritériá. Okrem ENVI majú v problematike REACH významnú úlohu aj Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO) a Výbor pre priemysel, výskum a energie (ITRE). IMCO aj ITRE spracovali vlastné správy, v ktorých sú kritériá REACH významným spôsobom oslabené v prospech chemického priemyslu. Navrhujú sa jednoduchšie a lacnejšie testy, množstvo výnimiek, menej prísne limity. O všetkých správach bude EP hlasovať pravdepodobne 15. novembra 2005. Po schválení v Rade EÚ by REACH mal byť definitívne schválený v prvej polovici roka 2006.

Je potrebné si uvedomiť, že nehovoríme o abstraktných chemikáliách, ktoré sa používajú v nejakých špeciálnych druhoch priemyslu. Hovoríme o látkach, ktoré sú bežnou súčasťou denne používaných predmetov a potrieb- kozmetika, elektronika detské hračky, poľnohospodárske produkty, a pod.

Problémom je, že množstvo vedeckých testov preukázalo, že v ľudskom tele sa nachádza enormné množstvo umelých chemických látok a veľa z nich v koncentráciách, ktoré môžu byť nebezpečné pre ľudské zdravie ( neplodnosť, gynekologické ťažkosti, vznik rakoviny,…) Navyše v organizmoch súčasných detí je hladina umelých chemikálií často vyššia ako v organizmoch ich rodičov, alebo starých rodičov.

Okamžite po predstavení návrhu REACH sa rozpútala široká diskusia za účasti dvoch hlavných skupín aktérov. Na jednej strane stoja zástupcovia chemického priemyslu a na strane druhej hlavne environmentálne a zdravotnícke organizácie ( vrátane Slovenskej lekárskej komory).

Chemický priemysel argumentuje vysokými nákladmi na testovanie, registráciu a autorizáciu chemických látok, ohrozením konkurencieschopnosti, zamestnanosti, rastu HDP, zánikom množstva firiem. Druhá strana pochopiteľne uprednostňuje istoty týkajúce sa ľudského zdravia a udržateľnosť životného prostredia.

Bolo vypracovaných niekoľko štúdií o celkových nákladoch na REACH, ktoré by museli znášať chemické firmy. V štúdii vypracovanej na objednávku Ministerstva hospodárstva SR sa uvádzajú náklady v rozpätí 12,6 – 20 mld. SKK počas 11 rokov len pre Slovensko. Táto suma zahŕňa náklady na registráciu látok, autorizáciu látok, hodnotenie rizika a správu o chemickej bezpečnosti.

V kontexte EÚ a informácií z Bruselu však odhad nákladov pre Slovensko pôsobí pomerne rozpačito. Podľa Európskej komisie totiž celkové náklady počas 11 rokov pre celú EÚ budú na úrovni max. cca. 7,5 mld. EUR ( cca. 280mld SKK). Sú to náklady chemického priemyslu spolu s nákladmi jeho klientov. Komisia rovnako odhadla úspory vďaka priaznivým účinkom na ľudské zdravie. Jedná sa o cca. 50 mld. EUR počas 30 rokov. Pri ročnom obrate chemického priemyslu v EÚ cca.550 mld. EUR nepredstavujú teda samotné náklady na REACH zaujímavú čiastku. Nedá sa preto prijať argument o ohrození konkurencieschopnosti, o prepúšťaní zamestnancov, alebo o nižších príjmoch z daní do štátneho rozpočtu. Prečo teda všetky tie snahy o „zjemnenie“ REACH-u, o neustále odkladanie z jednania na úrovni EÚ ( Rada a EP), prečo vyhlásenia o zbytočnosti REACH-u? Chemické firmy zrejme nemajú obavy ani tak z nákladov na testy, ako skôr z ich výsledkov, ktoré by mohli ohroziť ich povesť. Mohlo by sa totiž preukázať, že niektoré chemikálie produkované konkrétnymi firmami sú škodlivé pre ľudský organizmus a/alebo pre životné prostredie . A to by pre ne pravdepodobne znamenalo morálnu aj ekonomickú katastrofu.

Musíme si položiť niekoľko otázok. Kto hlavne profituje z obchodných aktivít v chemickom priemysle? Je to súkromný sektor, alebo verejný sektor? Kto znáša negatívne následky poškodenia ľudského zdravia a životného prostredia? Je to súkromný sektor, alebo verejný sektor? Alebo sme to my všetci, ako ľudia, ako občania a ako daňoví poplatníci? Sme ochotní ďalej žiť v sladkej nevedomosti a znášať potenciálne riziká?

Bolo by zjednodušujúcou nepravdou tvrdiť, že všetky, alebo väčšina chemikálií, ktoré nás obklopujú, sú škodlivé. Ale rozhodne je v záujme nás, aj v záujme tých, čo prídu po nás, mať o nich čo najviac informácií. A preto je nutné mať k dispozícii aj kvalitný legislatívny nastroj, ktorým sa REACH vo svojej prísnejšej verzii môže stať.


Text bol uverejnený na stránke Europoslanec.sk 2. novembra 2005.