Škrty v budúcich eurofondoch: päť dôležitých vecí

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Komisárka pre regionálnu politiku Corina Cretu a predseda EK Jean-Claude Juncker. FOTO: Európska komisia

V diskusii o budúcom finančnom rámci EÚ sa nahlas hovorí o škrtoch v regionálnej politike. FRANCESCO MOLICA a NIKOS LAMPROPOULOS sumarizujú dôvody, a možný výsledok rokovaní.

Francesco Molica a Nikos Lampropoulos sú zakladateľmi Cohesion Policy Observatory. Nikos Lampropoulos je riaditeľom EURACTIV Grécko.

Regionálnej politike EÚ hrozí zásadné obmedzenie dostupných prostriedkov, geografického pokrytia, spôsobu riadenia, aj cieľov. Prečo sa to deje? Aké sú scenáre? Aké budú dôsledky?

Ponúkame krátkeho sprievodcu prebiehajúcou diskusiou.

Prečo bude politika súdržnosti / regionálna politika najpravdepodobnejšou obeťou škrtov?

Oficiálny dôvod: politika súdržnosti tvorí asi 34 percent rozpočtu EÚ, a spolu s poľnohospodárskou politikou približne dve tretiny. Finančná diera spôsobená brexitom, a politický tlak na financovanie nových priorít (obrana, migrácia, štrukturálne reformy) dávajú málo iných možností, než načrieť o dvoch najväčších rozpočtových kapitol.

Neformálne dôvody: nie je tajomstvom, že niektorí čistí prispievatelia neboli nikdy veľkými podporovateľmi regionálnej politiky EÚ, z ktorej dostávajú len malý podiel. Na druhej strane, najväčší príjemcovia, krajiny východnej Európy, frustrujú mnoho starších členských štátov svojimi nepriateľskými postojmi voči európskej integrácii. Čistí prispievatelia sa teda pýtajú: prečo by mali mať výhody členstva, ak ukazujú tak málo presvedčenia pre projekt EÚ?

Skepsu vytvára aj zlý manažment európskych regionálnych fondov v mnohých regiónoch, napríklad juhovýchodnej Európe. A nakoniec, politika súdržnosti je v niektorých bruselských kruhoch považovaná za zastaranú, nevhodnú pre nové priority.

Aké sú možnosti?

Komisia predložila členským štátom tri scenáre vývoja spoločného rozpočtu po 2020. Dva z nich predpokladajú veľké škrty v politike súdržnosti – od 15 po viac ako 30 percent súčasnej alokácie. Tretí udržiava výdavky na súčasnej úrovni, v reálnom vyjadrení by to však bola aj tak redukcia.

Hoci dva zo scenárov predpokladajú obmedzenie financovania na najmenej vyspelé regióny, je pravdepodobnejšie, že Rada schváli horizontálne škrty. Nemecká koaličná dohoda hovorí o záväzku udržať financovanie kohéznej politiky pre všetky regióny.

Prečo chcú kohézne fondy aj vyspelé regióny?

Aj vyspelé regióny čelia výzvam, ktorých charakter spadá pod oblasť politiky súdržnosti.

Nezamestnanosť a chudoba: medzi rokmi 2010 a 2015 sa hospodársky výhľad pre viaceré regióny v najrozvinutejších krajinách zhoršoval. Siedma správa o súdržnosti konštatuje, že oblasti s HDP na hlavu blízkom priemeru EÚ uviazli v „pasci strednej úrovne príjmov“, ich hospodársky rast je výrazne nižší, než inde v Únii. Rastú aj vnútroregionálne nerovnosti: mnoho regiónov, vrátane najbohatších, čelí vysokej miere nezamestnanosti, či chudoby, najmä vo vidieckych oblastiach, či na predmestiach.

Demografické zmeny: demografické zmeny a migrácia ovplyvňujú regióny bez ohľadu na mieru ich rozvoja.

Konkurencieschopnosť: štrukturálne zmeny, spôsobené napríklad digitálnymi technológiami, môžu postihnúť aj najbohatšie oblasti.

Politika: nie je to len vec peňazí nikdy to nebola. Politika súdržnosti hrá stále väčšiu úlohu v presmerovaní regionálneho rozvoja k cieľom EÚ, posilnení kvality verejnej správy, a vplyvov verejných výdavkov.

Udrží si politika súdržnosti po 2020 kľúčové ciele napriek škrtom?

Závisí to od prístupu. V hre sú kľúčové ciele politiky. Ak sa súčasná požiadavka, aby každá krajina/región zlúčila programovanie fondov s hospodárskym semestrom (resp. špecifickými požiadavkami, vydávanými Komisiou) premení na reštriktívnejší režim, kohézne fondy sa stanú nástrojom financovania štrukturálnych reforiem. To implikujú návrhy obsiahnuté v balíku o prehĺbení EMU, a oznámenie Komisie o rozpočte po roku 2020. Znamená to, že časť kohéznych fondov bude slúžiť na dosahovanie cieľov, ktoré s jadrom politiky nesúvisia.

Zmení sa aj architektúra riadenia. vyššie spomínané iniciatívy a dôraz na zjednodušenie a extenzívne využitie finančných nástrojov môžu viesť k viac centralizovanému prístupu, oslabiť úlohu regiónov a stakeholderov v riadení a rozhodovaní o fondoch – najmä v štátoch, ktoré nemajú federálnu štruktúru.

Aké budú dôsledky štíhlejšej politiky súdržnosti?

Regionálna súdržnosť sa stala kľúčovou politikou európskej integrácie. Hrá dôležitú úlohu pri podpore myšlienky európskeho občianstva, je najviditeľnejším príkladom výhod integrácie, v regionálnom i miestnom kontexte.

V mnohých regiónoch je dôležitým zdrojom verejných investícií, kompenzuje drastické obmedzovanie financovaní z národných zdrojov, spôsobené krízou a následnou reštriktívnou rozpočtovou politikou.

Politika súdržnosti, s prístupom prispôsobeným miestnym podmienkam, je dôležitá pre boj s medziregionálnymi a vnútroregionálnymi disparitami, vyvolávanými ekonomickou globalizáciou.

Oslabenie politiky, ktorá nie je jednoduchým nástrojom podpory infraštruktúry a investícií, ale je referenčným bodom pre súdržnosť v EÚ, by v čase rastúceho populizmu a antieurópskych nálad nebolo dobrým signálom. V stávke nie sú len investície. EÚ by vydala signál, že solidarita vo vnútri bloku platí len v bohatých časoch, a nie v časoch reálneho nebezpečenstva. Možno to znie dramaticky, no škrty v politike súdržnosti neovplyvnia len architektúru, ale aj ducha EÚ.