„Slovenský tiger“ kríva, no za chvíľu nemusí ani chodiť

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračný obrázok [Pixabay]

Slovensko je na chvoste EÚ v podmienkach podpory výskumu a vývoja. Ak sa nič nezmení, ostaneme len montážnou dielňou, píše Wilfried Serles, managing partner Grant Thornton.

Slovensko si v posledných dvoch dekádach užívalo povesť stredoeurópskeho „ekonomického tigra“. Aj najnovšiu predikciu 4 % rastu HDP ministerstvo financií hrdo predstavilo ako špičkovú a spomalenie o štvrť percenta stručne ospravedlnilo slabším zahraničným dopytom. Lenže „slovenský ekonomický tiger“ už na jednu nohu kríva a ak sa nestane niečo zásadné, o pár rokov nebude vedieť ani len chodiť, nieto ešte bežať. Hovorím o skrytých problémoch, ktoré vláda dlhodobo ignoruje a spolieha sa, že zahraničný dopyt po produktoch z montážnej dielne Slovensko nás bude navždy držať nad vodou. Ide však o veľmi krátkozraké vnímanie reality.

Nedávno vyšla štatistika Eurostatu porovnávajúca, koľko krajiny EÚ investujú do výskumu a vývoja. Slovensko je s investíciami 0,88 % spolu s Rumunskom (0,5 %), Lotyšskom (0,51 %), Maltou (0,55 %) a Cyprom (0,56 %) na chvoste EÚ. A to dlhodobo. Akoby to nestačilo, ešte aj to málo prostriedkov smerujúcich do R&D drancujú deravé pravidlá, pofidérne rozdeľovanie a korupcia. Áno, hovorím o 300 mil. eur v roku 2016 za ministra Plavčana a 33 mil. eur za ministerky Lubyovej, ktoré sa reálne „roztratili“ po Slovensku a priniesli, a dovolím si tvrdiť, že aj prinesú, nulový efekt.

Toto je nielen smutná a zahanbujúca vizitka Slovenska, ale aj obrovské varovanie. Ak chce totiž Slovensko zostať konkurencieschopné, potrebuje sa zmeniť z montážnej dielne na modernú ekonomiku. Preto musí okamžite naštartovať zásadnú zmena školstva a nasmerovať Slovensko na trasu špičkového výskumu a vývoja (research & development). Len R&D v spojení s výrobou dokáže nasadiť do praxe technológie, ktoré pomôžu na Slovensku rozvinúť skutočnú znalostnú ekonomiku.

Často počúvame, že riešenie problémov je hlavne otázkou objavenia dodatočných financií. No v tomto prípade len naliať peniaze do vedy a výskumu nestačí. Slovensko musí od základu prekopať systém podpory R&D. Po vzor nemusíme chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť na susedné Rakúsko. Za posledných 10 rokov nielen zvýšilo výdavky na výskum a vývoj z 2,42 % na 3,16 % HDP (čo je rekord v celej EÚ), ale jeho systém podpory R&D uznáva celá EÚ. Ten je založený na kombinácii vysoko profesionálnej organizácie podpory, riadenej štátnou inštitúciou pre spravovanie financií pre výskum a vývoj a kompetenčných centrách. V nich prebiehajú spoločné výskumné projekty univerzít a vedeckých centier s podnikateľským sektorom. Rakúsko ich má vyše 50 a pôsobí v nich 3 500 firiem so 420-tisíc zamestnancami.

Slovensko je dnes v porovnaní s týmto systémom doslova v praveku: financie rozdeľujú anonymní hodnotitelia bez kontroly, ministerstvo sa zaštiťuje formálnym pravidlami, ktoré sú deravé a dajú sa ohnúť podľa potreby, a dokladovanie výsledkov výskumu či prepojenie na prax nikto nerieši. Systémových problémov je teda neúrekom. Ľudovo povedané, celé zle.

Na Slovensku poznám množstvo múdrych a pracovitých ľudí. A je tu aj mnoho projektov, ktoré sú prísľubom pre budúcnosť. To však nestačí, keď vláda žije v predstave, že stačí mať 100 % superodpočet na R&D výdavky a všetci sa k nám budú hrnúť robiť výskum. Realita je úplne inde. Ak sa má situácia skutočne zmeniť, treba kompletne prekopať podmienky pre firmy, aby boli skutočne motivované robiť výskum, a súbežne nastaviť transparentný systém podpory. Len tak sa môžu najlepšie nápady premeniť na reálny produkt či službu. Ak sa však Slovensko nespamätá v blízkom čase, aj tento vlak nám definitívne ujde a budeme na dlho len montážnou dielňou Európy.

Wilfried Serles, managing partner Grant Thornton

Partner

Philip Morris International