Stíhať politikov za krízy? Lekcia z Islandu

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Bývalý islandský premiér Geir Haarde. Zdroj: EURACTIV.com

Bezprostredne po finančnej kríze 2007/8 bolo často počuť požiadavku na trestné stíhanie zodpovedných politikov. Jedinou krajinou, kde k tomu naozaj došlo, bol Island.

Bezprostredne po tom, ako finančný krach položil islandský bankový systém – a spôsobil vážne škody celému národnému hospodárstvu – bol vytvorený Úrad špeciálneho prokurátora, ktorý postavil pred súd 30 bankárov.

Nezávislá vyšetrovacia komisia zdokumentovala v rozsiahlej správe dôvody vedúce ku krachu, a navrhla opatrenia, aby sa podobnému vývoju dalo vyhnúť v budúcnosti. Súčasne konštatovala, že bol premiér Geir Haarde zodpovedný za to, že neprijal opatrenia, ktoré by prichádzajúcu krízu zastavili.

Na základe správy rozhodol parlament o vytvorení špeciálneho Súdneho dvora pre impeachment, tribunál zbavil premiéra viny vo väčšine obvinení, no uznal ho vinným z hrubého zanedbania povinností. Geir Haarde sa tak stal jediným západným lídrom odsúdeným za činy pred finančným krachom 2007/8.

Bývalý islandský premiér sa odvolal na Európsky súd pre ľudské práva. Tvrdil, že konanie tribunálu bolo spolitizované, a jemu bolo odopreté právo na spravodlivý súdny proces. Európsky súd však koncom novembra pôvodný rozsudok potvrdil.

Ragnar Hjalmarsson a Iosif Kovras sa pýtajú, aký môže mať tento precedens vplyv na vývoj demokracie. Hlavnou otázkou podľa nich je: kto má volať politikov na zodpovednosť, voliči, alebo súdy? V komentári na blogu Europpblog na stránkach London School of Economics identifikujú tri problematické momenty:

Kriminalizácia politiky môže prinášať veľké náklady, najmä v čase krízy. Hrozba trestnej zodpovednosti môže oslabiť rozhodovanie v čase, keď je potrebná rozhodnosť. V budúcich krízach sa tak lídri môžu viac zaoberať tým, ako sa ochrániť pred žalobou, než hľadaním riešení.

Môžu súdy rozhodovať o trestnoprávnej zodpovednosti retrospektívne, na základe dôsledkov konania, či nekonania? Podľa autorov je takáto ex-post-facto racionalizácia nepresná a nebezpečná.

Po tretie, trestné stíhania môžu legitimizovať populistov žiadajúcich „padanie hláv“. Výskum prebiehajúci na LSE ukazuje, že prílišné zameranie sa na získavanie politických bodov na základe (ne)konania v minulosti polarizuje politickú diskusiu a aktívne zamedzuje hľadaniu kompromisov.

Podľa autorov však Island predsa ponúka príklad alternatívneho spôsobu zodpovednosti: verejné podrobné skúmanie príčin vedúcich ku kríze, a zodpovedných osôb. Výsledky ich výskumu ukázali, že práca „komisie pravdy“ na Islande neviedla len k poukázaniu viny, ale aj ku konkrétnym odporúčaniam pre budúce reformy.

Celý text komentára nájdete v anglickom jazyku na stránkach blogu Europpblog na London School of Economics.

Otázkami politickej zodpovednosti počas finančnej a hospodárskej krízy sa zaoberá výskumný projekt Accountability after Economic Crisis.