Tri kroky k lepšiemu Európskemu menovému fondu

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ministri financií na zasdnuti Euroskupiny. FOTO: [EPA-EFE/JULIEN WARNAND]

Reforma Európskeho stabilizačného mechanizmu z dielne Európskej komisie môže svojou jednostrannosťou prispieť k zhoršeniu súčasných problémov eurozóny a prehĺbiť priepasť medzi veriteľskými a zadlženými krajinami.

V decembrovom balíčku návrhov na prehĺbenie hospodárskej a menovej únie navrhla Európska komisia pretvorenie Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, tzv. trvalý euroval) na Európske menový fond (EMF) a jeho ukotvenie v európskom právnom rámci. Podľa tohto návrhu by mala mať Európska rada silnejšie slovo a možnosť schvaľovať alebo naopak odmietať záchranné programy.

Po druhé,  Komisia chce pre EMF viac nástrojov a financií pre pomoc krajinám a bankám zasiahnutých krízou. Po tretie, EMF by mala mať povinnosť pravidelne informovať o svojej činnosti Európsky parlament a národné zákonodarné orgány, čo má zabezpečiť silnejšiu demokratickú kontrolu.

EÚ v roku 2018: Ekonomika a obchod

Viacročný finančný rámec, reforma eurozóny, zdanenie nadnárodných digitálnych spoločností, či dobudovanie bankovej únie. To sú témy, ktoré budú najviac hýbať ekonomikou Európskej únie v roku 2018.

Čo nám tieto návrhy hovoria? Bohužiaľ, reformy európskej exekutívy môžu svojou obmedzenosťou prispieť k zhoršeniu súčasných problémov eurozóny a prehĺbiť priepasť medzi veriteľskými a zadlženými krajinami. Prečo?

Úlohou Európskeho stabilizačného mechanizmu je zaistiť stabilitu eurozóny a pomôcť jej v časoch ekonomických šokov. To so sebou však prináša aj vedľajšie účinky, ktoré treba zobrať do úvahy. Silné záchranné fondy na jednej strane znižujú náklady prípadných ekonomických kríz, na druhej strane ale odrádzajú členské krajiny od vytvárania preventívnych protikrízových opatrení.

Áno, neopodstatnená panika na finančných trhoch je kontraproduktívna. Investori by však nemali byť poháňaní k tomu, aby zadlženým štátom garantovali ľahký prístup k úverom s vedomím, že v prípade finančných problémov ich zatiahnu daňoví poplatníci zvyšných krajín EÚ.

Snaha zaistiť väčšiu demokratickú kontrolu v európskych inštitúciách je chvályhodná. Rovnako potrebná je však aj schopnosť rýchlej reakcie v období ekonomickej recesie.

Konečné slovo by mali mať sponzori záchranných fondov: tými sú ešte stále národné parlamenty, nie európske inštitúcie.

„V Európskej únii svieti slnko“. Komisia to chce využiť na dobudovanie eurozóny

Európska komisia predstavila balíček návrhov na prehĺbenie hospodárskej a menovej únie. Chce vytvoriť post európskeho ministra hospodárstva a financií, či Európsky menový fond.

Reformný koncept Európskej komisie je nevyvážený, pretože je založený výhradne na posilňovaní záchranných programov. K prevencii vzniku krízových situácií však nijako neprispieva. Úplne v ňom absentujú účinné nástroje na ochranu daňovníkov pred znášaním dôsledkov z nezodpovedného zadlžovania niektorých členských štátov. Navyše, ak by Európska rada mala možnosť rozhodovať o osude eurovalov, skomplikovalo by to celú záchrannú procedúru a prinisilo súčasne ešte viac zmätku do toho, kto vlastne nesie za ňu zodpovednosť.

Návrh Európskej komisie tiež výrazne posilní jej vlastné právomoci. Odkedy sa taktovky európskej exekutívy ujal Jean-Claude Juncker, jej zámerom je vystupovať viac politicky. Tým sa dostáva do ohrozenia jej hlavné poslanie – nestranný dohľad nad dodržiavaním európskych zmlúv. Vplyv komisárov na budúcnosť EMF by mal byť z toho dôvodu obmedzený. Peniaze v európskom záchrannom fonde pochádzajú z členských štátov Únie. Politická zodpovednosť za EMF by preto mala byť v rukách ich národných parlamentov.

Ako by mal teda vyzerať zmysluplný Európsky menový fond?

Ak chceme zabezpečiť čo najväčšiu akcieschopnosť a dôveryhodnosť nového EMF, rozšírenie jeho finančných kapacít je správnym krokom. Musíme ho však zároveň „vyzbrojiť“ aj súborom nástrojov, ktoré zabránia vzniku ekonomických kríz a garantujú Európanom, že nebudú zachraňovať banky a vlády v problémoch.

Kažimír prezentoval v Bruseli svoju predstavu o eurozóne

Zahŕňa fiškálnu kapacitu, možnosť krajiny vyhlásiť platobnú nechopnosť, bankovú úniu a spločnú emisiu dlhu.

V záujme depolitizácie celého procesu je nevyhnutné, aby sa dohľad nad dlhovými pravidlami preniesol z Európskej komisie na Európsky menový fond. To, či niektorý zo štátov poruší existujúce pravidlá, musíme hodnotiť z pohľadu tvrdých dát, nie politickej perspektívy.

Európsky menový fond by sa mal inšpirovať konzultáciami Medzinárodného menového fondu v rámci jeho článku IV a konzultovať hrozby pre finančnú stabilitu s členskými štátmi. Súkromní investori zároveň musia takisto niesť zodpovednosť za nadmerné štátne a bankové zadlžovanie. To znamená, že sa banky musia viac spoliehať na vlastný kapitál a menej na štátne dlhopisy. Platobná neschopnosť niektorého zo štátov v opačnom prípade môže spôsobiť vážnu krízu v bankovom sektore.

Kombináciou reguláciou diverzifikácie portfólií a množstva vlastného krytého kapitálu a by sme mohli donútiť banky k zodpovednosti. Ak sa krajiny budú uchádzať o finančné prostriedky z EMF, splatnosť ich štátnych dlhopisov by mala byť automaticky predĺžená. To by malo byť súčasťou podmienok splácania všetkých, alebo prinajmenšom významnej časti novo emitovaných štátnych dlhopisov v eurozóne. Súkromných veriteľov by to zároveň odrádzalo od toho, aby sa v čase krízy spoliehali, že ich z problémov dostanú obyvatelia EÚ.

Vybudovanie Európskeho menového fondu, ktorý zosúladí zodpovednosť a kontrolu a súčasne prepojí prevenciu kríz s efektívnejšími záchrannými opatreniami by eurozóne pomohol. Reforma založená výhradne na vyšších transferoch a rozostrenej zodpovednosti by, naopak, mohla spôsobiť nenapraviteľné škody.