Tri úvahy, ktoré by Komisia mala zvážiť pred zmenou pravidiel pre pesticídy

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Eurokomisia v lete zverejní dlho očakávaný návrh nariadenia o trvalo udržateľnom používaní pesticídov, ktoré môže obsahovať aj cieľ znížiť ich spotrebu o polovicu. Nové pravidlá by tak mohli výrazne ovplyvniť potravinovú bezpečnosť EÚ.

Adam Šebesta je senior konzultantom v oblasti poľnohospodárskych politík EÚ.

Tí, ktorí sledujú dianie v agropotravinárstve, vedia, že časy sú obzvlášť zložité. To sa nakoniec potvrdilo aj vtedy, keď Európska komisia náhle odložila zverejnenie dlho očakávaného návrhu nariadenia o trvalo udržateľnom používaní prípravkov na ochranu rastlín (PPP).

Návrh okrem iného počítal aj s právne záväzným cieľom znížiť používanie pesticídov do roku 2030 o polovicu na európskej aj vnútroštátnej úrovni.

Komisia by ho však ešte mala prehodnotiť. Toto kľúčové nariadenie totiž významne poznačí celé odvetvie poľnohospodárskych vstupov, konvenčných aj ekologických. V skutočnosti nejde len o používanie a predaj stoviek výrobkov v EÚ, ale aj o širšie spoločenské dôsledky. Nové pravidlá pre trvalo udržateľné využívanie pesticídov môžu napríklad významne ovplyvniť potravinovú bezpečnosť EÚ.

Komisia plánuje návrh nariadenia predstaviť 22. júna tohto roka. Tu sú tri úvahy, ktoré by ale ešte predtým mala zobrať do úvahy:

Väčší objem nemusí nutne znamenať väčšie riziko. Jednou z hlavných výhrad voči prípravkom na ochranu rastlín je, že sa používajú vo veľkých objemoch. Aj keď to v určitých prípadoch môže platiť, používanie pesticídov musí podliehať prísnym kontrolám a auditom v členských štátoch (použitie musí byť vždy v súlade s príslušnými nariadeniami o použití konkrétnych prostriedkov).

Od obezity po pesticídy: Nová stratégia EÚ rieši problémy celého potravinového cyklu (INFOGRAFIKA)

Potravinová stratégia Z farmy na stôl má určiť štandard udržateľnej výroby a spotreby potravín pre celý svet. Európska komisia chce, aby európske potraviny boli zdravé, cenovo dostupné a aby ich produkcia zanechávala čo najmenšie stopy na životnom prostredí a klíme.

 

No v tejto diskusii nezaznieva jedna dôležitá vec. Ide o aplikácie účinných látok, ktoré môžu mať zdanlivo vysoký objem, ale vykonávajú sa za špecifických podmienok, napríklad len jedenkrát v priebehu niekoľkých rokov podľa usmernenia integrovanej ochrany proti škodcom (IPM) a v kombinácii s biologickými riešeniami. Výskum kumulatívneho rizika zatiaľ ešte len prebieha, no ukazuje sa, že takéto scenáre môžu byť dobrým dočasným riešením. Predbežné výsledky naznačujú, že v niektorých prípadoch môžu byť takéto látky podstatne menej rizikové ako časté kombinované používanie konvenčných prípravkov, aj keď je ich objem celkovo nízky a stále v rámci integrovanej ochrany proti škodcom.

Získanie podpory poľnohospodárskej komunity. Pre prechod na udržateľnejšie poľnohospodárstvo je pochopiteľne úplne kľúčový poľnohospodár. Poľnohospodárska komunita má však problémy držať krok so všetkými dopadmi klimatickej zmeny na výrobu potravín. Pozrite sa napríklad na narastajúce suchá a inváznych škodcov a potom si predstavte, že sa od vás vyžaduje, aby ste prestali používať niektoré nástroje, ktoré preukázateľne fungujú už desaťročia. Bez primeraného záujmu o skutočné potreby tejto komunity, bez funkčných stimulov a úzkej spolupráce agronomických expertov s poľnohospodármi, financovanej z verejných zdrojov, bude prechod na nové poľnohospodárske postupy značne obmedzený.

Požiadavky spotrebiteľov a súčasné problémy. Tak ako poľnohospodári sú rovnakou hnacou silou transformácie aj spotrebitelia a ich zvyšujúce sa nároky. Stále rastie dopyt po ekologických a rastlinných potravinách (prognózy predpokladajú, že do roku 2030 sa trh viac ako zdvojnásobí), čo následne vedie k nižšej spotrebe syntetických pesticídov, keďže ich používanie nie je v ekologickom poľnohospodárstve povolené. Výsledkom súčasnej krízovej situácie (vojna na Ukrajine a pandémia) sú však naliehavé a zásadné výzvy, akou je aj stúpajúca obava o potravinovú bezpečnosť.

Nemôžeme potvrdiť, že glyfosát spôsobuje rakovinu, tvrdí európska agentúra

Tvrdiť, že jeden z najpoužívanejších herbicídov je karcinogénny, nie je opodstatnené, konštatuje expertná komisia Európskej chemickej agentúry. K záveru dospela po analýze dostupných vedeckých poznatkov a pripomienok verejnosti. 

Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje, že až 811 miliónov ľudí na svete čelí chronickému hladu a podľa jej odhadu sa v tomto a budúcom roku ich počet rozšíri o ďalších 7,6 až 13,1 milióna ľudí. Problémy súvisiace s distribúciou a cenovou dostupnosťou potravín v chudobnejších krajinách sú v súčasnosti takou veľkou výzvou, že ich riešenie musí byť pre EÚ teraz úplnou prioritou.

Kým uverejnenie nariadenia konečne poskytne jasnejšie smerovanie, očakáva sa, že nová paradigma Komisie ohľadom trvalo udržateľného využívania pesticídov bude okrem čisto agronomických nuáns zohľadňovať aj širšie spoločenské dôsledky a potreby.

Komisia by mala v novom návrhu okrem iného myslieť na vyváženie ekológie a ekonomiky, a zahrnúť to aj do novej spoločnej koncepcie, ktorou sa dosiahne udržateľnosť aj produktivita.