Veggie verzus hovädzí burger? Zlá otázka, prežijú oba, no ľudia od výrobcov očakávajú zlepšenia

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Uživí ekologické poľnohospodárstvo Slovensko?

Tak, ako výroba spaľovacích motorov prežila nástup elektrických vozidiel, aj jedlá zo živočíšnych bielkovín budú ďalej existovať popri rastúcom segmente rastlinných alternatív. Dôležité však bude zabezpečiť dostatočnú výživnosť potravín, ako aj ich udržateľnejšiu výrobu.

Adam Šebesta je senior konzultant špecializujúci sa na poľnohospodársku a potravinovú politiku. 

Dopyt po rastlinných alternatívach k mäsovým výrobkom dosiahol v západnom svete počas pandémie ďalší nárast. Podľa dát neziskovej organizácie Good Food Institute predaj rastlinných alternatív v rokoch 2017 až 2019 vzrástol o 38 percent. Experti banky UBS ešte v období pred pandémiou Covid-19 predpokladali, že takýto rast bude pokračovať a v roku 2030 dosiahne až 18,5-násobne vyššie tržby v porovnaní so súčasnosťou, v odvetví s očakávaným obratom 85 miliárd dolárov. Výrazný rast však nastal aj v „tradičnom“ sektore mäsových výrobkov a bude pokračovať aj v nasledujúcom desaťročí (podľa predpovedí OECD sa spotreba mäsa do roku 2029 zvýši o 12 percent), podľa OSN očakávame, že do roku 2050 populácia dosiahne deväť až desať miliárd. Zatiaľ čo súčasnú Európu a Ameriku možno označiť za „kultúrne orientovanú na mäso,“ kde prevažná väčšina ľudí pravidelne konzumuje mäsové výrobky, prechod na vegetariánsku a vegánsku stravu je čoraz rýchlejší.

Tlak regulácií a politikov

Vznik nových rastlinných bielkovinových produktov priniesol do potravinárskeho sektora rušivý prvok, ktorý spôsobil, že sa obidve strany čoraz častejšie púšťajú do vzájomných „krížových výprav“: obhajcovia nových rastlinných produktov na jednej strane hovoria o niekoľkonásobnom znížení environmentálnej stopy (americký výrobca burgrov Impossible Burger deklaruje zníženie uhlíkovej stopy o 89 percent v porovnaní s hamburgerom z hovädzieho mäsa), tradičný mäsový priemysel na druhej strane poukazuje na zdravotné aspekty výrobkov z „falošného mäsa“ ako vysoko spracovaných a obsahujúcich nežiaduce množstvá rafinovaných olejov a príchutí (v porovnaní s mäsom obsahujú porovnateľné množstvo nasýtených tukov, no sú významnejším zdrojom sodíka).

Aby to bolo ešte zložitejšie, politickí predstavitelia Európskeho parlamentu, členských štátov a Komisie vedú vojny o označenia tradičných živočíšnych výrobkov. Vyzerá to tak, že pojmy ako burger, klobása a steak budú k dispozícii aj pre rastlinné výrobky, avšak mlieko a jogurt budú exkluzívne patriť len mliečnym produktom. Niet pochýb o tom, že prebiehajúce  rokovania o novej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ (SPP), ako aj o vnútroštátnych právnych predpisoch v členských štátoch, prinesú tieto témy späť do politickej arény.

Sedem pripomienok poľnohospodárskeho výboru k stratégii o biodiverzite

Europarlamentný výbor pre poľnohospodárstvo v stanovisku podporil Stratégiu pre ochranu biodiverzity. Členovia však vyzývajú, aby opatrenia nešli na úkor konkurencieschopnosti poľnohospodárov.  

Výživná hodnota potravín a udržateľnosť –  zabudnuté paradigmy?

S politizáciou procesu okolo názvov nových rastlinných alternatív sa často zabúda na základné problémy, ako je podvýživa a obezita. Ide o to, že popri boji o označenie potravín často zabúdame na hodnotenie, aký je skutočný vplyv rôznych druhov potravinových výrobkov na výživu, stravovanie, ako aj príspevok k udržateľnosti.

Kým hovädzie mäso z pastvín, ktoré nie sú výsledkom odlesňovania, poskytujúce miestnym spoločenstvám mliečne a mäsové výrobky, ako aj kožu a iné materiály, môže byť prínosom pre životné prostredie, ako aj skrátenie dodávateľských reťazcov a zvýšenie potravinovej bezpečnosti, vysoko spracovaná vegánska alternatíva obsahujúca kokosové oleje, čokoládu a iné exotické komodity dovážané cez polovicu Zeme a vyrábané v intenzívnom poľnohospodárstve, nemusí byť reálnou alternatívou. To isté však môže v opačnom zmysle platiť pre intenzívny chov dobytka kŕmeného dovážaným neudržateľne vyrobeným krmivom na báze sóje v porovnaní s rastlinným výrobkom vyrobeným napríklad z európskej sóje alebo  hrachu – pestovaným v súlade s princípmi udržateľného rozvoja. Ale ako to je s výživovou hodnotou týchto produktov? Riadia sa všetky zúčastnené strany vedeckými dôkazmi o tom, čo je skutočne vyvážená a zdravá strava?

Budúcnosť? Inteligentná inovácia pre oba sektory

Táto téma určite nie je čiernobiela a vyžaduje si seriózne premýšľanie o tom, ako umožniť a stimulovať inovácie v oboch odvetviach. Odvetvie chovu hospodárskych zvierat by profitovalo z verejných finančných prostriedkov, ktoré by pomohli prejsť na udržateľnejšiu výrobu a zlepšiť životné  podmienky zvierat. Hoci je to dnes v rozpore s romantickou predstavou poľnohospodárstva, vďaka jednoduchšej adaptácii nových technológií by masová živočíšna výroba mohla v niektorých prípadoch oveľa rýchlejšie zabezpečiť dobré životné podmienky zvierat. To isté platí o cieli obmedziť stopy živočíšnej výroby: tá sa dá znížiť o 30 až 50 percent pri hovädzom mäse vďaka lepšiemu krmivu a zdraviu zvierat, a to aj zásluhou nových technológií, ako je precízny chov hospodárskych zvierat, použitím senzorov v poľnohospodárskych podnikoch a digitalizáciou. Rýchle rozšírenie inovácií a nových technológií by tiež mohlo zvýšiť konkurencieschopnosť európskych poľnohospodárov. Tí budú mať jedinečnú pozíciu, ktorá spojí environmentálnu udržateľnosť, dobré životné podmienky zvierat a zvýšenie produktivity.

Od obezity po pesticídy: Nová stratégia EÚ rieši problémy celého potravinového cyklu (INFOGRAFIKA)

Potravinová stratégia Z farmy na stôl má určiť štandard udržateľnej výroby a spotreby potravín pre celý svet. Európska komisia chce, aby európske potraviny boli zdravé, cenovo dostupné a aby ich produkcia zanechávala čo najmenšie stopy na životnom prostredí a klíme.

Na druhej strane, vegánske alternatívy by mohli ťažiť z udržateľnejšej výroby, ako aj z dôkladného posúdenia toho, ako môžu z dlhodobého hľadiska prospievať ľudskému zdraviu:  tak ako existujú otázniky nad výživnosťou masovo vyrábaných a vysoko spracovaných rastlinných alternatív k tradičným mäsovým výrobkom, tak sú aj naďalej opravenými otázky o možnom vzťahu medzi konzumáciou spracovaného mäsa a vážnymi chorobami, vrátane rakoviny. Celkovo je jasné, že oba sektory môžu iba získať zo špecializovaného výskumu stimulovaného verejnými financiami,  aby pokračovali v zmierňovaní svojho vplyvu na klímu a zvýšili svoj prínos k zdravej strave. A čo je najdôležitejšie, aby zabezpečili, že žiadny z produktov nebude prispievať k civilizačným ochoreniam (akné, obezita, cukrovka, srdcové choroby a  rakovina).

Neexistuje jedno jediné správne riešenie, no politikárčenie musíme nahradiť vedecky podloženým rozhodovaním. Celoeurópska debata by mala viesť k jasným vedeckým záverom ohľadne výživových hodnôt potravín a ich vplyvu na životné prostredie a ľudské zdravie. Namiesto toho, aby si obidva sektory naložili viac, ako dokážu uniesť, mali by sa naučiť spolunažívať vedľa seba, priznať svoje limity a zamerať sa na to, ako môžu znížiť svoje uhlíkové stopy a zlepšiť výživnosť v prospech spotrebiteľa a životného prostredia. Koniec koncov, Európsky ekologický dohovor a stratégia Európskej komisie Z farmy na stôl, ako aj obdobie „po Covide,“ poskytujú jedinečnú príležitosť prísť s novým plánom.