Banská Bystrica, 27. mája 2024. Využitie energie z odpadu pri napĺňaní cieľov energetickej transformácie a udržateľného rozvoja rezonuje v odborných kruhoch dlhodobo. Kým v iných krajinách ide o zabehnutý systém manažmentu odpadov a výroby udržateľnej energie z lokálnych zdrojov, Slovensko v tejto oblasti zatiaľ zaostáva. Aké príležitosti prináša energetické zhodnocovanie odpadov pre slovenské regióny a ako môžu prispieť k napĺňaniu jeho cieľov? Odpovede na tieto a ďalšie otázky priniesla už druhá diskusia na túto tému v rámci pracovných raňajok Americkej obchodnej komory, tentokrát v Banskej Bystrici.
Výroba energie z odpadu je dnes už celosvetovo osvedčeným konceptom, ktorý prispieva k znižovaniu závislosti od fosílnych palív, k odklonu množstva odpadu zo skládok, ako aj k redukcii skleníkových plynov vďaka využívaniu odpadov ako udržateľného zdroja energie. Napriek dostupným technológiám však Slovensko stále patrí medzi krajiny, ktoré v najvyššej miere využívajú skládkovanie odpadu. Hrozí pritom, že aktuálna kapacita skládok bude pri aktuálnych trendoch vyčerpaná už do roku 2026.
„Na Slovensku aktuálne chýbajú kapacity na spracovanie 400- až 600-tisíc ton komunálneho odpadu ročne, čo by mohla vyriešiť výstavba 3 väčších alebo až 6 menších zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov (ZEVO) v regiónoch. Podmienkou by pritom malo byť, aby išlo o zariadenia, ktoré vyrábajú nielen elektrinu, ale aj teplo, keďže zo skúseností vieme, že sú efektívnejšie. Zároveň by bolo dobré myslieť na to, aby pri týchto zariadeniach vznikali komplexné centrá na manažment odpadov, v ideálnom prípade aj s napojením na železničnú infraštruktúru, s cieľom zabezpečiť čo najefektívnejšie procesy,“ hovorí Oliver Šujan zo spoločnosti Marius Pedersen.
Na Slovensku v súčasnosti fungujú len dve zariadenia na energetické zhodnocovanie komunálnych odpadov, a to v Bratislave a Košiciach, ktoré sú pre potreby Slovenska nepostačujúce. Cieľom Slovenska, zakotveným aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády, je preto vybudovať niekoľko ďalších zariadení tohto typu, ktoré budú napĺňať potreby samospráv, ale aj environmentálnych cieľov Európskej únie, k plneniu ktorých sa Slovensko zaviazalo. Patrí medzi ne napríklad zníženie miery skládkovania na 10 % komunálneho odpadu či zvýšiť mieru jeho recyklácie na 65 % do roku 2035.
„Téma manažmentu odpadov trápi samosprávy už dlhodobo, preto plne podporujeme myšlienku výstavby nových ZEVO na Slovensku, ako aj zrýchlenie procesov, ktoré to umožnia. Bez toho sa nám nepodarí dosiahnuť čísla, ku ktorým sme sa ako krajina zaviazali. Navyše, zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov prinášajú pridanú hodnotu v podobe energie pre odberateľov v regiónoch,“ hovorí Jozef Božik, prezident ZMOS. Dodáva, že Slovensko by potrebovalo 4 – 5 nových zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov, ktoré by mali vzniknúť na miestach, kde je na to vytvorená vhodná infraštruktúra. Do plánovania a výstavby ZEVO by sa pritom Slovensko malo pustiť čo najskôr, kým sú na to dostupné aj zdroje z Európskej únie. Tie by mohli zabezpečiť až 50 – 65 % potrebných investičných nákladov.
Zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov patria v súčasnosti medzi najlepšie riešenia ekologického manažmentu a likvidácie odpadov. Pri samotnom procese zhodnocovania odpadov z nerecyklovateľného komunálneho odpadu vzniká elektrina, teplo alebo chlad. Zariadenia na ekologickú recykláciu pritom dnes musia spĺňať najprísnejšie kritériá environmentálnej legislatívy EÚ, ktoré minimalizujú riziká pre ľudí a životné prostredie.
„Naopak, ZEVO prináša množstvo pozitív, ktoré sa nevyčerpávajú len ekologickými benefitmi, ako minimalizácia uhlíkovej stopy, redukcia skládkovania či znižovanie závislosti od neobnoviteľných fosílnych palív. Nezanedbateľné sú aj ekonomické benefity pre regióny a obyvateľov, ktorí majú možnosť získať zdroj udržateľných, bezpečných a cenovo dostupných energií,“ hovorí Martina Olejníková zo skupiny Veolia, ktorá je svetovým lídrom v oblasti manažmentu zdrojov a ekologického zhodnocovania odpadov. Výber vhodnej lokality na vybudovanie ZEVO by podľa nej mal vychádzať z analýz množstva a trendov produkcie odpadov, z ideálneho nastavenia zvozovej oblasti či z možnosti napojenia na teplárenskú infraštruktúru na zabezpečenie efektívnych dodávok tepla do domácností.
Zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska, spoločnosti Marius Pedersen, Veolia Energia Slovensko a ďalší predstavitelia odbornej verejnosti sa v rámci diskusie v Banskej Bystrici zhodli na tom, že v prípade vhodne zvolenej lokality, kapacity a špičkových technológií na spracovanie odpadu môžu ZEVO priniesť vysokú pridanú hodnotu pre Slovensko, jeho regióny a obyvateľov. „Americká obchodná komora v SR ponúkla platformu, ktorou chce podnietiť diskusiu k využívaniu inovácií v oblasti odpadového hospodárstva a v zabezpečení dodržania záväzkov voči EÚ, no hlavne voči nám, občanom Slovenska. Veríme, že aj závery dnešnej diskusie prispejú k smerovaniu a zlepšeniu environmentálnej kvality života na Slovensku. Robíme to pre seba a svoju budúcnosť,“ uzatvára Martina Slabejová, výkonná riaditeľka AmCham Slovakia.
Tento text bol publikovaný ako komerčný obsah. Redakcia EURACTIV Slovensko nie je zodpovedná za jeho obsah.