Slovenských pestovateľov čaká veľa zmien v ich doterajšej práci. Niektoré už pocítili po štarte novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a ďalšie na nich ešte čakajú. Ich spoločným menovateľom je snaha Únie a štátu znižovať dopady rastlinnej výroby na životné prostredie a klímu.
V ďalšom špeciálnom sektorovom vydaní sa zameriame predovšetkým na to, ako sa v práci slovenských pestovateľov prejavia nové dotačné pravidlá, predovšetkým ale takzvané ekoschémy. V súvislosti s Európskou zelenou dohodou sa ale hovorí aj o ďalších opatreniach, ktoré v budúcnosti premenia sektor rastlinnej výroby.
-
Na poliach už vidieť prvé výsledky: Ako sa ujali ekoschémy na družstve v Blatnom
Poľnohospodárske družstvo Blatné pre biopásy vyčlenilo približne 80 hektárov pôdy a už teraz vidia výsledky.
-
Eurokomisia chce uvoľniť pravidlá pre geneticky upravené plodiny, Slovensko je proti
Z uniknutého dokumentu vyplýva, že Komisia chce vyňať rastliny vyrobené novými genomickými technikami spod smernice o geneticky modifikovaných organizmoch. Slovensko je podľa agrorezortu proti, pretože slovenská verejnosť podľa neho odmieta GMO potraviny.
-
Slovensko má menšie polia a viac miesta pre prírodu: Ekoschémy sú už teraz veľkým úspechom
Biopásov, ktoré majú rozdeliť veľké monokultúrne polia a vytvoriť priestor pre biodiverzitu, už v prvom roku poľnohospodárskej politiky podľa predbežných údajov vzniklo 6 800 kilometrov. Je to 32-násobne viac ako v celom minulom sedemročnom dotačnom období.
-
Vyše tritisíc vedcov sa postavilo za zákon o obnovu prírody a obmedzovanie pesticídov
Vedcov nahnevalo napríklad tvrdenie, že zákon o obnove prírody a nové nariadenie o pesticídoch zabráni tomu, aby Európa nakŕmila svet. Únia podľa nich najlepšie prispeje ku globálnej potravinovej bezpečnosti napríklad znížením spotreby.
