Európska zelená dohoda je pilierom politiky Únie v boji proti klimatickej zmene. Pri jej implementácii zohrajú nezastupiteľnú úlohu miestne samosprávy. Ako sa na klimatickú zmenu pripravujú slovenské samosprávy? Akým výzvam čelia?
Klimatická zmena sa v uplynulých rokoch stala jednou z priorít európskej politiky. Jej pilierom je Európska zelená dohoda, ktorá by mala Úniu priviesť k uhlíkovej neutralite do roku 2050. Implementácia tejto dohody však nie je len úlohou Európskej komisie či členských štátov. Kľúčovým hráčom sú aj miestne samosprávy, ktoré v mnohých prípadoch môžu ísť nad rámec povinností stanovených štátom.
Európska komisia si dôležitosť lokálneho prístupu k implementácii vlajkovej lode európskej klimatickej politiky uvedomuje. „Klimatická akcia sa začína v uliciach našich štvrtí a miest,” povedal Frans Timmermans – podpredseda Európskej komisie pre Európsku zelenú dohodu na zasadnutí Európskeho výboru regiónov.
Mestá sú domovom 70 percent celkovej európskej populácie. Dôsledky klimatickej zmeny sa ich navyše dotýkajú viac ako vidieckych oblastí. Vlny horúčav, suchá či záplavy môžu v urbanizovaných oblastiach napáchať miliónové škody. V zahraničí vidíme mnohé príklady dobrej praxe, v rámci ktorých mestá naprieč Európou prijímajú ambiciózne adaptačné aj mitigačné opatrenia. Dôsledkami klimatickej zmeny sa budú musieť vážne zaoberať aj slovenské samosprávy. Sú na to pripravené?
-
Odborník na mestský rozvoj: Samosprávy by nemali pri klimatických opatreniach čakať na štát
Samosprávy môžu ísť pri rozvoji svojich klimatických politík nad rámec zákona. V súčasnosti však klimatickú zmenu vážne berie iba zlomok slovenských miest, hovorí riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu ANDREJ ŠTEINER.
-
Košice myslia boj proti klimatickej zmene vážne. Ako vyzerá ich klimatická politika?
Košice sa v roku 2023 uchádzajú o titul európskeho zeleného hlavného mesta. Už samotná prihláška môže tamojšiu situácia zlepšiť a nasmerovať východoslovenskú metropolu na správnu cestu v boji s dopadmi klimatickej zmeny, tvrdia predstavitelia mesta aj odborníci.
-
Priemysel na Hornej Nitre zničil aj rieku. Samosprávy na problém upozorňujú, konať musí štát
Miestne samosprávy dlhodobo upozorňujú na žalostný stav rieky Nitra. Tá je najmä z dôvodu premyselnej činnosti na Hornej Nitre jednou z najznečistenejších riek na Slovensku.
-
Rómovia v Rudňanoch žijú pri skládkach na zamorenej pôde. Situácia sa zlepšuje len pomaly
V dvoch segregovaných rómskych osadách sú Rómovia vystavení ťažkým kovom s rizikom dlhodobých následkov na ich zdravie. Vyššia chorobnosť sa prejavuje najmä u detí.
-
Zelené projekty slovenských samospráv (INFOGRAFIKA)
Košický samosprávny kraj, mesto Prešov a Bratislavský samosprávny kraj ukazujú na európskej mape svoje „zelené projekty“.