„V klietkových chovoch je sliepka len strojom na vajcia. My sme to tak nechceli,“ hovorí manažér záhorskej farmy BOS-POR AGRO Lukáš Hertl, prečo vybudovali jeden z najmodernejších chovov hydiny na Slovensku. Mobilný kurín dáva sliepkam viac pohodla ako domáci chov.
Nahrávanie reportáže sme si dohodli na dvanástu hodinu. Presne na poludnie sa totiž otvoria brány kurníka a o niekoľko minút je už priľahlý „pasienok“ zaplnený stovkami sliepok. Časť je už vypasená, čo znamená, že halu o chvíľu zapriahnu za traktor a presunú na iné, na potravu bohatšie miesto.
Aj tu ho ale stále majú dostatok. Pár metrov od zimnej záhrady, v ktorej sa môžu skryť pred zlým počasím, do výšky rastie slnečnica – ďalšie krmivo, ale aj miesto, kde sa cítia bezpečne pred prípadným útokom dravca. „Nikdy sme tu taký problém nemali,“ hovorí nám manažér farmy Lukáš Hertl.
Je to prvá z otázok o možných rizikách takéhoto spôsobu chovu, ktoré nás zaujímajú najviac. Nie je tu väčší úhyn sliepok? Pýtame sa, lebo práve to používajú zástancovia klietkových chovov ako hlavný argument proti voľnému výbehu. Zamestnanci podniku ale tieto obavy jednoznačne vyvracajú.
Okrem predátorov tu majú vyriešenú aj ochranu proti šíreniu chorôb. Na vlastné oči tiež vidíme, že nosnice sú v dobrej kondícii – nič nesvedčí o tom, že by vo väčších kŕdľoch stúpala sociálna agresia.
Voľnovýbehový chov dáva v prvom rade sliepke lepšie podmienky na život, no má výhody aj pre farmu.
Takýto spôsob chovu je síce nákladnejší na počiatočné investície a ostatné vstupy, ako krmivá, no chovateľ vďaka nemu môže vyprodukovať kvalitnejšie vajcia, ktoré vie predať za lepšiu cenu.
Slovami Lukáša Hertla, sliepka tu nie je za stroj na produkciu vajec.
