Grasalkovičova záhrada a priľahlý prezidentský palác si za roky existencie prešli mnohými zásahmi. Po niektorých ostali na nepoznanie, ako napríklad po zmene na Pioniersky dom Klementa Gottwalda a Pioniersku záhradu. Cieľom novodobých rekonštrukcií bolo vrátiť ich do barokovej podoby. Na poslednú z nich sa prišiel portál EURACTIV Slovensko pozrieť.
Grasalkovičova alebo prezidentská záhrada je malým barokovým pokladom v srdci Bratislavy. Od 18. storočia si však prešla spleťou najrôznejších premien. Z pôvodného letohrádku postaveného grófom a predsedom Uhorskej kráľovskej komory Antonom Grasalkovičom vzišiel riadny barokový palác, ktorého areál navštívila aj Mária Terézia.
Postupne si však palác aj záhrada prešli viacerými negatívnymi zásahmi, pričom ten najradikálnejší prišiel po druhej svetovej vojne. Jedny z najreprezentatívnejších priestorov Bratislavy sa vtedy zmenili na Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda. Záhrada, vtedy známa ako Pionierska, v tom čase obsahovala všetky detské atrakcie, na ktoré si možno spomenúť – hojdačky, preliezky či dokonca bazén.
„Pre Bratislavčanov mojej generácie bola Pionierska záhrada známa ako veľké detské ihrisko,“ spomína v reportáži pre EURACTIV Slovensko krajinná architektka Tamara Reháčková.
Návrat záhrady do pôvodne zamýšľaného stavu si preto vyžadoval viaceré renovácie. Ako spomína Reháčková, rekonštrukcia zo začiatku 21. storočia záhradu vrátila do barokového pôdorysu. Obnovené boli všetky základné barokové súčasti, od členenia na niekoľko celkov po ornamentálne výsadby.
Posledná rekonštrukcia prebiehala od minulého leta. Záhrada sa opäť otvorila verejnosti so zámerom dôstojne vítať všetkých zahraničných aj domácich hostí túto jar. Ako v reportáži vysvetlila krajinná architektka, zmeny sa zamerali najmä na zvýšenie estetickej aj funkčnej kvality.
„Táto záhrada je národná kultúrna pamiatka, čiže akýkoľvek zásah je nutné konzultovať s Krajským pamiatkovým úradom, ktorý musí so všetkým súhlasiť. Pri tejto obnove sme sa čo najviac chceli vrátiť k jej historickej podobe,“ dopĺňa Reháčková.
Upravila sa napríklad Fontána Radosť zo života, doplnili sa výsadby, vysadili sa nové živé ploty, zmenili sa povrchy, obnovil sa zavlažovací systém aj verejné osvetlenie. Zmeny sa tak dotkli na prvý pohľad menej nápadných vecí, ktoré však v konečnom dôsledku spravili výrazný rozdiel.
