Ivan Lesay: Nové pravidlá pre energetickú efektívnosť vytvoria masívny trh

Ivan Lesay ako štátny tajomník rezortu financií počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ [SKPRES/Andrej Kližan]

Končí sa vyberanie hrozienok z koláča, verejné budovy sa budú obnovovať komplexne. Umožní to zmena vykazovania dlhu, o ktorú sme sa zasadzovali ako prví v Únii, hovorí šéf Slovak Investment Holding.

Ivan Lesay je od januára 2017 generálnym riaditeľom Slovak Investment Holding (SIH), štátneho investičného fondu financovaného predovšetkým z eurofondov. V rokoch 2015 – 2017 bol štátnym tajomníkom na ministerstve financií (nom. Smer-SD). Z tejto pozície inicioval zmenu pravidiel vykazovania verejného dlhu zo strany Eurostatu tak, aby sa doň nepočítala komplexná energetická obnova budov. Táto zmena sa najskôr premietla do Koncepcie rozvoja garantovaných energetických služieb a potom do novely zákona o energetickej efektívnosti, ktoré v posledných mesiacoch schválila vláda.

Prečo potrebujeme Koncepciu rozvoja garantovaných energetických služieb a následne aj novelu zákona o energetickej efektívnosti? Prečo to trh nedokáže vyriešiť sám?

Najprv si povedzme, kto je trh. Na strane dopytu je verejný sektor. Ponuku predstavujú poskytovatelia energetických služieb a poradcovia v tejto oblasti, a sprostredkovane aj finančné inštitúcie, ktoré zasahujú pri odkupovaní pohľadávok.

Nevyhnutné to bolo z pohľadu verejných financií. Ak investície do energetickej efektívnosti nemajú byť vykazované ako dlh, ako to umožňujú nové pravidlá Eurostatu, musí zmluva medzi správcom verejnej budovy a poskytovateľom energetických služieb spĺňať základné parametre. Musí byť jasne rozdelené riziko.

Bolo v záujme vlády, aby sa to urobilo dobre. Keby sme to nechali na subjekty verejného sektora, ktoré často nemajú finančnú gramotnosť, zmluvy by mohli byť uzatvorené nesprávne. A keby náhodou prišla kontrola Eurostatu, mohlo by sa ukázať, že požiadavky Eurostatu nespĺňa – vymyslím si – polovica uzatvorených zmlúv.

Nespomenuli ste energetickú efektívnosť ako prioritu. Nemajú byť koncepcia a zákon impulzom pre celý trh a pre opatrenia energetickej efektívnosti vo verejných budovách zvlášť?

Je pravda, že náš postoj sa môže zdať príliš úzko zameraný, že sa sústreďujeme len na verejné financie. Ale my sme sa zamerali na jednu bariéru, ktorej odstránenie povedie k vytvoreniu masívneho trhu. Jeho výsledkom bude zvýšená energetická efektívnosť vo verejných budovách.

Energetická účinnosť sa má do roku 2030 zvýšiť o 32,5 percenta

Europoslanci sa vo vyjednávaniach o energetických úsporách vzdali požiadavky, aby bol cieľ povinný. Členské štáty zase súhlasili s jeho navýšením.

Hlavnou bariérou bolo vykazovanie súkromných investícií do verejných budov, a to nielen na Slovensku, ale v celej Európskej únii. Pred rozhodnutím Eurostatu sa akákoľvek investícia do obnovy verejnej budovy klasifikovala ako verejný dlh. Ako keby si štát požičiaval. A keďže je obmedzený maastrichtskými kritériami, tak si požičiavať nechcel či nemohol.

Keď sa to po novom urobí správne, nebude sa zvyšovať verejný dlh a deficit. Investícia sa bude splácať z toho, čo sa usporí. Zjednodušene povedané, výdavky verejného sektora budú rovnaké a dopad na dlh bude nulový.

Ako dlho bude správca budovy splácať investíciu?

Závisí to od stavu budovy. Komplexná obnova, ktorá je podmienkou Eurostatu a Európskej komisie, ide nad rámec výmeny technológií a znamená zásah do budovy. Minimálne obdobie je osem rokov, štandard bude 10 – 15 rokov. V prípade extrémne upadnutých budov to môže trvať až 20 rokov. Potom však vyvstáva otázka, či bude trh ochotný ísť do takýchto investícií. Možno sa vytvoria nové finančné nástroje, ktoré budú trh motivovať aj k takýmto dlhodobejším zmluvám.

Čo znamená komplexná obnova?

Zmluvy o energetickej efektívnosti (energy performance contracting, EPC) robili na Slovensku technologické firmy. Vymenili kotol zodpovedný za veľkú spotrebu energie, a to prostredníctvom lízingu, a teda bez dopadu na verejné financie. Bolo to vyberanie hrozienok z koláča. Týmto firmám sa neoplatilo investovať na 15 rokov do striech či okien, ale iba vymeniť kotol alebo niečo iné extrémne návratné.

Ak plytvať energiou, tak len obnoviteľnou?

Europoslanci sa sporia o smernici o energetickej výkonnosti budov.

Európska komisia však za prioritu považuje komplexnú obnovu. Na budovy treba pozerať z dlhodobého hľadiska a obnovu realizovať naraz. Môže sa totiž stať, že sa vymení kotol, potom sa nájdu granty na zateplenie a veľký kotol sa stane zbytočným. Motiváciou investície by nemal byť krátkodobý zisk poskytovateľa služieb energetickej efektívnosti.

Očakávate, že nové pravidlá uľahčia pôžičky pre firmy, ktoré ponesú finančné bremeno za investície?

My sme sa sústredili na odstránenie bariéry na strane verejného sektora. Súkromný sektor nemá regulačnú bariéru. Vyvstáva samozrejme otázka ako financovať obnovu. Firma by musela byť extrémne silná, aby ju financovala z vlastných zdrojov a potom tam držala svoje aktíva 15 rokov. Preto je dôležité, aby túto pohľadávku mohla firma po nejakom roku predať tretej strane. Našim cieľom je, aby mohli firmy tento kapitál točiť v ekonomike.

Hovoríme teda o celkovom povzbudení zelených financií na Slovensku?

Určite áno. Za zmenu, ktorú Eurostat urobil, sme sa inak zasadzovali ako prví v Európskej únii. Aj vďaka nám sa táto obrovská zmena podarila dosiahnuť na celoeurópskej úrovni.

Junckerov fond na Slovensku

Ako sa darí Európskemu fondu pre strategické investície na Slovensku? Aké projekty môžu dostať podporu z EFSI v budúcnosti?

Kritické hlasy hovoria, že pravidlá Eurostatu sa obmedzujú na úsporu energie. Neumožňujú započítanie energetických opatrení, ktoré prinášajú úspory prevádzkových a mzdových nákladov.

Je dobré, že to je obmedzené na úspory energie. Takýto je biznis model. Viem si predstaviť, že sporiť sa dá aj inde, napríklad na správe budovy, ak sa napríklad znížil počet ľudí zodpovedných za prevádzku kotla po jeho obnove. Ale takto o oprávnených úsporách rozhodol Eurostat. Nemáme na to dosah. Snažíme sa len nové pravidlá premietnuť do našej koncepcie, legislatívy a vzorovej zmluvy, ktorá sa ešte len pripravuje.

A ja súhlasím s Eurostatom. Inak by to nebolo štandardizované, mohol by vzniknúť problém s preukazovaním. S úsporou energií sa oveľa ťažšie manipuluje. Firmy by do toho možno nechceli ísť. Neviem si predstaviť, odkiaľ táto kritika prichádza.

Prichádza od riaditeľa Centra energetických služieb Marcela Lauka. On sa tiež pýta, či má zmysel s novými pravidlami prichádzať v čase, keď máme novú smernicu o energetickej hospodárnosti budov. Slovensko ju bude transponovať v najbližších mesiacoch, maximálne rokoch. Práve táto smernica ide nad rámec úspor energií smerom k celkovému prostrediu v budove s vplyvom na zdravie.

My sme v tejto veci skôr policy-takers ako policy-makers. Sme vôbec radi, že Eurostat zmenil vykazovanie dlhu. Jedna vec je politika Európskej komisie a členských štátov, druhá vec zapojenie súkromného sektora. Použijem príklad pritiahnutý za vlasy: štát si môže povedať, akákoľvek rekonštrukcia musí smerovať k nulovej spotrebe energie. Ale na to súkromný sektor prispeje len spolovice a štát musí dotovať zvyšok. Firmy berú energetickú efektívnosť ako biznis. Ak sa zlepší produktivita ľudí a zlepšia ďalšie parametre, podporujeme to, ale treba nájsť iný model, napríklad dotáciu.

Nabíjačky pre elektromobily budú vo väčších budovách povinné

Európsky parlament odobril dohodu s členskými štátmi na novej smernici o energetickej efektívnosti budov. Nepodarilo sa mu presadiť ambicióznejší plán pre budovanie nabíjacej infraštruktúry.

Bude mať verejná správa odborné kapacity na komplikované verejné obstarávanie spojené s energetickými úsporami?

Nebude to jednoduché. Ale spoločná pracovná skupina ministerstva financií a SIH robí na modeli fungovania, ktorý to uľahčí. Bude pozostávať z metodiky a vzorovej zmluvy. Vznikne jednotné kontaktné miesto na Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.

V prvej fáze si správca budovy najme cez zákazku s nízkou hodnotou energetického poradcu. Ten na budovu spraví posudok možných úspor a pripraví podklady pre verejné obstarávanie. Všetka táto dokumentácia bude stáť pár tisíc eur, v prípade väčších budov pár desaťtisíc eur. Ak bude na to mať financie, dokáže to aj riaditeľ školy. V druhej fáze urobí správca na základe dokumentácie verejné obstarávanie na poskytovateľa energetických úspor. Firmy budú súťažiť ponukami, kto urobí väčšiu úsporu za nižšiu cenu. Za celý projekt je potom zodpovedná firma. Nie je to jednoduché, ale výrazne jednoduchšie ako dnes. Keďže ide o trh v zárodkoch, bude to nejaký čas trvať, urobia sa aj chyby.

Kedy očakávate spustenie prvých takýchto opatrení?

Všetky potrebné novely zákonov by mali byť do konca roka schválené v parlamente. Dúfame, že do začiatku budúceho roka nám Eurostat odobrí metodiku a vzorovú zmluvu. Potom sa môžu začať verejné obstarávania. Už teraz si však môže verejná správa pripravovať podklady. Niektoré internáty na tom už pracujú.

Vznikol nový Stredoeurópsky fond fondov. Podporí malé a stredné podniky

Stredoeurópsky fond fondov (CEFoF) by mal zlepšiť prístup malých a stredných podnikov k rizikovému kapitálu. Slovensko prispeje desiatimi milónmi eur.

Pomohla vám politizácia témy obnovy internátov?

Pomohla aj nepomohla. Na jednej strane sme vďační za to, že sa vďaka tomu dokázala upriamiť pozornosť politikov, úradníkov, správcov verených budov, ako aj trhu na výhodnú možnosť investovania formou garantovaných energetických služieb. Zároveň je pozitívne, že finančné prostriedky alokované na renováciu vysokoškolských internátov sa majú využívať aj na energetické posudky, verejne obstarávanie  poskytovateľov takýchto služieb, a teda na celkovú prípravu týchto projektov.

Na druhej strane načasovanie nebolo ideálne. Začiatkom roka sme ešte len pripravovali regulačné prostredie. Našli sa aj také hlasy, ktoré tuto prípravu regulačného prostredia považovali za pokus o spomalenie čerpania prostriedkov alokovaných pre vysoké školy. O to nám rozhodne nešlo; snažili sme sa len, aby sa tieto investície robili kvalitne.