Šefčovič: Mexiko má solárnu energiu takmer zadarmo, dokáže to aj Európa

maroš šefčovič

Komisár Maroš Šefčovič [TASR/Pavol Zachar]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Čistá energia

Pri obnoviteľných zdrojoch uprednostňujeme právne záväzné národné ciele, členské štáty ich však odmietnu, hovorí pre EURACTIV.sk podpredseda Európskej komisie MAROŠ ŠEFČOVIČ.

Portál EURACTIV Slovensko sa s podpredsedom Európskej komisie pre energetickú úniu Marošom Šefčovičom rozprával na okraj plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu. Na ňom sa bude v stredu 17. januára hlasovať o legislatíve o obnoviteľnej energii, energetickej účinnosti a riadení energetickej únie. 

Hlavná diskusia o energetickej únii v Európskom parlamente je o tom, ako zabezpečiť, aby štáty dodržiavali stanovené ciele. Pre rok 2020 má každá členská krajina záväzne stanovený podiel obnoviteľných zdrojov. Prečo sa Európska komisia odklonila od záväznosti cieľov v legislatíve pre rok 2030? A ako chcete zabezpečiť, aby z cieľov pre rok 2030 nestala nová Lisabonská stratégia, teda odporúčania, ktoré sa nenaplnia?

Ciele pre rok 2030, na ktorých sa dohodli šéfovia štátov a vlád už v októbri 2014, boli východiskom aj pre návrh Európskej komisie. Bol to kompromis, ktorý umožnil Európskej únii predložiť svoje záväzky na klimatickej konferencii v Paríži. Tie boli v porovnaní s ostatnými veľkými ekonomikami vyhodnotené ako najambicióznejšie. Vtedy sa zrodil kompromis v znení „najmenej 27 percent“ obnoviteľných zdrojov v roku 2030 ako záväzný cieľ pre celú Úniu.

Dohoda z Európskej rady obsahuje tiež cieľ znížiť emisie CO2 o 40 percent (oproti roku 1990, pozn. red.). Ten bude záväzný a rozmenený na národné ciele v nariadení o zdieľanom úsilí. Európske inštitúcie sa na ňom dohodli tesne pred Vianocami.

Tretí cieľ, o ktorom sa bude hlasovať zajtra (v stredu 17. januára, pričom rozhovor sa uskutočnil v utorok 16. januára, pozn. red.), je energetická efektívnosť. Aj v tomto prípade sa lídri dohodli na 27 percentách ako na indikatívnom cieli (zvýšenie medzi rokmi 1990 a 2030, pozn. red.). Aj vzhľadom na technologický rozvoj od roku 2014 navrhla Komisia, aby sme sa posunuli k 30 percentám ako záväznému cieľu pre každú jednu členskú krajinu. Po hlasovaní v Parlamente bude nasledovať veľmi zložitá diskusia s členskými krajinami.

EÚ v roku 2018: Životné prostredie a klíma

Európsku úniu čakajú rozhodnutia v oblasti čistej dopravy, riadenia energetickej únie a uplatňovania Parížskej dohody o klíme. Diskutovať bude o obehovom hospodárstve, inteligentných mestách a zelenej Číne. 

Výbor Parlamentu schválil cieľ pre energetickú účinnosť vo výške 40 percent. Teraz sa však zdá, že plénum odhlasuje 35 percent.

Parlament sa asi zhodne na 35 percentách. Viem však, že niektoré politické frakcie by chceli ísť až do 40 percent. My budeme až do posledného trialógu (rokovania Parlamentu, Rady a Komisie, pozn. red.) zastávať našu pozíciu.

To znamená 30 percent?

Áno, 30 percent ako záväzný cieľ.

Hovoríte o záväznom cieli pre jednotlivé členské štáty?

Podľa našej dopadovej štúdie ide o nákladovo najefektívnejší variant ako energetickú efektívnosť zvýšiť. Ale trialóg je vždy o hľadaní kompromisu. Bude veľmi dôležité, aby sme sa zhodli na čo najvyššej nákladovo efektívnej ambícii. Zároveň by sme boli radi, keby sme sa dohodli na záväzných cieľoch, pretože tie sú pre krajiny oveľa viac motivujúce.

Čo sa týka 27-percentného cieľa pre obnoviteľné energie, do úvodného návrhu sme premietli dohodu šéfov štátov a vlád. Odvtedy sme robili ďalšie štúdie. Keď vidíme, ako rýchlo klesajú náklady na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, sme presvedčení, že 30 percent možno dosiahnuť pri porovnateľných nákladoch ako 27 percent. Z pôvodnej dohody Európskej rady o najmenej 27 percentách teda Komisia zdôrazňuje slovíčko „najmenej“. Vzhľadom na pozície členských krajín však predpokladám, že sa nám nepodarí dosiahnuť záväznosť pre jednotlivé členské krajiny.

Preto dávame veľký dôraz na návrh nariadenia o riadení energetickej únie. Chceme mať veľmi silný monitorovací proces. V troch rokoch – 2023, 2025 a 2027 – budeme monitorovať, ako sa jednotlivým krajinám darí. Keby hrozilo, že ako Únia sme pozadu, Komisia bude mať právo prijímať odporúčania ako sa so zaostávaním vysporiadať. Komisii bude z novej legislatívy vyplývať povinnosť zabezpečiť dosiahnutie cieľu na úrovni Únie, či už to bude 27 alebo 30 percent.

EÚ v roku 2018: Energetika

Tento rok môže byť dobrým pre obnoviteľné zdroje, jadrovú energiu a zemný plyn. Diskutovať sa bude o tom, kto zaplatí ústup od uhlia a dekarbonizáciu priemyslu.

Komisia bude teda vyhodnocovať jednotlivé krajiny na základe spoločných cieľov. Tie však nie sú vynútiteľné. Európsku úniu nemôže nikto zažalovať, že ich neplní.  

Budeme sa snažiť, aby sa prístup pre rok 2020, ktorý znamená národne záväzné ciele, stal východiskovým bodom. Aby sa podľa možností obnoviteľné zdroje v jednotlivých členských krajinách rozvíjali s naštartovanou trajektóriou. V troch etapách budeme vyhodnocovať, či sa krajiny čestne snažia alebo nie. Ak uvidíme, že nie, budeme musieť hľadať v prvom rade politické riešenie – od tlaku iných členských krajín cez diskusie až po návrhy riešení. To je maximum.

To znamená, že členské krajiny nebudete vedieť právne prinútiť, aby ciele dodržiavali.

Keď uvidíme, že za týmito cieľmi zaostávame, nevylučujeme žiadnu možnosť. Povinnosťou Komisie ako strážkyne zmlúv je zabezpečiť dosiahnutie cieľa pre celú Úniu.

Hovoríte teda o hypotetickej možnosti, že ak Únia nebude k spoločnému cieľu smerovať, môže jednotlivé členské krajiny zažalovať?

Dnes by som nechcel povedať, že ich budeme žalovať. V diskusii sú rôzne myšlienky. Bude záležať, akým smerom sa bude vývoj uberať. Uvažuje sa napríklad o rôznych stimuloch, ktoré budú krajiny motivovať, právne, finančne. Veľa urobí aj nariadenie o novom dizajne trhu s elektrinou.

Európski ministri zachránili regulované ceny energií. Nateraz

Členské štáty súhlasili s cieľom 27 percent obnoviteľných energií pre rok 2030.

Na členské štáty to teda budete skúšať skôr po dobrom.

Určite po dobrom. Stimulmi a ďalšími nástrojmi. Ak dôjde k veľmi negatívnemu scenáru, budeme mať k dispozícii tri etapy, kde budeme môcť povedať, že máme problém. Potom sa bude musieť hľadať politické riešenie a možno aj právne.

Súčasne platné ciele pre rok 2020 sú právne záväzné. Nevzdáva sa Komisia svojich právomocí ako vynútiť ciele pre rok 2030?

Toto riešenie by pre nás bolo určite jednoduchšie. Rešpektovali sme však vôľu Európskej rady a prijali sme kompromis. V praxi budeme musieť uplatňovať výsledky trialógu o riadení energetickej únie, ako aj presné znenie smernice o obnoviteľných zdrojoch, či už bude obsahovať cieľ 27 alebo 30 percent.

Som však presvedčený, že obrovské tempo technologického pokroku a prudko klesajúce ceny energií z obnoviteľných zdrojov, budú dostatočne motivujúce, aby sme tieto ciele dosiahli aj prekonali. Keď som bol naposledy v Paríži, mexického prezidenta som počul hovoriť, že posledná aukcia na energiu zo solárnych panelov priniesla cenu 1,7 centu za jednu kilowatthodinu. To je energia skoro zadarmo. Podobné ceny – 2,3, 4, alebo 5 centov – sa objavujú aj v Európe, zvlášť v prípade veternej energii na mori. Kombinácia prudko klesajúcich cien a tlaku ľudí na ekologickejšie fungujúcu ekonomiku – celkový hospodársky rámec – bude dostatočne motivujúci pre váhajúce krajiny.

Firmy v stavebnom priemysle hovoria, že každý, kto si dnes stavia rodinný dom, chce mať na streche solárne panely.

Aj veľké firmy ako portugalská EDP či taliansky ENEL vyzvali na schválenie 35-percentného cieľa. Ste napriek tomu presvedčený, že váš návrh na 30 percent je ambiciózny?

Môžeme zodpovedne povedať, že náklady na 27 percent, ktoré sme navrhovali pôvodne, a 30 percent, ktoré navrhujeme teraz, sú veľmi porovnateľné. Cieľ 30 percent by teda mohol byť v smernici pokojne uvedený, čo by bolo ambicióznejšie ako náš pôvodný návrh. Vieme, že máme členské krajiny, ktoré chcú ísť vyššie a krajiny, ktoré veľmi konzervatívne trvajú na 27 percentách. Európsky parlament bude určite tlačiť na vyšší podiel. Uvidíme, aký bude kompromis.

Určite je to dôležité pre nasmerovanie investícií do tohto odvetvia. Už len za obdobie, v ktorom som zodpovedný za energetickú úniu (od roku 2014, pozn. red.), vidím, ako prudko ceny klesajú. Som presvedčený, že cieľ 27 percent určite prekonáme.

Viac ako polovica elektriny z obnoviteľných zdrojov? Výskum ukáže, ako na to

Francúzski a írski energetici vedú projekt, ktorý získal 20 miliónov eur z Horizontu 2020. Bude prebiehať v 15 krajinách.