Architektúra musí reagovať na klimatické zmeny

Zelená zastávka MHD na Miletičovej ulici v Bratislave. [TASR/Michal Svítok]

Odborníci vítajú štúdiu nízkouhlíkovej ekonomiky z dielne Inštitútu environmentálnej politiky. Slovensku chýbajú programy, ktoré by podporili inovácie pri obnove a výstavbe budov.

Stavebníctvo produkuje v Európskej únii až tretinu emisií skleníkových plynov. Budovy sa tak podieľajú na globálnom otepľovaní, ktoré poškodzuje nielen prírodu, ale aj zhoršuje životné a pracovné podmienky.

Odborníci preto odporúčajú budovy s nižšou uhlíkovou stopou, zelené stavby a fasády, zadržiavanie vody či výsadbu zelene. Slovensku podľa nich teraz chýbajú programy, ktoré by podporili inovácie a používanie najlepších dostupných techník pri obnove a výstavbe budov. Aj preto vítajú zverejnenie štúdie nízkouhlíkovej ekonomiky z dielne Inštitútu environmentálnej politiky pri Ministerstve životného prostredia SR a Svetovej banky.

Horúca téma

„Stavebníctvo musí produkovať menej emisií. Ak nebudeme stavať domy s nižšou uhlíkovou stopou, darmo budeme vysádzať nové stromy, nepomôže to. Na úrovni EÚ bude posudzovanie uhlíkovej stopy pri životnom cykle budov horúcou témou do dvoch rokov,“ povedal v diskusnej relácii na TABLET.TV zakladateľ značky krtkodom a architekt Martin Pribila.

Emisie skleníkových plynov prispievajú ku klimatickej zmene. Dlhé a veľmi horúce letá v kombinácii s teplejšími zimami menia kvalitu života už aj v slovenských mestách. Podľa Pribilu architektúra musí reagovať na tieto zmeny a projektovať zelené stavby.

Klimatizované budovy nie sú luxus, ale otázka života a smrti

Súčasné vysoké teploty v Európe sú signálom, že energetickú chudobu domácností nesmieme ignorovať ani v lete. Riešenie ponúkajú aj solárne technológie, píše YAMINA SAHEBOVÁ.

„Zelené stavby sú energeticky a ekonomicky efektívnejšie. Zeleň na fasáde nepotrebuje nejaké špeciálne riadenie, deje sa to prirodzene. V lete, keď je teplo, listy prirodzene tienia, naopak v zimných mesiacoch púšťajú viac svetla. Budúcnosť stavebníctva je v prírodných materiáloch. Ak porovnáme pri zadržiavaní tepla betón a drevo, drevo ho vypustí za 10 dní, betón už za dva,“ zdôraznil Pribila s tým, že ak chcú mestá udržať znesiteľnú klímu, potrebujú omnoho lepšie zadržiavať vodu. Nemusí sa to diať len pri výstavbe nových budov, ale prispôsobením existujúcich stavieb.

„Mestá by mali zadržiavať vodu zelenými plochami, napríklad na tratiach električiek alebo výsadbou stromov na strechách. Príkladom môže byť Miláno, kde identifikovali 3 500 plochých striech, kde môže byť zeleň a chystajú sa v meste vysadiť tri milióny stromov,“ dodal Pribila.

Najväčšie úspory

Slovenské združenie Budovy pre budúcnosť víta, že nová štúdia nízkouhlíkovej ekonomiky s výhľadom do roku 2050 zaraďuje medzi najdôležitejšie politické ciele znižovanie emisií z budov.

Združenie chváli odporúčanie, aby sa nové opatrenia energetickej efektívnosti týkali najmä obnovy budov. Budovy a ich obnova predstavujú najväčší zdroj možných úspor energií do roku 2030, napísali Budovy pre budúcnosť v tlačovej správe. Riešením je podľa združenia podpora rýchlejšej a kvalitnejšej obnovy starých budov a zabezpečenie výstavby nových budov vo vysokom energetickom štandarde.

Envirorezort ukázal, ako môže Slovensko znížiť emisie o 70 percent

Ak štát neprijme dodatočné opatrenia, emisie do roku 2030 porastú. Prechod na bezemisnú ekonomiku môžu ohroziť aj spory medzi rezortmi.

„V platforme Budovy pre budúcnosť vítame štúdiu Svetovej banky a dúfame, že závery tejto štúdie bude dostatočne reflektovať aj Ministerstvo hospodárstva SR pri príprave Integrovaného národného energetického a klimatického plánu. Rovnako aj Ministerstvo dopravy a výstavy SR pri spracovaní dlhodobej stratégie obnovy budov do roku 2050“ hovorí v tlačovej správe Richard Paksi, analytik Budovy pre budúcnosť.

Slovensku podľa združenia chýbajú programy, ktoré by podporili inovácie a používanie najlepších dostupných techník pri obnove a výstavbe budov.

„Pri zachovaní súčasných politík je predpoklad tempa obnovy veľmi nízky. Najmä pri verejných budovách, ktorých sa ročne obnovuje len jedno percento. Podľa smernice o energetickej efektívnosti je však Slovensko povinné zabezpečiť obnovu verejných budov vo výške tri percentá ročne. Pri rodinných domoch je veľkým nedostatkom obnovy samotná kvalita. Pri obnove budov sa na Slovensku vo veľkej väčšine nedosahuje optimálna úroveň energetickej hospodárnosti. Vo všeobecnosti je výsledkom obnovy budova, ktorá nie je adaptovaná na zmenu klímy a jej vnútorné prostredie sa takmer vôbec nerieši. Užívateľ je však následne znáša následky nedostatočnej obnovy ďalších 30 – 40 rokov, čo je prirodzený interval hĺbkovej obnovy,“ uzatvára Paksi.