Boj o smernicu o energetickej efektívnosti pokračuje

Zdroj: Flickr; autor: paspog

Jeden z hlavných cieľov, ktoré obsahoval júnový návrh smernice o energetickej účinnosti – povinná renovácia 3 % verejných budov ročne – pravdepodobne vypadne. Vyplýva to z poslednej pracovnej verzie, do ktorej nahliadol EurActiv.

Diplomat EÚ, ktorý je zapojený do prebiehajúcich diskusií o návrhu medzi inštitúciami, uviedol, že dodatok sa objavil najmä z dôvodu „súčasných rozpočtových obmedzení v členských krajinách“.

„Kvôli nim sa členské štáty pýtajú na implikácie tohto špecifického opatrenia,“ uviedol diplomat. „V hre je veľa rôznych pohľadov na to, ako by sa to mohlo zmeniť.“

Európska komisia, ktorá návrh predstavila 22. júna, pritom zdôrazňuje, že budovy sa na celkovej spotrebe primárnej energie podieľajú 40 percentami a produkujú 36 % emisií CO2 v Únii.

Cieľ pre renováciu sa mal týkať len budov vo verejnej správe, ktoré tvoria asi 12 % celkovej zastavanej plochy v Európe. Výnimku navyše získali budovy určené pre sociálne bývanie a tie s podlahovou plochou pod 250 m2.

Podľa poslednej verzie smernice by však výnimku mali mať budovy s plochou menšou ako 500 m2.

Ďalšie výnimky sa týkajú ustanovenia, podľa ktorého by distribútori energie alebo malooobchodné energetické spoločnosti mali ročne usporiť 1,5 % energie dodávanej koncovým odberateľom v predchádzajúcom roku. Komisia navrhla, že krajiny môžu od daného opatrenia oslobodiť firmy do 10 zamestnancov s ročným obratom do 2 miliónov eur, najnovšie by sa výnimka mohla rozšíriť na firmy do 50 osôb s obratom 8 miliónov eur ročne.

„Je to veľmi intenzívny a dobre zorganizovaný pokus ako energiu neušetriť,“ uviedol pre EurActiv Brook Riley z organizácie Priatelia Zeme. „Revidovaný dokument je tak plný medzier, že v ňom zostalo len veľmi málo podstaty alebo štruktúry.“

Reakcie krajín

Hoci vyššia energetická efektívnosť, a teda úspory energie, ponúkajú jasnú dlhodobú návratnosť, pre štáty EÚ sú zjavne dôležitejšie nižšie krátkodobé náklady. EurActiv nahliadol do pripomienok, ktoré niektoré krajiny odoslali poľskému predsedníctvu.

Veľká Británia sa obáva, že opatrenia týkajúce sa renovácie verejných budov „pravdepodobne povedú k značným dodatočným nákladom pre členské štáty na činnosti, ktoré nie sú vždy nákladovo efektívne“.

Holandsko dokonca navrhlo úplne vymazať cieľ vo výške 1,5 % pre energetické spoločnosti.

„Holandsko nie je naklonené povinnému cieľu stanovenému na úrovni EÚ,“ uviedlo vo svojej reakcii. „Členské štáty by mali mať možnosť sami sa rozhodnúť, akú úroveň opatrení energetickej efektívnosti podtrebujú.“

Je jasné, že tieto stanoviská nepotešia najmä environmentálne organizácie.

Riley poukázal, že už pôvodné návrhy „neboli veľmi odvážne“. Neobsahovali opatrenia, ktoré boli podľa dopadovej štúdie potrebné „a teraz to Rada ďalej oslabuje“, doplnil.

Prepracovaný dokument by mal byť základom pre správu o pokroku alebo správu o stave, ktorá sa predloží 24.11. ministrom pre energetiku. Poľské predsedníctvo potom pripraví nový text návrhu, o ktorom sa bude rokovať v polovici decembra v rámci pracovnej skupiny a od januára 2012 toto portfólio prevezme dánske predsedníctvo.

Podľa zdrojov z EÚ bude pre dánske predsedníctvo najdôležitejšie, aby smernica bola v súlade s „ambicióznymi“ cieľmi plánu pre nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050.

„Ak niektoré prvky oslabíte, iné musíte posilniť,“ poznamenal diplomat.