Cesty k úsporám energie podľa Komisie a Slovenska

Zdroj: Flickr; autor: paspog

Návrh smernice o energetickej efektívnosti, ktorá by mala pomôcť Európskej únii dosiahnuť stanovený cieľ 20% energetickej efektívnosti do konca tohto desaťročia, v súčasnosti pripomienkujú rôzne oddelenia exekutívy. Komisia finálny návrh zverejní koncom júna.

Podľa plánu energetickej účinnosti, ktorý predstavila začiatkom marca, „ak sa v rámci preskúmania v roku 2013 zistí, že celkový cieľ EÚ sa pravdepodobne nedosiahne, Komisia v druhej etape navrhne právne záväzné národné ciele na rok 2020“.

Pôvodný termín pre preskúmanie mal byť rok 2012. V návrhu smernice sa termín pre vyhodnotenie možností dosiahnuť celkový cieľ pre úspory v EÚ posunul na 30. jún 2014, kedy súčasná už vo funkcii nebude súčasná Komisia.

Stefan Scheuer, riaditeľ environmentálnej poradenskej firmy a bývalý pracovník Európskeho výboru pre životného prostredie (EEB), nepovažuje viac 20-percentný cieľ EÚ pre šetrenie energie za vierohodný.

„Presun lehoty za rok 2013 ukazuje chýbajúcu serióznosť k realizácii zo strany Komisie,“ uviedol. „V roku 2014 sa to prenechá nástupcovi Barrosovho tímu, takže pravdepodobne dávajú karty na stôl už teraz a ukazujú, že sú nestačia.“

Silná opozícia proti záväzným cieľom

Záväzné ciele sú jednou z najsilnejších zbraní EÚ pre zníženie emisií CO2, zatiaľ čo zároveň dochádza k zlepšovaniu dlhodobej hospodárskej ziskovosti.

Na rozdiel od ďalších cieľov EÚ do roku 2020 – pre zvýšenie výroby energie z obnoviteľných zdrojov a zníženie emisií CO2 – nie je energetická efektívnosť záväzná. Keďže ide v krátkodobého pohľadu o nákladnú záležitosť, vyžadujúcu centrálne nariadenie, vyvoláva zavedenie záväzného cieľa silné protesty.

Podľa priemyselných lobingových skupín a politicky konzervatívnych členských krajín by jednostranné prijatie pre povinné šetrenie energie poškodilo hospodársku konkurencieschopnosť.

Hovorkyňa Európskeho združenia ropného priemyslu Europia Sam Rowe pre EurActiv uviedla: „Je jasné, že nás Komisia trochu vypočula.“

Správy o tom, že komisár pre energetiku je prístupný lobingu zo strany firiem sa objavili už skôr. Jeden z lobistov v sektore ropného priemyslu pre EurActiv priznal, že v poslednej dobe zaznamenali medzi predstaviteľmi generálneho riaditeľstva (DG) pre energetiku „veľký posun“ vo „vnímavosti“.

Podľa hovorkyne asociácie Europia je energetická efektívnosť „určite súčasťou prebiehajúcich diskusií v Europii a stretávajú sa s ním [Oettinger] pomerne často. Odkedy zo svojho energetického plánu vylúčil celý ropný priemysel, je veľmi otvorený.“

Akčný plán Slovenska 2011-2013

V stredu 11. mája 2011 schválila vláda SR Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2011 – 2013.

Dlhodobý cieľ úspor energie pre Slovensko bol do roku 2020 stanovený ako 11% z priemernej konečnej energetickej spotreby v rokoch 2001-2005 (45 486 TJ) a prevzatý aj do Národného programu reforiem 2010 ako jeden z cieľov Stratégie Európa 2020 pre SR.

Ministerstvo hospodárstva skonštatovalo, že SR splnila strednodobý cieľ úspor energie v predchádzajúcom období (2008-2010), keď sa vďaka investíciám v hodnote asi 3,3 mld. eur ušetrilo takmer 3700 TJ energie.

Navrhnuté opatrenia na roky 2011 – 2013 budú podľa MH zamerané najmä na priemysel, budovy a verejný sektor, v menšej miere aj na spotrebiče a sektor dopravy. Do roku 2013 by sa podľa reozortu hospodárstva mala ušetriť energia vo výške 8362 TJ, „čo predstavuje iba 90 % stanoveného trojročného cieľa na obdobie 2011 až 2013," uvádza sa v materiáli.

Ciele úspor energie do roku 2020 bez započítania spotreby spoločností ETS (Zdroj: AP 2011-2013)