Energetici odmietajú záväzné ciele EÚ pre efektívnosť

„Nepotrebujeme, aby nám ktokoľvek hovoril, že sa máme sústrediť na energetickú efektivitu, robíme to aj teraz,“ uviedol Claus Fest z nemeckej firmy RWE Effizienz GmbH.

Energetické spoločnosti sa zdráhajú prijať záväzné ciele a upozorňujú na svoje vlastné snahy propagovať šetrenie energie – cez energetické audity v domácnostiach, lepšie technológie a školenia. Na workshope, ktorý sa minulý týždeň uskutočnil pod záštitou združenia Eurelectric, diskutovali zástupcovia energetického sektora o ustanoveniach, ktoré Európska komisia navrhla v júni 2011 v smernici o energetickej účinnosti.

Otázka stavia mnohých do konfliktu so snahami EÚ upevniť ciele v pripravovanej smernici, o ktorej bude onedlho rokovať plénum Európskeho parlamentu spolu s Radou EÚ.

Výbor EP pre energetiku minulý mesiac podporil legislatívu, ktorá by od členských krajín vyžadovala stanovenie záväzných cieľov efektívnosti. Podľa návrhu by mali energetické spoločnosti dosiahnuť „kumulatívnu ročnú úsporu energie u konečných užívateľov rovnú úrovni najmenej 1, 5 %  ich predaja energie“, pri výpočte ktorého sa použije priemer za posledné tri roky.

Pre nemecké firmy, ktoré považujú energetickú účinnosť za jeden zo svojich strategických cieľov, podľa Festa smernica neposkytuje dostatok flexibility pre odberateľov.

„Konkurenčný trh je oveľa lepší než regulovaný, je to rýchlejšie a lacnejšie,“ argumentoval.

Iné stimulačné opatrenia

Generálny tajomník Eurelectric Hans ten Berge uviedol: „Energetická efektívnosť môže byť jednou z nákladovo najefektívnejších ciest riešenia kľúčových cieľov EÚ v energetike a klimatickej politike.“ Dodal však, že odsúhlasené opatrenia musia byť vzhľadom na pokračujúcu finančnú krízu „nákladovo efektívne a spravodlivé“. Rovnako by „všetky opatrenia mali byť koherentné s dlhodobými cieľmi a investičnými perspektívami“.

Energetici uprednostňujú využiť tlak na trhu, napríklad vo forme vyššej tarifikácie za neefektívnosť. K šetreniu energiou chcú tiež svojich odberateľov povzbudiť podporou daňových úľav, ktoré by podnietili vyššiu efektívnosť.

Dobrým spôsobom ako stimulovať dopyt po energeticky efektívnych službách by bolo vytvorenie akéhosi pocitu nutnosti u zákazníkov, povedal Paolo Quaini z talianskej spoločnosti Edison. „Ak odberatelia nepociťujú nutnosť, neprijmú energetickú efektívnosť,“ zdôraznil.

Spotrebiteľské združenie BEUC sa však obáva, aby podporou opatrení efektívnosti zo štátnych prostriedkov neplatili daňovníci, a teda spotrebitelia, za energiu v konečnom dôsledku dvakrát.

Podľa predstaviteľov EÚ dobrovoľné ciele na dosiahnutie 20 percentného zlepšenia energetickej účinnosti v porovnaní s úrovňou v roku 2005 nestačia.

„Toto sme už vyskúšali a na dobrovoľnej báze to nefunguje,“ povedala Marlene Holzner, hovorkyňa komisára pre energetiku. „Iba táto povinnosť ušetriť 1.5 % nás posunie k cieľovým 20 % v roku 2020.“

EÚ je už len osem rokov pred cieľom a svoje plány spĺňa zatiaľ na polovicu. EK argumentuje, že chce opatrenia pre efektívnosť tak flexibilné, ako sa bude dať.

Časť priemyslu ciele podporuje

Skúsenosti na národných úrovniach ukázali, že nie všetky spoločnosti odporujú záväzným cieľom.

Martin Lidegaard, dánsky minister pre klímu, energetiku a stavebníctvo, poukázal na to, že mnohé dánske spoločnosti nesúhlasili so záväznými hodnotami pred piatimi rokmi, kedy bola táto schéma zrealizovaná v Dánsku.

„Teraz na nás naliehajú, aby sme zdvojnásobili záväzky, pretože je v tom toľko peňazí,“ povedal.

Verejné stimuly by tiež mohli pomôcť podporiť energetickú účinnosť. Dotácie a daňové úľavy sa na rozhýbanie opatrení efektívnosti použili napríklad vo Fínsku a Švédsku.

Avšak využívanie verejných prostriedkov v tejto oblasti  prináša zmiešané výsledky. V Holandsku, kde sa v roku 2008 uzavrela dobrovoľná dohoda medzi vládou, poskytovateľmi verejných služieb a priemyslom, dosiahla svoj limit v roku 2011 po oprave 400 tisíc domov. Problémy s dostupnosťou zákazníkov a finančné bariéry ukončili fungovanie tejto schémy.

Dánske predsedníctvo dúfa, že dokáže členským štátom ponúknuť čo najväčšiu flexibilitu bez nutnosti kompromitovať ambície navrhnutej smernice.

„Povinnosť šetriť energiou je veľmi dôležitým článkom smernice. Preberá sa ním veľká časť cieľa a ak sa nám tento článok nepodarí presadiť, bude veľmi ťažké dosiahnuť cieľ 20%,“ uviedol Lidegaard.

Pozície: 

„Na strane odberateľov nie je žiadna povinnosť," povedala hovorkyňa Európskej komisie pre oblasť energetiky Marlene Holzner. „Musíme sa uistiť, že Európa šetrí energiu. Pozreli sme sa na rôzne možnosti a zo všetkých sa táto javí ako najefektívnejšia schéma. Teraz sú na rade diskusie ako s ňou naložiť.“

Európska spotrebiteľská organizácia BEUC, komentujúc vplyv vyšších cieľov na zákazníkov, uviedla: „Skutočne naliehavou otázkou, ktorú treba riešiť je rastúci počet európskych domácností, ktoré nie sú schopné platiť svoje účty za energiu. Prvým následkom zvyšovania cien energií by nebolo zvyšovanie efektívnosti, ale čoraz vyšší počet tých, ktorí si budú musieť vybrať medzi vykurovaním domova, potravinami či nákupom oblečenia pre svoje deti.“

Vo svojom stanovisku dodali: „Spotrebitelia budú platiť za povinné schémy v energetike prostredníctvom cez svojich účtov za energie. Namiesto toho, aby sme sa sústreďovali na to aby platili dvakrát využívaním peňazí daňových poplatníkov pre stimuly energetickým spoločnostiam, by otázka mala byť o tom, ako pomôcť spotrebiteľom znížiť ich spotrebu energie.“