Energetická efektívnosť na Slovensku aj v Únii stagnuje

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Európska únia podľa najnovších štatistík v roku 2018 využívala viac energie, ako v roku 2012, kedy sa dohodla na cieľoch pre rok 2020. Od nich je vzdialená o tri, respektíve päť percent.

Energetická efektívnosť v Európskej únii sa v roku 2018 príliš nezmenila. Oproti roku 2017 sa obe merané hodnoty – primárna aj konečná spotreba energie zmenili o menej ako jedno percento. Kým primárna spotreba energie klesla o 0,71 percenta, konečná sa o 0,02 percenta zvýšila. Vyplýva to z najnovších štatistík eurostatu.

V roku 2018 sa konečná spotreba energie zvýšila v 15 členských štátoch EÚ, v šiestich ostala približne na rovnakej úrovni a v šiestich sa znížila. Najvyšší nárast zaznamenali Malta (6 %), Írsko (5 %), Lotyšsko (4 %) a Luxembursko (4 %). Pokles v spotrebe energie naopak hlási Grécko (-5 %), Rakúsko (-3 %) a Nemecko (-1 %).

Na Slovensku primárna spotreba energie, ktorá predstavuje celkový dopyt po energii, v roku 2018 klesla o dve percentá. Konečná spotreba, ktorá ukazuje skutočné množstvo spotrebovanej energie, sa oproti roku 2017 nezmenila. Rozdiel medzi týmito dvoma ukazovateľmi podľa eurostatu súvisí najmä s potrebami energetického sektora a stratami pri výrobe a distribúcii.

Štáty nerobia dosť pre dosiahnutie spoločného cieľa v energetickej účinnosti

EÚ najväčším dovozcom fosílnych palív na svete. Závislosť možno zmierniť úsporami v spotrebe energie.

Zlý smer?

„Európa je na ceste k nesplneniu svojho cieľa pre zníženie plytvania energiou,“ uviedla pre EURACTIV.com Clémence Hutin z neziskovej organizácie Priatelia Zeme. Poukazuje pritom na fakt, že Európa podľa posledných štatistík využíva viac energie ako v roku 2012, keď sa na cieľoch dohodla.

Najviac si v dlhodobých štatistikách pohoršilo Poľsko a Španielsko, ktoré v roku 2018 využívali o 13,7, respektíve 7,5 percent viac energie ako v roku 2013.

Spotreba energie v Európskej únii od roku 1990 kolíše a nie je možné určiť jednoznačný trend rastu alebo poklesu. Najvyššia bola v roku 2006 (1046 Mtoe, čo je 9,1 percent nad cieľom pre rok 2020) a najnižšia v roku 2014 (937,5 Mtoe, teda 2,2 percenta pod cieľom pre rok 2020).

Európsky cieľ pre konečnú spotrebu energie je 959 Mtoe a primárnu spotrebu energie na 1312 Mtoe, Vychádza zo záväzku dosiahnuť v roku 2020 o 20 percent nižšiu spotrebu, aká bola pre tento rok odhadnutá v roku 2007 (čísla boli upravené po odchode Spojeného kráľovstva). Ambicióznejšie ciele má Únia pre rok 2030, v ktorom chce dosiahnuť o 32,5 menšiu spotrebu energie ako predpokladal model z roku 2007. V roku 2023 ešte môže tento cieľ zvýšiť.

Pre Slovensko je cieľom v roku 2020 dosiahnuť maximálne 16,4 Mtoe v primárnej spotrebe a 9 Mtoe v konečnej spotrebe. V roku 2018 bola primárna spotreba energie na Slovensku 15,8 Mtoe a konečná 11,1 Mtoe. Od cieľov pre rok 2020 je krajina vzdialená o 3,7 percenta v primárnej spotrebe a o 12,2 percenta v konečnej spotrebe

Sedem vecí, ktoré chýbajú v slovenskom energetickom a klimatickom pláne

V návrhu slovenského energetického a klimatického plánu chýbajú opatrenia zo stratégie obnovy budov a podporné mechanizmy. Niektoré opatrenia sú abstraktné, individuálne zdroje tepla sú zbytočne dehonestované a prognózy stoja na vode, píšu KATARÍNA NIKODEMOVÁ a ĽUBICA ŠIMKOVICOVÁ.

Sklamaná eurokomisia

Ešte minulý rok v októbri pred rizikom nedosiahnutia cieľov varovala Európska environmentálna agentúra. Znepokojivý trend podľa nej prevláda najmä pri budovách a v doprave. Pri budovách stúpla na európskej úrovni spotreba energie medzi rokmi 2014 až 2017 o 8,3 a v doprave o 5,9 percent.

Podľa klimatických aktivistov ide o dôsledok politickej nedbanlivosti. „V EÚ stále chýba politická vôľa, napriek tomu, že energetická efektívnosť je základom energetickej tranzície,“ myslí si Hutin.

Sklamanie z čísel neskrýva ani Európska komisia. „Sme si vedomí toho, že dosiahnuť cieľ energetickej efektívnosti ostáva aj naďalej výzvou,“ uviedol jej hovorca Tim McPhie. Komisia podľa jeho slov zriadila  pracovnú skupinu z reprezentantov národných vlád, ktorá by mala pomôcť „mobilizovať snahy dosiahnuť ciele do roku 2020“.

Aj eurokomisárka pre energetiku Kadri Simson minulý mesiac v europarlamente pripomenula, že „energetická efektívnosť je prvoradým princípom v prechode na čistú energiu“. Dodala, že chce robiť viac, aby sa tento princíp presadil aj v praxi. Členským štátom chce napríklad poskytnúť usmernenie, ako pretaviť energetickú efektívnosť do všetkých úrovní prípravy politík.

Začať by sa podľa nej malo v zlepšovaní energetickej efektívnosti budov. Pripomenula, že cieľom Európskeho ekologického dohovoru bude strojnásobiť ročné tempo obnovy budov, ktoré v súčasnosti predstavuje 1 – 2 percentá ročne.

Zelenšie budovy? Riešením sú kotlíkové dotácie aj boj s energetickou chudobou

VOĽBY 2020 | Nová vláda by sa mala venovať znižovaniu emisií a energetickej spotreby vo vykurovaní. Slovenskí energetici sa zhodnú aj na potrebe naštartovať dekarbonizáciu plynárenstva.

Na Slovensku treba obnoviť verejné budovy

V sektore budov je podľa nízkouhlíkovej štúdie, ktorú pre Slovensko vypracovala Svetová banka, najväčší potenciál úspor energie aj na Slovensko. V tlačovej správe na to upozorňuje združenie Budovy pre budúcnosť (BPB), podľa ktorého je ideálne tempo obnovy budov na Slovensku 3 percentá ročne.

Toto tempo obnovy podľa združenia už v súčasnosti takmer dosahujú bytové a rodinné domy. Podľa štúdie klimatického think-tanku E3G bolo na Slovensku izolovaných 60 percent bytov a ak bude súčasné tempo obnovy pokračovať, do roku 2030 budú zateplené všetky bytové domy.

„Najhoršie tempo obnovy máme pri verejných budovách, kde odhadujeme, že ich tempo obnovy sa pohybuje iba okolo jedného percenta ročne. Obnova sa obmedzuje na základné, často len čiastkové opatrenia, absentuje kvalitné architektonické riešenie, opatrenia na kvalitu vnútorného prostredia či adaptačné opatrenia na zmenu klímy,“ komentuje analytik BPB Richard Paksi.

E3G vidí problém vo financovaní. „Väčšina investícií do efektívnosti pochádza z európskych fondov a príspevkov ďalších organizácií, napríklad Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBDR),“ konštatuje. Snahy o znižovanie spotreby energie by sa podľa think-tanku mali týkať aj priemyselu, ktorý bol napríklad v roku 2016 zodpovedný za 42 percent celovej spotreby energie.

Minister Žiga: Rozhodnutie o možnosti zavážať palivo do Mochoviec príde do dvoch mesiacov

VOĽBY 2020 | V najbližších týždňoch očakáva PETER ŽIGA dôležité rozhodnutie Úradu jadrového dozoru SR aj prvú aukciu na nové obnoviteľné zdroje. Minister hospodárstva v rozsiahlom rozhovore žiada posilnenie kompetencií svojho rezortu o emisie a odpady.