Energetická hospodárnosť budov: Verejnej správe chýba expertíza

Rekonštrukcia bývalého stredoškolského internátu vo Svite [TASR/Oliver Ondráš]

Štát sa chystá uľahčiť komplexnú energetickú obnovu budov. Jedným rizikom sú odborné kapacity, ďalším obmedzujúce rozpočtové pravidlá, upozorňuje expert Marcel Lauko.

Nové pravidlá pre energetickú efektívnosť by mali viesť k rozsiahlej obnove verejných budov. Tá si však bude vyžadovať odborné kapacity. „Verejná správa ich nemá,“ tvrdí riaditeľ Energetického centra Bratislava Marcel Lauko.

Expert upozorňuje na riziká, ktorým čelí snaha štátu povzbudiť trh s garantovanými energetickými službami, ako aj komplexnú energetickú renováciu verejných budov.

Zmeny vo vykazovaní dlhu

Garantované energetické služby (GES) fungujú na princípe splácania investícií z budúcich úspor energie. Pre štát a samosprávy tak vznikajú finančné záväzky, ktoré sa doteraz započítavali do verejného dlhu.

Energetická účinnosť sa má do roku 2030 zvýšiť o 32,5 percenta

Europoslanci sa vo vyjednávaniach o energetických úsporách vzdali požiadavky, aby bol cieľ povinný. Členské štáty zase súhlasili s jeho navýšením.

Zmena nastala vlani, keď Eurostat zmenil pravidlá pre vykazovanie dlhu.

Slovak Investment Holding (SIH) potom inicioval spracovanie nových pravidiel pre slovenský trh a odporúčaní pre verejnú správu. Tie sa premietli do Koncepcie rozvoja garantovaných energetických služieb, ktorú schválila vláda v júli, a novely zákona o energetickej efektívnosti, ktorú odobrila v septembri.

„Po zverejnení usmernenia Európskeho štatistického úradu v septembri 2017, podľa ktorého sa zmluvné záväzky subjektov verejnej správy, ktoré vstupujú do GES, nebudú započítavať do verejného dlhu krajiny, prípadne do dlhu daného subjektu verejnej správy, vznikla potreba analyzovať právne a účtovné aspekty GES a potreba vydať komplexné usmernenie pre subjekty verejnej správy, a tým podporiť obnovu majetku verejnej správy bez zvýšených nárokov na verejné financie,“ píše sa v koncepcii.

Slabé odborné kapacity

„My sme sa zamerali na jednu bariéru, ktorej odstránenie povedie k vytvoreniu masívneho trhu. Jeho výsledkom bude zvýšená energetická efektívnosť vo verejných budovách,“ povedal v rozhovore pre EURACTIV.sk šéf SIH Ivan Lesay.

Ivan Lesay: Nové pravidlá pre energetickú efektívnosť vytvoria masívny trh

Končí sa vyberanie hrozienok z koláča, verejné budovy sa budú obnovovať komplexne. Umožní to zmena vykazovania dlhu, o ktorú sme sa zasadzovali ako prví v Únii, hovorí šéf Slovenského investičného holdingu.

Lauko z Energetického centra Bratislava súhlasí, že nové pravidlá budú impulzom pre energetickú efektívnosť na Slovensku. „Trh s energetickými službami to rozhodne povzbudí. Má to potenciál výrazne zvýšiť objem GES a zlepšiť energetickú hospodárnosť budov,“ uviedol pre EURACTIV.sk.

Varuje však pred nedostatkom odborných kapacít vo verejnej správe pre výber poradcov či prípravu verejných obstarávaní. Zároveň dúfa, že štát bude vedieť správcom verejných budov poskytnúť technickú pomoc a poradenstvo.

„Nebude to jednoduché. Ale spoločná pracovná skupina ministerstva financií a SIH robí na modeli fungovania, ktorý to uľahčí. Bude pozostávať z metodiky a vzorovej zmluvy. Vznikne jednotné kontaktné miesto na Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre,“ avizuje Lesay.

Eurostat by mal vzorovú zmluvu podľa neho odobriť do začiatku budúceho roka. Dovtedy by mala parlamentom prejsť aj novela zákona o energetickej efektívnosti a ďalšie legislatívne úpravy.

Viac ako úspory energie

Lauko si myslí, že nové pravidlá nejdú dosť ďaleko v podpore energetickej efektívnosti. V pripomienkovom konaní žiadal, aby boli z verejného dlhu vyňaté nielen úspory energie, ale aj ďalšie prevádzkové či mzdové náklady, ktoré môže priniesť energetická obnova.

Nabíjačky pre elektromobily budú vo väčších budovách povinné

Európsky parlament odobril dohodu s členskými štátmi na novej smernici o energetickej efektívnosti budov. Nepodarilo sa mu presadiť ambicióznejší plán pre budovanie nabíjacej infraštruktúry.

„Chápem obavu ministerstva financií, aby sa z toho nestal nástroj na obchádzanie dlhových pravidiel,“ skonštatoval Lauko, „ale dalo sa to nastaviť lepšie.“

Výsledkom bude, že zmluvy s úspornými opatreniami nad rámec nových pravidiel budú mať rôzne odchýlky a môžu ujsť dohľadu štátu, varuje Lauko.

„Viem si predstaviť, že sporiť sa dá aj inde, napríklad na správe budovy, ak sa napríklad znížil počet ľudí zodpovedných za prevádzku kotla po jeho obnove,“ priznáva Lesay. „Ale takto o oprávnených úsporách rozhodol Eurostat. Nemáme na to dosah. Snažíme sa len nové pravidlá premietnuť do našej koncepcie, legislatívy a vzorovej zmluvy,“ zhodnotil šéf SIH, ktorý na tom spolupracuje s rezortami financií a hospodárstva.

Dodal, že „s úsporou energií sa oveľa ťažšie manipuluje.“

Zákon sa bude meniť znova

Šéf Energetického centra Bratislava tiež upozornil, že zmena pravidiel prichádza v čase, keď Slovensko čaká transpozícia nových európskych smerníc o energetickej efektívnosti a energetickej hospodárnosti budov. „Zákon sa bude opäť meniť,“ predvída Lauko.

Ak plytvať energiou, tak len obnoviteľnou?

Europoslanci sa sporia o smernici o energetickej výkonnosti budov.

„My sme v tejto veci skôr policy-takers (prijímatelia politík) ako policy-makers (tvorcovia politík). Sme vôbec radi, že Eurostat zmenil vykazovanie dlhu,“ hovorí k tomu Lesay.

Lauko tvrdí, že správnosť nastavenia nových pravidiel ukáže až aplikačná prax.

V koncepcii, ktorú schválila vláda, sa píše, že garantované energetické služby sú riešením najmä pre verejné budovy, ktorých obnovu nemožno financovať z eurofondov – napríklad v relatívne bohatom Bratislavskom samosprávnom kraji.

Konštatuje však aj celkové zaostávanie v plnení záväzného cieľa obnovy budov verejného sektora. „Kritické boli roky 2014, 2016 a 2017, kedy Slovenská republika neplnila ročný cieľ obnovy verejných budov,“ píše sa v stratégii.