Energetická účinnosť sa má do roku 2030 zvýšiť o 32,5 percenta

Z výstavy Coneco [TASR/Martin Baumann]

Europoslanci sa vo vyjednávaniach o energetických úsporách vzdali požiadavky, aby bol cieľ povinný. Členské štáty zase súhlasili s jeho navýšením.  

Muselo sa konať šesť kôl vyjednávaní, pôvodný spravodajca musel rezignovať a vyjednávači museli urobiť veľké kompromisy, ale európskym inštitúciám sa napokon podarilo dohodnúť na novej smernici o energetickej účinnosti.

Na základe politickej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou EÚ a Európskou komisiou, ktorá vznikla v utorok 19. júna, sa energetická efektívnosť zvýši do roku 2030 o 32,5 percenta.

Parlament sa pôvodne zasadzoval za cieľ 35 percent, Rada EÚ, kde sú zastúpené členské štáty, za 30 percent. Výsledok znamená, že sa stretli na polceste. Oproti cieľu 27 percent, ktorý ako minimálny odhlasovala v roku 2014 Európska rada, však ide výrazné navýšenie.

Ústupky Parlamentu

Parlament vo vyjednávaniach zastupoval spravodajca pre smernicu, český europoslanec Miroslav Poche (S&D). Ten je vplyvným členom strany, jeho domovská ČSSD ho nominovala na českého ministra zahraničia v novej vláde napriek tomu, že naráža na odpor v prezidentskom paláci.

Kľúčový europoslanec pre energoefektívnosť: Diskusia so štátmi bude ťažká

ŠPECIÁL / Počiatočné vysoké náklady na energetickú účinnosť sa neskôr vrátia v podobe nižších cien energií, hospodárskeho rastu a nových pracovných miest, hovorí pre EURACTIV.sk MIROSLAV POCHE.

Vo vyjednávaniach s Radou a Komisiou však Poche v mnohých otázkach ustúpil. Hoci parlament žiadal záväzný cieľ, podľa dohody bude len indikatívny. Ďalším ústupkom je, že štáty si budú môcť vybrať, ako energetické úspory dosiahnu. Europoslanci chceli, aby to bolo povinne pri primárnej spotrebe energie.

Maďarský europoslanec a tieňový spravodajca smernice Benedek Jávor (Zelení) kritizoval cieľ 32,5 percenta ako nedostatočný pre dosiahnutie cieľov stanovených v Parížskej dohode. Za dôležitý však označil termín 2023, ktorý je v smernici určený ako míľnik pre prehodnotenie úsilia smerom k vyššej energetickej efektívnosti.

Rovnako je to aj v prípade smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, kde bol cieľ konečný stanovený na 32 percent. Ten je však na rozdiel od energetickej účinnosti záväzný.

Kritika ochranárov

Európski ochranári politickú dohodu kritizovali. Roland Joebstl z European Environmental Bureau vyjadril „sklamanie“, nová legislatíva podľa neho len „otvára dvere vyšším ambíciám“.

Energetická efektívnosť: Únia bude mať ambiciózny cieľ, ale krátky bič

ŠPECIÁL / Európsky parlament odhlasoval 35-percentný cieľ pre energetickú účinnosť v roku 2030. Otázna je vynútiteľnosť, ale aj príspevok k boju proti energetickej chudobe.

Clémence Hutinová z bruselskej kancelárie Priateľov Zeme dodala, že európske inštitúcie „sa vykašľali na Európanov trpiacich energetickou chudobou“. Vyjednávači podľa nej „premeškali príležitosť pre zníženie emisií, slušné bývanie, nižšie účty za elektrinu a miestne zelené pracovné miesta“.

Podľa odhadov koalície pre energetické úspory, ktorá združuje 500 rôznych asociácií, firiem a družstiev, vytvorí nová legislatíva 840 tisíc pracovných miest v Európskej únii. Varovala však, že cieľ 32,5 percenta je pod úrovňou optimálnej nákladovej efektívnosti. V období do roku 2023 sa bude snažiť presvedčiť európskych zákonodarcov, aby cieľ pre rok 2030 zvýšili na 40 percent.

To však môže byť problém, keďže Komisia údajne použila chybné dáta, aby členské štáty presvedčila o navýšení na aktuálnu úroveň.