Energetické firmy v novom režime efektívnosti

Foto: mmisso.deviantart.com

Veľké firmy budú mať povinnosť uskutočňovať nezávislý energetický audit efektívnosti každé tri roky. Uvádza sa to v návrhu smernice, ktorý získal EurActiv. Komisia navrhuje výnimku len pre domácnosti a malé a stredné podniky, pre ktoré by to nebolo povinné.

Ak nebudú rešpektované požiadavky pre šetrenie energiou, audity, inteligentné meranie či informácie na vyúčtovaní, budú nasledovať „efektívne, primerané a odradzujúce“ tresty.

Komisia vydá pokyny pre to „ako sa vysporiadať s cieľmi pre šetrenie energiou, keď koncoví spotrebitelia zmenia energetický zdroj, a to z vykurovacieho oleja na plyn, z plynu na diaľkové vytápanie alebo z plynu na elektrinu“.

Členské štáty majú prijať schémy pre povinné šetrenie energie, ktoré budú vyžadovať, aby maloobchodné dodávateľské spoločnosti alebo prevádzkovatelia distribučných systémov dosiahli u svojich kocových zákazníkov v Únii ročné úspory rovnajúce sa 1,5 % ich trhového podielu u zákazníkov v predchádzajúcom roku vynásobený celkovým objemom spotrebovaným u koncových odberateľov v členskom štáte v predchádzajúcom roku.

Novým sieťovým zákazníkom a v budovách s viacerými bytmi sa budú inštalovať merače tepla pre zisťovanie spotreby tepla a chladenia v každom byte.

Členské štáty budú môcť od reportovacej povinnosti oslobodiť malých distribútorov energie a maloobchodných predajcov energií.

Cieľom návrhu novej smernice je pomôcť EÚ dosiahnuť stanovený cieľ zvýšiť do roku 2020 energetickú efektívnosť o 20%. Momentálne návrh skúmajú viaceré oddelenia Komisie a finálna verzia návrhu sa zverejní koncom júna.

Zmiešané prvé reakcie

Návrh zatiaľ vyvolal zmiešané reakcie. Pozitívnejšie reagujú vo všeobecnosti priemyselné lobingové združenia než environmentalisti.

Sam Rowe, hovorkyňa Európskeho združenia ropného priemyslu Europia, privítala smerovanie Komisie.

„Absolútne stojíme za politickým smerom 1,5-percentného šetrenia energiou,“ uviedla pre EurActiv. „Energetická efektívnosť je priamo na vrchole našej agendy.“

Takisto privítala zjavné oslabenie snahy Európskej komisie preskúmať možné zavedenie povinného šetrenia energiou v roku 2013.

Podľa ochrancov životného prostredia Brusel schádza zo správnej cesty. Podľa prepočtov organizácie Priatelia Zeme, by sa povinnosťou na úrovni 1,5% v prvom roku ušetrilo len 12 miliónov ton ekvivalentu ropy (Mtoe), čo je len zlomok 368 Mtoe ročných úspor energie, ktoré by dosiahli pri napĺňaní cieľa do roku 2020.

„V zásade to znie dobre, ale ak sa na to pozriete bližšie, je to skutočne slabé,“ vyjadril sa pre EurActiv Brook Riley.

Poznamenal, že hoci návrh naďalej trvá na renovácii najmenej 3 % verejných budov, takisto umožňuje výnimku pre sociálne bývanie z dôvodu „významného zaťaženia“ na verejné rozpočty.

Verejné budovy tvoria asi 12% plochy všetkých budov v EÚ a po vylúčení sociálneho bývania by sa tak očakávané úspory energie výrazne znížili.

Stefan Scheuer, konzultant pre environmentálne otázky, si myslí, že podiel renovácie budov je napriek tomu „veľkým krokom vpred“.

„Je to symbolický cieľ a nikdy nedosiahneme potrebný rozsah,“ uviedol, „avšak stále je to dôležitý krok“.

Renovačný hlavolam

Účinnosť opatrení bude závisieť na súvisiacej regulácii o optimálnych nákladov, o ktorej sa v súčasnosti v Bruseli diskutuje.

Randall Bowie, energetický konzultant, ktorý bol v roku 2006 zodpovedný za prípravu akčného plánu energetickej efektívnosti a tiež smernice o energetickej účinnosti a službách, uviedol, že by do nej mali byť zahrnuté aj spoločenské náklady.

„Ak nebudú, optimum nákladov sa môže stanoviť na veľmi slabú úroveň a renovácie sa neuskutočnia na dobrej a ambicióznej úrovni“.

Smernica poľavila aj v pôvodnej snahe Plánu energetickej účinnosti, ktorý hovoril, že „ak si verejné orgány prenajímajú alebo kupujú budovy, mali by mať vždy najlepšiu dostupnú triedu energetickej hospodárnosti“. V novom návrhu sa píše len o „minimálnych požiadavkách energetickej hospodárnosti“.

„Je to sklamanie,“ vyjadrilo sa združenie firiem produkujúcich tovary a služby pomáhajúce šetriť energiu EuroAce. „Mohla byť ambicióznejšia na strane dopytu.“

Ďalšie opatrenia spomínané v smernici sa týkajú sprístupnenia inteligentných meračov všetkým občanom EÚ, s cieľom ekonomickejšieho využívania elektriny či plynu.

Ročná oznamovacia povinnosť

Členské štáty budú mať povinnosť podávať Komisii správu o pokroku v napĺňaní cieľa pre rok 2020 každý rok – a v trojročných intervaloch.

Podľa Scheuera je však „veľkým problémom“ absencia jednotnej metodológie v národných programoch reforiem, ktorú Komisia používa pri hodnotení pokroku.

„Pozreli sma sa na prvých desať plánov členských štátov, ktorá došli minulý týždeň a keď sme sa ich snažili porovnať, nedávalo to žiaden zmysel, pretože každá krajina podáva správu o niečom inom – alebo nereportuje vôbec nič,“ povedal pre EurActiv.

Dodal, že zatiaľ čo Belgicko dodržiava primárny cieľ EÚ pre šetrenie energie, Veľká Británia neposkytla žiadne ciele energetickej efektívnosti, Nemecko meria cieľ v porovnaní so základňou v roku 2008 a Fínsko chce 10-percentné zníženie v národnej základni v porovnaní so predpokladanou spotrebou v terawatt hodinách v roku 2020.

Vláda SR vo svojom programe reforiem na obdobie 2011-2014 uviedla, že do roku 2020„zvýši energetickú efektívnosť meranej na konečnej spotrebe energie  o 11 % oproti priemeru rokov 2001 – 2005.“

„Na takomto základe Komisia nemôže s istotou zhodnotiť situáciu,“ uviedol Scheuer.

V roku 2013 má Komisia rozhodnúť o tom, či členské štáty smerujú k naplneniu cieľov pre rok 2020 a či nie je potrebné stanoviť záväzné ciele energetickej efektívnosti.