Energetickú efektívnosť potrebujeme aj z geopolitických dôvodov

Zdroj: CEEC

„Úspora energie je najlacnejším a najbezpečnejším zdrojom,“ vyhlásil to na Stredoeurópskej energetickej konferencii riaditeľ Oddelenia energetickej efektívnosti Európskej komisie Paul Hodson.

Európska únia ročne minie až 400 miliárd eur na dovoz primárnych energetických surovín. Väčšina pochádza  práve z neeurópskych krajín, čo zvyšuje energetickú zraniteľnosť únie.

Energetická efektívnosť a opatrenia na znižovanie spotreby energií sú preto podľa predstaviteľov Komisie kľúčové k zaručeniu energetickej bezpečnosti. „Energetická úspora sa stáva čoraz dôležitejšou a to najmä z geopolitických dôvodov,“ komentoval Hodson v súvislosti s prebiehajúcim konfliktom medzi Ukrajinou a Ruskom.  

Rusko je pre EÚ kľúčovým zdrojom zemného plynu a do značnej miery aj ropy. Až 75% z celkového importu EÚ z Ruska tvoria práve tieto suroviny. Naša energetická závislosť tak podľa Juraja Mesíka priamo podporuje militarizáciu Ruska.  „Každoročne má EÚ voči Rusku obchodný deficit približne 90 miliárd eur. Tým výrazne prispievame do ruského rozpočtu. Rusko je zároveň jednou z najmilitarizovanejších krajín na svete a krajina, ktorá sa rozhodla nerešpektovať nastavené pravidlá a územne expandovať,“ vyhlásil Mesík.

Slovensko majstrom v energetickej efektívnosti

Alena Žáková riaditeľka Odboru medzinárodných vzťahov v energetickom sektore Ministerstva hospodárstva SR na konferencii potvrdila, že Slovenská republika považuje úsporu energie za kľúčovú. „Energetická efektívnosť prispieva ku každému pilieru novej slovenskej Energetickej politiky, a to k energetickej bezpečnosti, trvalej udržateľnosti, ako aj ku konkurencieschopnosti.“

Slovensko od roku 2002 zaznamenalo značný pokrok v znižovaní svojej energetickej náročnosti. „Dosiahli sme najvyšší pokrok z krajín OECD -38%,“ vyzdvihla Žáková. Prvenstvo máme aj spomedzi krajín EÚ. Od roku 2002 sa nám podarilo zvýšiť energetickú efektívnosť o takmer 50%.

Dôvodom je však historicky daná štruktúra energeticky náročného priemyslu, ktorá predpovedá veľký potenciál. „Z hľadiska parametrov je Slovensko krajina s najvyššou energetickou náročnosťou v EÚ,“ objasnila Žáková. Najväčší potenciál na zvyšovanie energetickej úspory má sektor budov a priemysel.

Nový akčný plán energetickej efektívnosti SR, ako aj nový zákon, predpokladajú do roku 2016 ďalšiu 20% úsporu. Dosiahnuť sa to má obnovou budov štátnej správy a povinnými energetickými auditmi pre veľké podniky.

EÚ stanovené ciele nedosiahne

Európska únia ako celok by do roku 2020 mala dosiahnuť úsporu 20%. Členské štáty však dostatočne neimplementujú smernicu, ktorá určuje aj národné limity a ciele. Úspora sa tak bude pohybovať iba na úrovni 18-19%.

Podľa predstaviteľa Komisie je to pre členské štáty náročné. „Pri energetickej efektívnosti je to všetko o jednotlivých budovách a jednotlivých prevádzkach. Nestačí len postaviť jednu priehradu, alebo prikázať spaľovanie biomasy, ako pri obnoviteľných zdrojoch energie. To si vyžaduje skúsenú vládu a cielené intervencie,“ vyhlásil Paul Hodson.  

Chýbajú aj financie. Hodson tvrdí, že z ekonomického hľadiska sú investície do energetickej efektívnosti opodstatnené. EÚ ako celok musí investovať viac ako 20 miliárd eur, ale návratnosť v podobe ušetrenej energie je až 26 miliárd eur. „V súčasnosti rokujeme so zástupcami bánk a finančných inštitúcií, aby sme zjednodušili proces financovanie projektov,“ potvrdil Hodson.