Európa chystá vlnu renovácie budov

Bytový komplex v Bratislave. [TASR/Pavol Zachar]

Európska komisia zverejnila stratégiu pre renovácie budov a iniciatívu „nový európsky Bauhaus“. Ich cieľom je zvýšiť energetickú účinnosť budov a znížiť emisie produkované sektorom.

Tri štvrtiny európskych budov neplnia moderné štandardy energetickej účinnosti a mnohé na vykurovanie stále používajú fosílne palivá. Budovy sú zodpovedné za tretinu európskych emisií CO2, zvýšenie energetickej účinnosti je teda kľúčovou časťou snáh o dosiahnutie uhlíkovej neutrality.

Miera renovácií budov v EÚ je v súčasnosti na úrovni jedného percenta. Komisia ju chce zdvojnásobiť, do roku 2030 by ňou malo prejsť 35 miliónov budov.

Zvýšenie investícií do renovácií budov bude mať aj dôležitý krátkodobý efekt: pomôže sektoru stavebníctva, ktorý tento rok negatívne zasiahla koronakríza, a prispeje k naštartovaniu ekonomiky a zamestnanosti.

Obnova budov by mala byť po kríze logickou prioritou, eurokomisia otvorila konzultáciu

Na tom, že obnova budov je základom pre dosiahnutie klimatických cieľov EÚ sa zhodne slovenská vláda, zástupcovia biznisu, mimovládneho sektora aj verejnosť. Európska komisia otvorila verejné konzultácie o podpore obnovy budov v celej Európe.

Čo obsahuje

Kľúčovou časťou stratégie je stanovenie minimálnych energetických štandardov pre všetky budovy v EÚ – teda aj existujúce. Komisia predstaví legislatívu na budúci rok, bude obsahovať termíny, do ktorých musia jednotlivé typy budov splniť stanovené štandardy.

Podiel takmer energeticky pasívnych budov (Nearly zero energy buildings – NZEB) na celkovom počte nových a rekonštruovaných budov na Slovensku rastie, podľa údajov z roku 2016 je ale stále pod európskym priemerom.

Zdroj: Európska komisia

Zníženie energetickej chudoby

Podľa Komisie sa má financovanie zamerať na také renovácie, ktoré pomôžu znížiť energetickú chudobu – 34 miliónov Európanov má problém zvládnuť platby za teplo. V roku 2018 meškalo s platbami za energie, čo je jeden zo spôsobov merania energetickej chudoby, 6,6 percenta obyvateľov EÚ. Slovensko bolo so 7,9 percentami mierne nad európskym priemerom, najviac energetickej chudoby bolo v Grécku a Bulharsku.

Stratégia podporuje vytváranie energeticky pasívnych štvrtí v ktoré by integráciou obnoviteľných zdrojov a digitálnych technológií dokázali energiu vyrábať a predávať ju do siete.

Spaľovanie uhlia a dreva do domácnosti nepatrí, kotlíkovým dotáciám ale zatiaľ chýba sociálny rozmer

Slovensko sa snaží znížiť znečistenie ovzdušia aj prostredníctvom eurofondov. Domácnosti môžu využiť kotlíkové dotácie na výmenu starých kotlov za kotly na zemný plyn. Dotácie by mali smerovať do oblastí s najšpinavším vzduchom, energetickú chudobu zatiaľ neriešia. 

Efektívnosť aj dizajn

Súčasťou vlny renovácií má byť aj projekt „nový európsky Bauhaus“ – kolaboratívny priestor, v ktorom budú architekti, umelci, digitálni experti, podnikatelia aj študenti navrhovať nové typy budov, kombinujúce environmentálnu udržateľnosť, technologickú inovatívnosť a moderný dizajn.

Iniciatíva začne v roku 2022 piatimi pilotnými projektami, ktoré sa zamerajú na oblasti ako prírodné stavebné materiály, energetická efektívnosť, budúcnosť mobility, či digitálne inovácie pre energetickú efektívnosť budov.

Odkiaľ budú peniaze

Zdvojnásobenie tempa renovácií budov si vyžiada stovky miliárd eur. Len oblasť sociálneho bývania by potrebovala 57 miliárd eur ročne. Časť peňazí môže prísť z protikrízového fondu, ktorý EÚ schvaľuje. Investície do energetickej účinnosti budov sú z oblastí, ktoré by sa mali objaviť v národných programoch obnovy.

Európska investičná banka poskytne projektom technickú podporu. Ďalšie peniaze by mohli prísť z trhu s emisnými povolenkami. Európska komisia tiež plánuje zmeniť pravidlá štátnej pomoci, aby členským krajinám rozviazala ruky pri národnom financovaní.