Financujú čistejšiu dopravu, z krajín najmä Čínu. Zeleným dlhopisom sa darí

smog Čína zelené dlhopisy

Smog v Pekingu. FOTO-TASR/AP (Andy Wong)

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Zelená ekonomika

Keď čínska centrálna banka vypustila začiatkom leta zelené dlhopisy za tri miliardy amerických dolárov, získala hneď dvojité prvenstvo. Podľa Financial Times je to prvá emisia zelených dlhopisov v troch menách zároveň – v dolároch, eurách a čínskom renminbi. Ide tiež o najhodnotnejšiu emisiu zelených bondov na medzinárodnom trhu vôbec.

Už v máji pritom Čína viedla medzi krajinami v emisii zelených dlhopisov, uvádzajú konzultanti z Dealogic. Čínske zelené bondy z roku 2016 majú celkovú hodnotu 8,3 miliardy dolárov, čo predstavuje trhový podiel 39 percent. Až za Čínou nasledujú Spojené štáty (3 miliardy) a Nemecko (1,8 miliardy).

Ako je na tom trh so zelenými dlhopismi? Do čoho investuje Európa? A čo sú vlastne zelené dlhopisy?

Aký dlhopis je zelený?

Zelený dlhopis (green bond) je finančný nástroj, ktorý pomáha financovať projekty súvisiace s klímou, píše Svetová banka. Tá spolu s mimovládkou Climate Bond Initiative pracuje na princípoch pre definíciu zelených bondov. Emitentom uľahčia vypustenie zelených bondov, investorom hodnotenie, ktoré dlhopisy sú naozaj zelené a ktoré nie.

Na trh zelených dlhopisov vnášajú prehľadnosť, ktorá je dnes nízka.

Prvé princípy pre zelené dlhopisy už medzinárodné finančné inštitúcie navrhli. Obsahujú aj kategórie projektov, ktoré možno označiť za zelené.

Tie zahŕňajú obnoviteľné energie, energetickú efektívnosť, udržateľné odpadové hospodárstvo, udržateľné využívanie pôdy, zachovanie biodiverzity, ale aj čistú dopravu, udržateľný vodný manažment a prispôsobenie sa klimatickým zmenám.

Rekordný emisný rok

Svetová banka a ďalšie inštitúcie sa tak snažia regulovať rýchlo rastúci trh so zelenými dlhopismi. Kým v roku 2012 boli vypustené bondy za 2,6 miliardy dolárov, vlani dosiahla hodnota emisií podľa Climate Bond Initiative 42 miliárd dolárov.

Pre tento rok predpovedá emisiu za 100 miliárd dolárov. Celkový objem zelených bondov na trhu je podľa Climate Bond Initiative 118 miliárd dolárov.

Lenže tento trh je podľa konzultantov doslova len špičkou ľadovca. Vypustené dlhopisy, ktoré sa neoznačujú ako zelené, zároveň však slúžia na financovanie v oblasti klímy (climate-aligned bonds), majú totiž hodnotu až 576 miliárd dolárov.

Z celkového objemu certifikovaných a necertifikovaných zelených dlhopisov 694 miliárd dolárov predstavujú z až 67 percent investície do dopravy.

Európa je na prvých miestach

Najväčší objem z celého „ľadovca“ predstavujú dosiaľ emitenti v Číne – dlhopisy až za 246 miliárd dolárov. Na druhom mieste je podľa výročnej správy Climate Bond Initiative západná Európa (195 miliárd).

Až za ňou nasledujú Severná Amerika (138 miliárd), tichomorský región (48 miliárd), východná Európa (15,7 miliárd) a Latinská Amerika (4,4 miliárd).

Európska investičná banka je najväčším inštitucionálnym emitentom s doterajšou hodnotou vypustených dlhopisov vo výške 17 miliárd eur.

Západná Európa tiež vedie v oblasti certifikovaných zelených bondov. Najaktívnejšie sú Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko. Potrebujú pôžičky v oblasti železničnej dopravy a obnoviteľných energií.

Budúcnosť má energetická efektívnosť

Európska komisia si zelené bondy spája predovšetkým s investíciami do projektov energetických úspor.

Keď európska exekutíva hodnotila rok od spustenia Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), vložila nádeje aj do zelených bondov.

„Energetická efektívnosť je nepochybne jeden z najúspešnejších sektorov v rámci EFSI,“ tvrdí Komisia.

„EFSI bude naďalej prispievať k rozvoju trhu pre udržateľné/zelené projekty tým, že bude podporovať rozvoj trhu so zelenými dlhopismi v Európe a lepšiu koordináciu súčasných snáh.“

Vyhnúť sa zelenej bubline

Najproblematickejšou však zostáva otázka, čo je vlastne zelený dlhopis. Na ratingu „zelenosti“ bondov pracujú verejné inštitúcie aj ratingové agentúry.

Svetové ekonomické fórum v roku 2014 upozornilo, že rast trhu musí sprevádzať vznik mechanizmov pre vyhodnotenie kvality a transparentnosti. Tak, aby emitenti vedeli preukázať „zelenosť“ dlhopisu, investori vyhodnotiť jeho dopad a tretia strana na všetko dohliadať.

Cieľom je samozrejme vyhnúť sa novej finančnej bubline: zelenej.

Je tu však aj iné riziko. „Výzvou bude uistiť sa, aby takýto rating nezvyšoval cenu emisie až do bodu, že organizácie sa odklonia od vypúšťania zelených dlhopisov a zostanú pri hnedom variante,“ napísal v roku 2014 Agnus McCrone z Bloomberg New Energy Finance.