Fukušima a liberalizácia zmenili diskusie o energetike

Energia, ktorú dnes často považujeme za samozrejmosť, nás zároveň robí veľmi zraniteľnými v zmysle závislosti na dodávkach zvonku, pripomenula vedúca Zastúpenia Európskej komisie (ZEK) na Slovensku Andrea Elscheková-Matisová na úvod 5. ročníka medzinárodnej konferencie venovanej energetickej politike EÚ a bezpečnosti Slovenska. Podujatie bolo súčasťou Národného konventu o EÚ. Vedúca ZEK vyzdvihla kontext cieľov EÚ do roku 2020 – zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie a energetickú účinnosť a znížiť emisie skleníkových plynov – a očakávané dokončenie implementácie 3. Liberalizačného balíčka.

Následne predsedníčka vlády Iveta Radičová zosumarizovala najvýznamnejšie udalosti, ktorými za posledný rok, od jej vystúpenia na predchádzajúcom ročníku konferencie, prešiel sektor energetiky na Slovensku, ale tiež v európskom či globálnom kontexte. (EurActiv, 23.11.2010)

Za najväčší otras na poli energetiky označila udalosti v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima. V úvahách o budúcnosti jadra treba podľa nej o to viac dbať na možné dôsledky zásahov prírodných živlov.  „Nie som expert na atómovú energiu. Som však ľudsky a osobne presvedčená, že tých tragédií na svete bolo dosť, aby sme zvažovali celkovú budúcnosť tohto zdroja energií,“ uviedla. V diskusiách majú preto dôležité miesto stanoviská odborníkov.

Na rozdiel od ministra hospodárstva Juraja Miškova, ktorý vystúpil hneď po premiérke, už teda nie je jednoznačne presvedčená o výhodnosti jadrovej energetiky pre Slovensko. Na rovnakom fóre pred rokom pritom uviedla, že ide o „neoddeliteľnú súčasť“ energetického mixu SR. Rovnako pochybuje o prínosoch projektu ropovodného prepojenia Bratislava-Schwechat. Miškov naopak projekt naďalej obhajuje, keďže by do štátneho rozpočtu mohol ročne priniesť asi 15 miliónov eur. Takisto je podľa ministra potrebné uchovať význam SR ako tranzitnej krajiny.

Poukázala aj na zlé nastavenie financovania fotovoltiky, ktoré sa ministerstvu podarilo zmeniť a vyjadrila presvedčenie, že ustanovenia 3. liberalizačného balíka, ktoré sú  nás v súčasnosti v legislatívnom konaní, povedú k zníženiu cien energií pre spotrebiteľa. (EurActiv, 10.11.2011)

Minister hospodárstva za najväčšie výzvy slovenskej energetiky označil závislosť na jednom dodávateľovi ropy a zemného plynu, pretrvávajúcu náročnosť nášho priemyslu, klimatické zmeny a nestále ceny palív. Ako podľa neho vyplýva zo záverov správy Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA), SR má „vzorový energetický mix“, avšak je potrebné zamerať sa na význam energetickej efektívnosti, ktorou možno dosiahnuť najlepšie výsledky v pomere k nákladom.

Roman Portužák (MPO ČR), ktorý bol vedúcim hodnotiacej misie IEA v SR, doplnil, že spotreba energie na obyvateľa je na Slovensku jedna z najnižších spomedzi členských krajín IEA. Až 40 % energie spotrebúva na Slovensku priemysel, približne 20 % doprava. Práve druhej spomínanej oblasti bude podľa agentúry potrebné venovať väčšiu pozornosť v budúcnosti. Za ďalšiu výzvu považuje Potužák nízke povedomie spotrebiteľov o energetickej účinnosti, ale tiež vytvorenie predvídateľného legislatívneho rámca, podporu investícií do projektov energetickej infraštruktúry a stratégiu pre výskum a vývoj v oblasti energetiky.

Na podujatí vystúpili aj zástupcovia najvýznamnejších energetických spoločností na Slovensku. Ďalšie prezentácie sa zamerali na posilňovanie regionálnej stredoeurópskej spolupráce, napr. formou market couplingu v sektore elektroenergetiky, ktorý sa úspešne zrealizoval medzi SR a ČR, onedlho sa pridá Maďarsko a rokuje sa aj o spojení s rumunským a rakúskym trhom. Na diskusie o strategickom význame severo-južného koridoru nadviazala aj Alena Šalamonová zo spoločnosti Slovenské elektrárne, podľa ktorej by mal tento koridor zostať európskou prioritou aj v novom rozpočtovom období EÚ.

Zdôraznila, že 90 % energie sa u nás vyrába bez emisií CO2 a spoločnosť permanentne zvyšuje podiel výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov vo forme biomasy a solárnej energie. V súvislosti so znižovaním emisií a ochranou životného prostredia je podľa nej dôležité, aby sa získané  príjmy, napr. z obchodovania s emisnými povolenkami, venovali na zelené projekty výroby elektriny a tepla. V súvislosti s čoraz užšou spoluprácou vzájomne prepojených krajín EÚ takisto navrhla zriadiť európsku agentúru na vyraďovanie jadrových elektrární, nakladanie a uskladňovania vyhoreného jadrového paliva a odpadu.

Tomáš Šípoš zo Západoslovenskej energetiky pripomenul, že rok 2011, kedy mali štáty EÚ transponovať opatrenia 3. liberalizačného balíka, ohraničuje 15-ročné obdobie od zavedenia prvej smernice liberalizujúcej trh s elektrinou. Vývoj tak priniesol mnohé zmeny, ako unbundling tradične integrovaných podnikov, vznik nezávislých národných regulačných úradov, postupnú integráciu národných trhov, ale tiež liberalizáciu dodávok koncovým spotrebiteľom a nárast záujmu odberateľov o fungovanie trhu s elektrinou. Pred zavedením úplnej deregulácie trhu je podľa neho dôležité zabezpečiť dostatočnú ochranu práv spotrebiteľov.

Branislav Sušila z Východoslovenskej energetiky dodal, že slovenskí zákazníci aj pri výmene dodávateľa stále kladú najväčší dôraz na cenu energie, avšak kvôli nespokojnosti s kvalitou služieb dochádza aj k ich návratu k pôvodnému dodávateľovi. V silnejšej konkurencii tak prežijú len firmy s najlepšou kombináciou ceny a kvality služieb.