Komisia akčne pristupuje k odvetviu ocele

ilustračné foto, zdroj Wikimedia commons

Európska komisia dnes (11.6.) predstavila Akčný plán pre oceľ s cieľom posilniť do budúcna konkurencieschopnosť oceliarskeho sektora a pomôcť európskym firmám čeliť aktuálnym výzvam, najmä poklesu dopytu, celosvetovej nadmernej kapacite, vysokým cenám energií v porovnaní s konkurenciou z krajín mimo EÚ, nekalej medzinárodnej konkurencii a potrebe investovať do inovácií a ľudského kapitálu.

Komisia navrhuje akčný plán pre oceľ po prvýkrát od Davignonovho plánu z roku 1977. Akčný plán nadväzuje na stratégiu reindustrializácie EÚ, ktorej hlavný zámer je zvýšiť podiel priemyslu na HDP z 15,2 % na 20 % do roku 2020. Priemysel na Slovensku pritom dosahuje jeden z najvyšších podielov na HDP spomedzi členských krajín, a to na úrovni 25 %.

Nový Akčný plán sa opiera o závery Okrúhleho stola na vysokej úrovni pre oceľ, ktorého tretie zasadnutie sa na konalo vo februári. (EurActiv, 14.2.2013)

Sľubná budúcnosť

„Oceliarsky priemysel má v Európe sľubnú budúcnosť. Zachovaním si tradičného vedúceho postavenia vo výrobe inovačných výrobkov je schopný dosiahnuť celosvetovú konkurenčnú výhodu,“ uviedol podpredseda Európskej komisie a komisár pre priemysel a podnikanie Antonio Tajani. Dodal, že novou koncepciou Komisia vysiela „jasný signál, že ide o strategicky dôležité odvetvie pre Európu a potenciálny hnací motor rastu.“

Ako dnes v Bratislave zdôraznila Katarína Jastrzembská z Generálneho riaditeľstva EK pre podnikanie a priemysel, oceliarsky priemysel zohráva „dôležitú rolu v hodnotovom reťazci mnohých európskych odvetví, ako je stavebníctvo, automobilový priemysel, strojárstvo, letecký či kozmický priemysel“.

Dopyt po oceli v Európe je v súčasnosti o 27 % nižší, než bola úroveň pred krízou, s čím súvisí aj pokles zamestnanosti. Napriek tomu je EÚ stále druhým najväčším výrobcom ocele na svete s produkciou viac než 177 miliónov ton ocele ročne, čo predstavuje 11 % svetovej produkcie.

Podľa odhadov OECD sa očakáva, že do roku 2025 sa svetový dopyt po oceli zvýši na 2,3 miliardy ton, najmä v odvetví stavebníctva, dopravy a strojného inžinierstva rozvíjajúcich sa ekonomík, preto musí byť podľa Komisie oceliarsky priemysel Únie pripravený plne využiť výhody tohto konkurenčného trhu.

Navyše výrobky z ocele nie sú produktom okamžitej spotreby, ale používajú sa ďalších 20-30 rokov, čomu musí zodpovedať nielen kvalita výroby ale aj investičné plány.

Menej regulácie, viac dopytu

Akčný plán je založený na niekoľkých pilieroch. Prvým z nich je vytvorenie predvídateľného regulačného rámca v rámci ktorého sa napr. posúdi kumulatívny vplyv celkového regulačného rámca smerujúca k inteligentnej regulácii a previerke konkurencieschopnosti nových iniciatív. Štúdia by sa mala dokončiť do konca tohto roka.

Ako jeden z nástrojov lepšej regulácie sektora Európska komisia navrhuje aj iniciatívy proti nelegálnemu trhu  pre výrobky z ocele, vrátane vyhýbaniu sa daňovej povinnosti. Ako uviedla Katarína Jastrzembská, tieto prípady sa zaznamenali v niektorých krajinách, napr. v Poľsku.

Keďže hlavným odberateľov výrobkov z ocele sú automobilový a stavebný sektor (asi 40 % dopytu), Komisia chce posporiť aj rozvoj týchto nadväzujúcich odvetví, a to implementáciou stratégie CARS 2020, podľa ktorej by do roku 2020 mali elektrické a hybridné vozidlá dosiahnuť na trhu podiel 7 %, a stratégie Construction 2020. V jej rámci sa potenciál rysuje najmä pri investíciách do energeticky úsporných budov, ktoré by mali do roku 2020 dosiahnuť 25 – 35 miliárd eur.

Vyrovnaná konkurencia

Komisia chce tiež zlepšiť prístup európskych firiem na zahraničné trhy, zaistiť rovnaké podmienky výrobcov z Únie na svetových trhoch, bojovať proti nekalým praktikám a zabezpečiť prístup výrobcov k potrebným surovinám. EK o týchto otázkach rokuje multilaterálne i bilaterálne s jednotlivými partnermi, v súčasnosti napríklad s Kanadou, Indiou a Singapurom, o niekoľko dní by mala dostať mandát aj na rokovania s USA.

Budú sa tiež monitorovať trhy s kovovým šrotom na posilnenie bezpečnosti dodávok pre výrobcov ocele v EÚ, ktorí používajú šrot ako surovinu, posilnia sa kontroly a inšpekcie dovozu ocele a pripravuje sa legislatívny návrh o Preprave ocele. Obchod a využitie kovového šrotu sa dostáva do pozornosti najmä preto, že pri produkcii ocele výrazne klesá spotreba energií.

Svetový oceliarsky sektor sa v súčasnosti vyznačuje nadmerná kapacitou vo výške viac ako 542 miliónov ton ocele, z toho 200 miliónov ton v Číne. To je viac ako celková ročná produkcia ocele v celej Európskej únii (177 miliónov ton).

Ako vysvetlila Katarína Jastrzembská z EK Čína sa v priebehu niekoľkých desaťročí prepracovala z marginálneho výrobcu ocele na prvé miesto rebríčka a v súčasnosti pokrýva viac ako 50 % celosvetovej výroby.

Energia a klíma

Vzhľadom na to, že dodávky energie tvoria asi 40 % výrobných nákladov v oceliarňach, Komisia chce zaistiť ich primeranosť. K zníženým nákladom prispeje dobudovanie vnútorného trhu s energiou a diverzifikácia ponuky, ako aj zvýšená energetická efektívnosť.

To súvisí aj so závermi summitu lídrov EÚ 22. mája, kde sa okrem iného uvádza, že Komisia do konca tohto roka predstaví analýzu zloženia a faktorov vyplývajúcich na ceny energií v jednotlivých členských krajinách. Hlavy štátov by sa následne mali k tejto otázke vyjadriť vo februári 2014.

Komisia môže poskytovať usmernenia k dlhodobým zmluvám o elektrickej energii medzi dodávateľmi a odberateľmi na zvýšenie predvídateľnosti takýchto nákladov. Ako ale zdôrazňuje, v krátkodobom horizonte závisí zníženie nákladov na energiu v energeticky náročných priemyselných odvetviach od členských štátov. Vlády môžu napríklad vyčleniť prostriedky z predaja emisných povoleniek v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami na podporu výskumu a vývoja zelených technológií.

Kované železné kovy sa pridajú do zoznamu odvetví, ktorým hrozí presun výroby do krajín s menej prísnymi emisnými limitmi.

Do 2. júla prebieha verejná konzultácia k rámcu politiky EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030, ktorý bude mať zásadný význam pre zaistenie konkurencieschopnosti odvetvia.

Inovácie a investície do ľudí

Presadzovanie technológií ohľaduplných voči životnému prostrediu prostredníctvom vývoja nových typov ocele a podpora inovačného výskumu a vývoja, najmä vo veľmi drahých pilotných a demonštračných fázach.  

Ďalšiemu výskumu a inováciám, najmä v oblasti environmentálne šetrných technológií, ktoré často čelia veľmi drahým pilotným projektom a demonštračným fázam, by tiež mali pomôcť viaceré európske finančné nástroje, najmä z programu Horizont 2020, ktorý kladie veľký dôraz na vedúce postavenie priemyslu v oblasti inovácií.

Oceliarske odvetvie takisto ťaží z európskeho partnerstva pre inovácie v oblasti surovín a je preň určených aj 280 miliónov EUR počas rovnakého programového obdobia z výskumného fondu pre uhlie a oceľ.

Taktiež pri reštrukturalizácii a zvyšovaní kvalifikačných potrieb sa v Akčnom pláne identifikovalo niekoľko nástrojov. Okrem využitia prostriedkov z európskych fondov na znižovanie negatívnych dopadov reštrukturalizácie, Jastrzembská poukázala aj na potenciál vzdelávacieho programu Erasmus pre všetkých. „Veľmi veľa zamestnancov v oceliarskom priemysle odíde v nasledujúcich 10 až 20 rokoch do dôchodku, preto je dôležité podporovať aj zamestnávanie mladých ľudí,“ vysvetlila.

Na implementáciu Akčného plánu pre oceľ bude dohliadať Skupina na vysokej úrovni zložená zo zástupcov inštitúcií EÚ, členských štátov, priemyslu a odborových zväzov. O 12 mesiacov by sa malo uskutočniť hodnotenie pokroku a toho, či predložené opatrenia majú sledovaný účinok.

Pozície

„Akčný plán je dobrý začiatok, ale stále treba veľa urobiť, kým sektor začne z týchto návrhov významne profitovať,“ uviedol Gordon Moffat, generálny tajomník združenia Eurofer.

Združenie privítalo napríklad komplexný pohľad na oblasť energetiky a energetickej účinnosti, kde Komisia navrhla poskytnúť usmernenia pre dlhodobé kontrakty na dodávky elektriny  pripraviť analýzu dopadov ETS na ceny elektriny. Za „pozitívne signály“ označil Moffat aj preskúmanie poplatkov a daní i výzvu EK voči členským štátom, aby zvážili redukciu OZE a sieťových poplatkov pre energeticky náročná odvetvia, či dokonca úplné vyňatie z ich platenia.

Vo svojom stanovisku tiež združenie vyzdvihlo monitorovanie trhu s kovovým šrotom. „Šrot je dôležitou surovinou pre výrobu ocele. Obavy vyvoláva najmä fakt, že Európa sa stala druhým najväčším exportérom šrotu na svete, zatiaľ čo v rovnakom čase viac než 20 krajín inde vo svete zavádza obmedzenia vývozu na ich vlastnú produkciu šrotu,“ dodal Moffat.

EurActiv.sk je členom konzorcia Enterprise Europe Network Slovensko.

Sieť Enterprise Europe Network poskytuje služby malým a stredným podnikateľom, komplexné a ľahko dostupné poradenstvo a podporu v oblasti podnikania, inovácií a výskumu.

Združuje vyše 500 organizácií so 4000 skúsenými profesionálmi, ktorí poskytujú svoje služby vo viac ako 50 krajinách.