Nabíjačky pre elektromobily budú vo väčších budovách povinné

Ilustračné foto [EPA-EFE/ Cyril Zingaro]

Európsky parlament odobril dohodu s členskými štátmi na novej smernici o energetickej efektívnosti budov. Nepodarilo sa mu presadiť ambicióznejší plán pre budovanie nabíjacej infraštruktúry.

Európska komisia v utorok 17. apríla privítala hlasovanie poslancov Európskeho parlamentu, ktorí v Štrasburgu schválili revidovanú smernicu o energetickej účinnosti budov.

Nové pravidlá pomôžu budovať v Európe „inteligentnejšie“ a hlavne energeticky efektívnejšie budovy, čím sa ušetria peniaze a vytvoria aj nové pracovné miesta v odvetví rekonštrukcií budov a stavebníctva.

Dánsky europoslanec a spravodajca tohto uznesenia Bendt Bendtsen (EĽS) uviedol, že smernica „zníži našu závislosť na dovoze energií, napríklad ropy z blízkeho východu a zemného plynu z Ruska.“

Budovy s takmer nulovou spotrebou

Poslanci sa veľkou väčšinou hlasov (546 za, 35 proti, 96 sa zdržali) dohodli na roku 2050 ako cieľovom dátume pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie.

Aktualizovaná legislatíva vyžaduje, aby členské štáty EÚ vypracovali národné dlhodobé stratégie na podporu renovácie verejných a súkromných budov, ktoré budú „dekarbonizované“, čiže energeticky úsporné. Emisie CO2 vznikajúce pri zateplení alebo ochladzovaní budov v EÚ sa znížia o 80 až 85 percent v porovnaní s úrovňou z roku 1990.

Ak plytvať energiou, tak len obnoviteľnou?

Europoslanci sa sporia o smernici o energetickej výkonnosti budov.

Podľa stanoviska európskej exekutívy hlasovanie Parlamentu o dohode s Radou EÚ (členské štáty) signalizuje ukončenie prvého z ôsmich legislatívnych návrhov, ktoré sú súčasťou balíka „Čistá energia pre všetkých pre Európanov“. Európska komisia ho predložila 30. novembra 2016.

Dohodnuté zmeny naznačujú využitie obrovského potenciálu efektívnosti v sektore stavebníctva, najväčšieho spotrebiteľa energií v Európe s podielom 40 percent. Zahŕňajú opatrenia, ktoré urýchlia rýchlosť renovácií budov na energeticky účinnejšie systémy a ktoré posilnia energetickú účinnosť nových budov.

Podpredseda Komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič v tejto súvislosti zdôraznil, že obnovením a modernizáciou budov v Európe sa má dosiahnuť viacero cieľov: nižšie účty za energiu, zlepšenie zdravia, ako aj ochrana životného prostredia a zníženie emisií. Viac ako tretina emisií je pochádza z budov.

Ukazovateľ inteligentnej pripravenosti

Nová smernica obsahuje požiadavky s prvkami elektromobility pre nové budovy a budovy, ktoré prejdú rozsiahlou rekonštrukciou. Znamená to napríklad zriadenie najmenej jedného miesta na dobíjanie elektrických vozidiel v budovách s viac ako desiatimi parkovacími miestami. To predpokladá nevyhnutnú káblovú infraštruktúru na dobíjanie elektromobilov.

Komisia predložila vo vzťahu k nabíjacej infraštruktúre ambicióznejší návrh, ten však nepodporili členské štáty. Podľa parlamentného spravodajcu Bendtsena sa tak zodpovednosť za rozvoj elektromobility presúva na plecia súkromného sektora.

Štát už prispieva na elektromobily samosprávam. Zadotuje aj stavbu nabíjačiek

Obce, mestá a kraje majú prístup k novej, miliónovej dotačnej schéme pre nákup elektrických vozidiel. V druhom polroku by mala pribudnúť podpora na výstavbu nabíjacích staníc. Tiež však zrejme nepresiahne milión eur.

Odobrený dokument zavádza aj „ukazovateľ inteligentnej pripravenosti“, čo je nový nástroj na meranie schopnosti budov zefektívniť svoju prevádzku, zaistiť interakciu s rozvodnou sieťou a prispôsobiť spotrebu energie skutočným potrebám obyvateľov budovy. Európska komisia má vypracovať tento koncept do konca roka 2019.

Europoslanec Bendtsen pripomenul, že revidovaná smernica o budovách je jasným signálom, že EÚ dodržiava svoje medzinárodné klimatické záväzky a má záujem na dokončení energetickej únie.

„Budovy zohrávajú pri týchto snahách zásadnú úlohu: určili sme jasný smer pre zlepšovanie našich budov v Európe a investorom sme poskytli istotu, že energetická renovácia je prioritou pre budúcnosť,“ uviedol poslanec.

Energetická efektívnosť: Únia bude mať ambiciózny cieľ, ale krátky bič

ŠPECIÁL / Európsky parlament odhlasoval 35-percentný cieľ pre energetickú účinnosť v roku 2030. Otázna je vynútiteľnosť, ale aj príspevok k boju proti energetickej chudobe.