Európska komisia zverejnila plán pre bezemisnú ekonomiku do roku 2050. Pred veľkou výzvou stojí stredná Európa, kde sa kombinuje energeticky intenzívny priemysel s nízkymi príjmami.
Jej cieľom je potvrdiť ambíciu Európy zostať lídrom v klimatickej politike a predstaviť víziu celkovo bezemisnej európskej ekonomiky do roku 2050.
Európska komisia predstavila v stredu 28. novembra dlhodobú stratégiu pre znižovanie emisií do roku 2050. Nazvala ju „Čistá planéta pre všetkých“.
„Navrhovaná stratégia nemá za cieľ spustiť nové politiky, Európska komisia nechce ani revidovať ciele pre rok 2030,“ píše sa v úvode. „Jej zmyslom je určiť smer vývoja klimatickej a energetickej politiky Európskej únie a zarámcovať to, čo EÚ považuje za svoj dlhodobý príspevok k teplotným cieľom Parížskej dohody v súlade s cieľmi OSN pre udržateľný rozvoj,“ spresňuje dokument.
So stratégiou pocestujú zástupcovia Únie na klimatický summit COP24 v Katoviciach. Týmto oznámením však chce Komisia naštartovať „komplexnú diskusiu“. Do nej by sa mali zapojiť kľúčoví hráči aj široká verejnosť. Rozoberať ju budú na najbližších zasadnutiach európski ministri. Komisia dúfa, že ju hlavy štátov a vlád ju odobria na summite v rumunskom Sibiu v máji 2019.
Treba o 300 miliárd eur viac
Komisia počíta so znížením emisií o 80 a viac percent do roku 2050. To si podľa nej bude vyžadovať „radikálnu transformáciu nášho energetického systému, pôdohospodárstva a poľnohospodárstva, modernizáciu nášho priemyslu a našich dopravných systémov a miest.“
Energetika je zodpovedná za tri štvrtiny emisií skleníkových plynov v Európe.
Podmienkou dekarbonizácie sú „významné dodatočné investície“. Dnes do európskej energetiky prúdia ročné investície v hodnote 2 percentá HDP. Budú sa musieť zvýšiť na 2,8 percenta. Ide o ročnú sumu 520 – 575 miliárd eur, čo je o 175 – 290 miliárd eur viac ako dnes.
„Súkromné firmy a domácnosti budú zodpovedné za veľkú väčšinu týchto investícií,“ konštatuje stratégia. Preto je podľa nej nevyhnutné, aby bol proces rozhodovania transparentný a zahŕňal všetky kľúčové skupiny verejnosti.
Hrozby pre strednú Európu
Stredoeurópske štáty budú neopomenuteľné už pri schvaľovaní novej stratégie. Bolo to Poľsko, ktoré v rokoch 2011 a 2012 zablokovalo prijatie predchádzajúceho klimatického plánu s výhľadom do roku 2050. V aktuálnom pláne Komisia sa Vyšehradskej skupine prihovára prostredníctvom zmienok o dopadoch zmien klímy, ale aj nákladoch na adaptáciu.
Hneď v druhom odseku upozorňuje na záplavy, ktoré v posledných rokoch zasiahli strednú a východnú Európu.
Analýza dopadov, ktorá je súčasťou stratégie, zaradila Slovensko medzi hornaté a kontinentálne regióny. Hornaté regióny budú čeliť nadpriemernému zvýšeniu teploty, presúvaniu a vymieraniu rastlín a živočíchov, poškodeným lesom a zosuvom pôdy, ako aj nižšiemu potenciálu hydroelektrární a lyžiarskeho turizmu.
Kontinentálne regióny sa zase budú musieť vysporiadať s extrémnymi teplotami, poklesom zrážok v lete, častejším záplavám, lesným požiarom, poklesu ekonomickej hodnoty lesov a vyššej spotrebe energie na vykurovanie.
Boj proti špinavému vzduchu
Katastrofy súvisiace s počasím spôsobili vlani v celej Európe ekonomické škody za 283 miliárd eur. Dnes ovplyvňujú len 5 percent európskeho obyvateľstva. Ak sa však verejné politiky nezmenia, v roku 2100 to budú dve tretiny.
Neskôr stratégia spomína znečistenie ovzdušia spôsobené fosílnymi palivami. To je v strednej Európe rozšírené a pochádza z uhoľnej energetiky, ale aj z neekologickej dopravy a vykurovania.
„Znečistenie vzduchu dnes v EÚ spôsobuje vážne choroby a predčasnú smrť takmer pol milióna ľudí, pričom hlavnými zdrojmi znečistenia sú fosílne palivá, priemyselné procesy, poľnohospodárstvo a odpad,“ spresňuje dokument.
Ekonomika bez emisií spolu so súčasnými opatreniami proti znečistenému ovzdušiu zníži predčasné úmrtia v Európe o 40 percent. Škody spôsobené na zdraví obyvateľstva klesnú o 200 miliárd eur za rok.
Spravodlivá transformácia
Stratégia sa vyslovuje za ukončenie dotácií do uhoľného priemyslu, na ktorý sa ešte stále vo veľkom spoliehajú práve stredoeurópske krajiny.
Energeticky intenzívne sektory – oceliarsky, cementársky, chemický a automobilový – budú musieť prejsť na nové výrobné procesy a nové zručnosti.
„Regióny, ktoré sú ekonomicky závislé od týchto sektorov, budú stáť pred výzvou, mnohé z nich sa pritom nachádzajú v strednej a východnej Európe, často v štátoch s nižšími príjmami,“ upozorňuje stratégia.
Uisťuje však, že transformácia bude musieť byť „spravodlivá a spoločensky prijateľná… pre všetkých v duchu otvorenosti a solidarity“.
Energetická účinnosť a zelená elektrina
Ak sa má európska ekonomika dekarbonizovať, musí byť podľa dokumentu splnených sedem predpokladov. Prvým je energetická efektívnosť, zvlášť v budovách.
Druhým je maximálne nasadenie obnoviteľných zdrojov a využitie elektriny pre dekarbonizáciu dodávok energie. Do roku 2050 bude podľa stratégie pochádzať 80 percent elektriny z obnoviteľných energií.
„Spolu s podielom jadrovej energie vo výške 15 percent bude toto chrbtovou kosťou bezuhlíkového európskeho elektrického systému,“ avizuje dokument.
Pre Európu, ktorá zamestnáva v sektore obnoviteľných zdrojov 1,5 milióna ľudí z celosvetovo 10 miliónov, pôjde o „unikátnu podnikateľskú príležitosť“.
Modernizácia dopravy a priemyslu
Elektrifikované budú sektory vykurovania dopravy a priemyslu. Práve „čistá, bezpečná a prepojená mobilita“ je tretím predpokladom dekarbonizácie európskej ekonomiky.
Stratégia však tvrdí, že elektrina nie je univerzálnym riešením. Batérie, ktoré dnes skladujú ešte málo energie a majú veľkú hmotnosť, sú nevhodné pre letectvo a celkovo diaľkovú dopravu. Jedným z dnešných efektívnych riešení je železnica. Z krátkodobého a strednodobého hľadiska budú tiež užitočné zemný plyn, bioplyn, syntetický plyn a hydrogén vyrobený vďaka elektrine. Zníženiu emisií môže napokon pomôcť aj lepšia organizácia dopravy.
Štvrtým pilierom dekarbonizovanej ekonomiky je „konkurencieschopný priemysel v EÚ a obehová ekonomika ako hlavný katalyzátor zníženia emisií“. K nemu má dopomôcť opäť hydrogén a syntetický plyn, ale aj biomasa.
„Oceľ, cement a chemikálie dominujú emisiám. V najbližších 10 až 15 rokoch budú už dnes známe technológie musieť ukázať, že môžu byť škálované, niektoré už navyše sú testované na malej škále, napríklad primárna výroba ocele založené na hydrogéne,“ analyzuje dokument.
Smart grids, bioekonomika, CCS
Piatym predpokladom ekonomiky s nulovými emisiami je rozvoj inteligentných sietí a prepojení. Šiesty pilier tvorí bioekonomika, hlavne lesy, ktoré majú zabezpečiť nielen biomasu ako obnoviteľný zdroj energie, ale aj absorpciu emisií.
Siedmym a posledným predpokladom bezemisného hospodárstva je obmedzovanie zostávajúcich emisií prostredníctvom technológie zachytávania a skladovania uhlíka (CCS).
Napriek tomu, že CCS dosiaľ nebolo komercionalizované, bude podľa stratégie nevyhnutné, „zvlášť pre energeticky intenzívne odvetvia v prechodnej fáze pre výrobu bezuhlíkového hydrogénu“.
Ďalej bude využívané na zachytávanie emisií zo spaľovania biomasy v energetike a priemysle.
Úspech, ktorý nestačí
Európska komisia v dokumente tvrdí, že doterajšia klimatická a energetická politika Únie bola úspešná. A hoci je Európa zodpovedná len za 10 percent svetových emisií, „je svetovým lídrom v prechode k ekonomike s nulovými emisiami skleníkových plynov“.
„Európanom sa v posledných desaťročiach podarilo úspešne oddeliť emisie skleníkových plynov od hospodárskeho rastu v Európe,” píše sa v dokumente. Kým emisie od roku 1990 klesli o 22 percent, HDP vzrástol o 54 percent. Medzi rokmi 2005 a 2016 sa podiel obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie zvýšil z 9 na 17 percent.
Pre rok 2030 sa už európski zákonodarcovia dohodli na nových cieľoch: zlepšenie energetickej účinnosti o 32,5 percenta a nárast podielu obnoviteľných energií na 32 percent. Ak tieto ciele Únia splní, emisie sa od roku 1990 znížia o 45 percent, píše sa v stratégii. Ak budú rovnaké politiky pokračovať do roku 2040 sa emisie znížia o 60 percent. Dostať sa na 80 percent v roku 2050 by bolo príliš ťažké.
Preto súčasné politiky „nestačia pre to, aby EÚ prispela k teplotným cieľom Parížskej dohody“. Nový smer ponúka stratégia.