Od začiatku augusta žije ľudstvo na ekologický dlh

Diamantový prsteň z bieleho diamantu [TASR/AP]

Európske krajiny vrátane Slovenska prispeli k vyčerpaniu ročných prírodných zdrojov oveľa skôr, ako je celosvetový priemer.

Od 1. augusta ľudstvo žije na ekologický dlh, čo znamená, že k tomuto dátumu vyčerpalo všetky prírodné zdroje, ktoré je biosféra schopná nahradiť za jeden rok.

K tomuto stavu prispeli aj členské krajiny Európskej únie, keď takmer všetky vrátane Slovenska dospeli k ekologickému dlhu oveľa skôr, ako je celosvetový priemer.

Smutný rekordér Katar

Správa inštitútu Platforma globálnej ekologickej stopy (Global Footprint Network, GFN) pripomenula, že zvyšných päť mesiacov roku 2018 budeme žiť na „environmentálny dlh“.

Recyklujeme len deväť percent surovín, vypočítali experti

ŠPECIÁL / V Davose vznikol pôdorys svetovej koalície podnikov, inštitúcií a mimovládok za obehovú ekonomiku.

K tomuto dňu ľudia vyčerpali všetky zdroje, ktoré im planéta môže ponúknuť za jeden rok, a v dôsledku toho spotrebovávame „neobnoviteľné zdroje“ planéty.

Tlačová agentúra Belga v tejto súvislosti pripomenula veľké rozdiely v spotrebnom správaní krajín sveta. Smutným rekordérom roku 2018 je Katar, ktorý deň svojho ekologického dlhu dosiahol už 9. februára. Za ním nasleduje Luxembursko (19.2), potom Spojené arabské emiráty (4.3), Mongolsko (6.3), Bahrajn (12.3) a USA (15.3). Najlepšie si podľa tohto rebríčka počína Vietnam (21.12.), Maroko a Kirgizsko (17.12), Niger (16.12) a Jamajka (13.12).

Na Slovensko pripadá 27. máj

Rozdiely v míňaní planetárnych zdrojov sú očividné aj medzi členskými krajinami EÚ. Jedine Rumunsko (8.8.) je za celosvetovým priemerom ekologického dlhu. Ostatné krajiny Únie spotrebovávajú oveľa viac a oveľa rýchlejšie, ako to umožňujú planetárne zdroje.

Posúvanie dňa ekologického dlhu [GFN]

Prvenstvo z krajín Únie patrí už spomínanému Luxembursku, príliš rýchlo však svoje tohoročné zdroje spotrebovali aj v Dánsku (28.3.) a Estónsku (30.3), v Belgicku (2.4) či vo Švédsku (4.4) a vo Fínsku (11.4).

Zo stredoeurópskych krajín sa najrýchlejšie ku „Dňu D“ dopracovala Česká republika (20.4), v máji k nemu dospeli Poľsko (19.5) a Slovensko (27.5). To sa stalo 57. najhoršou krajinou v tomto rebríčku. V rámci krajín Vyšehradskej štvorky obišlo najlepšie Maďarsko (20.6).

V budúcnosti to bude horšie

Najmenšou ekologickou záťažou pre svet spomedzi krajín EÚ boli okrem Rumunska aj Cyprus (4.7), Bulharsko (13.7).

Únia aj štáty budú mať nové klimatické stratégie s výhľadom do roku 2050

Koncom roka 2018 bude známe, ako sa chce Slovensko dopracovať k nižším emisiám a vyšším environmentálnym štandardom.

Belga pripomenula, že na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia bol deň ekologického dlhu 29. december. Za necelých päťdesiat rokov sa situácia dramaticky zhoršila. Pri takomto tempe nakladania s prírodnými zdrojmi v roku 2050 za 365 dní spotrebujeme zdroje dvoch planét našej veľkosti.

Hlavnou príčinou tohto stavu sú emisie skleníkových plynov a nadmerné plytvanie potravín.