Plynové kotly v pláne obnovy: Prínos pre ovzdušie alebo krok zlým smerom?

Slovensko má dlhodobo problém s kvalitou ovzdušia v dôsledku spaľovania tuhých palív v domácnostiach. [pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Slovenský plán obnovy: Ako budú vyzerať reformy v praxi?

Slovensko v pláne obnovy ráta pri obnove 30 tisíc rodinných domov najmä s kotlami na zemný plyn, potvrdil šéf Slovenskej agentúry životného prostredia Michal Maco na konferencii Slovenskej klimatickej iniciatívy. Musíme uvažovať dlhodobo, plyn je už teraz minulosťou, varuje expertka na budovy.

Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) bude administrovať vlajkovú loď slovenského plánu na obnovu po koronakríze a to komplexnú obnovu 30 tisícov rodinných domov s bezprecedentných rozpočtom pol miliardy eur.

Slovensko dlhodobo čelí problému vysokej koncentrácie tuhých častíc v ovzduší, ktoré sú spôsobené spaľovaním tuhých palív predovšetkým v domácnostiach. Vláda sa preto rozhodla, že v rámci národného plánu obnovy podporí výmenu vykurovacích zariadení na tuhé palivo za menej emisné kotle na zemný plyn.

Zmena vykurovacích zariadení bude zahŕňať aj inštaláciu solárnych fotovoltických a fototermických panelov či tepelné čerpadlá. Napriek tomu si však potenciálna podpora pre plynové kotle vyslúžila kritiku zo strany odborníkov aj zelených organizácií.

Závislosť od fosílnych palív

S plánovanou podporou plynových kotlov nesúhlasí Ľubica Šimkovicová z Inštitútu pre pasívne domy (IEPD), ktorá zároveň reprezentuje ekologicky zameraných architektov a stavebných odborníkov v rámci Manifestu 2020. „Podpora zemného plynu v pláne obnovy je nesprávny krok. Nemôžeme si dovoliť podporovať fosílne palivá. Zemný plyn je rovnako zlý ako uhlie,“ povedala Šimkovicová na konferencii Slovenskej klimatickej iniciatívy. Podľa nej je využívanie plynu akceptovateľné len v nevyhnutných prípadoch a nemalo by byť podporované z verejných zdrojov.

Obnova budov musí byť kvalitná, aby obstála aj o tridsať rokov

Vlajkovou loďou slovenského Plánu obnovy a odolnosti je zámer obnoviť 30 tisíc rodinných domov, na čo vláda vyčlenila viac ako 500 miliónov eur. Ďalšie miliardy eur však pôjdu na obnovu verejných budov. K obnove je potrebné pristupovať komplexne, upozorňuje Komisia.

Ako potom dlhodobo riešiť problém s prachovými časticami, kvôli ktorým čelí Slovensko konaniu zo strany Európskej komisie?

„Odpoveďou môžu byť napríklad tepelné čerpadlá. Máme podporu z Európskej únie, máme program Zelená domácnostiam, ktorý podporuje tepelné čerpadlá. Dôležité je, aby bola pomoc správne nastavená,” myslí si predsedníčka Inštitútu pre pasívne domy.

Šimkovicová upozornila, že musíme uvažovať dlhodobo. Plyn je podľa nej už teraz minulosť. Jeho podpora môže spôsobiť „uzamknutie“ Slovenska v závislosti na využívaní fosílnych palív. „Ak teraz obnovíme rodinné domy nesprávne, spôsobíme, že najbližších 20 až 30 rokov budú vykurované zemným plynom. Z Plánu obnovy by malo byť jasné, že štát podporuje obnoviteľné zdroje a naopak nepodporuje fosílne palivá,“ myslí si Šimkovicová. „Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a nemalo by na tento záväzok zabúdať.”

Otázka ceny

Pri Zelenej domácnostiam sa bavíme o desiatkach až stovkách prijímateľov ročne, v prípade Plánu obnovy a odolnosti ide o desaťtisíce, argumentuje riaditeľ Slovenskej agentúry životného prostredia Michal Maco. Ak by sme dali tepelné čerpadlá namiesto plynových kotlov, podarilo by sa obnoviť oveľa menej domov, tvrdí.

„V ideálnom svete” by uprednostnil tepelné čerpadlá a fotovoltiku aj on. „Len to by sme potrebovali mať pre toto množstvo rodinných domov k dispozícii objem financií s jednou nulou naviac,“ povedal v diskusii. Podľa neho je potrebné urýchlene riešiť situáciu s kvalitou ovzdušia a za dostupné financie dosiahneme najrýchlejší efekt práve prostredníctvom výmeny zastaralých vykurovacích zariadení.

Ak však ľudia kúria pieckou na tuhé palivo, v dome pravdepodobne neexistuje ani vykurovací systém, upozornila Ľubica Šimkovicová. Ak tam nainštalujeme plynový kotol, celý systém bude fungovať na vysoké teploty. Ak však hovoríme o tom, že budovy prejdú hĺbkovou obnovou, tak pre tie bude potrebné len nízkoteplotné vykurovanie. „Stane sa to, že v ďalšom období nedokážeme dom znovu obnoviť, keďže už bude mať systém nastavený na sedemdesiatstupňovú teplotu a ide na plynový kotol. Pri nesprávnej obnove nedokážeme potom zlepšiť dôležité parametre,“ upozornila.

SAŽP si dala urobiť kalkulácie pre prípad, že by do každého domu dali tepelné čerpadlo. „Počet takto obnovených domov by klesol na desať tisíc, čo už nebolo akceptovateľné Európskou komisiou,“ tvrdí Maco.

Tepelné čerpadlá určite patria medzi drahšie riešenia, no cena technológií klesá. „Dôležité je nezabúdať na to, že plynový kotol má životnosť desať rokov, kým tepelné čerpadlo aj tridsať rokov a to treba do kalkulácií zahrnúť,“ upozornila Šimkovicová. Možné je aj prepojenie spolufinancovania s komerčnými bankami, ktoré napríklad ponúkajú financovanie zelených hypoték, dodala.

Budaj: Chceme dostať peniaze na obnovu budov bližšie k ľuďom

Štedrá alokácia na obnovu rodinných domov a lepšia dostupnosť dotácií. To sú hlavné prínosy súčasného návrhu Plánu obnovy a odolnosti v oblasti obnovy budov, zhodujú sa odborníci. Medzi negatíva radia investície do plynových kotlov a nedostatočné riešenie energetickej chudoby.

Investície by mali smerovať aj sociálne znevýhodneným

Štát z plánu obnovy v rámci jednotlivých komponentov uhradí 50 percent nákladov. „Ak by sme chceli drahšie riešenia, odstrihli by sme časť prijímateľov, ktorí si nemôžu doložiť 50 percent ceny drahšieho zariadenia. Polovica ceny tepelného čerpadla je úplne iná ako polovica ceny plynového kotla.“ zdôraznil šéf SAŽP. Podľa neho nie je možné prispieť viac. Bráni tomu zákon o verejnom obstarávaní.

Na Orave, kde kúria uhlím a uhoľným prachom a z väčšej časti nie je plynofikovaná a preto im pravdepodobne ponuka plynových kotlov nepomôže, myslí si výkonná viceprezidentka Únie miest a obcí Slovenska Jana Červenáková. „Bol by dobré preto vyhodnotiť, ktoré územia sú na tom najhoršie zo sociálneho hľadiska a z hľadiska kvality ovzdušia a tam investovať prednostne. Nedržať sa pri plánovaní len zemného plynu,” dodala Červenáková

„Mali by sme týchto 30 tisíc budov obnoviť tak, aby to dlhodobo plnilo ciele, nielen prechodne na najbližších pár rokov. Ďalší takýto objem peňazí sa už pravdepodobne nenaskytne,“ tvrdí Červenáková. „Ani vlastník na to nebude mať dôvod znova sa pustiť do ďalšej obnovy domu už za desať rokov,“ dodala.

Podľa nej je dôležité držať sa pri plánovanej obnove rodinných domov aj určitej miery „regionálnej spravodlivosti“. Ako príklad uviedla Jelšavu, kde súvisí problém znečisteného ovzdušia so zlými sociálnymi pomermi obyvateľov.

„Je kľúčové nastaviť aj sociálne kritériá tak, aby sa k podpore dostali najmä ľudia, ktorí si obnoviť svoj dom inak nemôžu dovoliť. Verejné financie by mali byť využité tak, aby vyriešili viacero problémov, ak sú investované rozumne,” dodáva Jana Červenáková.

Zemný plyn ako riešenie energetickej chudoby? Názory sa rozchádzajú

Výsledný Plán obnovy a odolnosti ráta s obnovou 30 tisíc rodinných domov. Nízkopríjmové domácnosti získajú vyššiu podporu na obnovu domu aj výmenu vykurovacieho zariadenia, avizuje rezort životného prostredia. Významnú úlohu má pritom zohrať zemný plyn.