Slovenské domácnosti minú najviac energie na vykurovanie. Výdavky na bývanie rastú

Výdavky domácností na bývanie rastú. [TASR/Pavel Neubauer]

Po vykurovaní sa najviac energie v domácnostiach spotrebuje na ohrev vody, osvetlenie, varenie a klimatizáciu. Výdavky na bývanie od roku 2007 výrazne stúpli.

Domácnosti spotrebujú v priemere štvrtinu energie v Európskej únii.

Podľa paliva sa najviac využíva v domácnostiach zemný plyn (36 percent) a elektrina (24 percent). Obnoviteľné zdroje energie (OZE) „zhltnú“ 17,5 percenta, nasledujú ropné produkty (11,2 percenta) a druhotné teplo (7,6 percenta). Malý podiel pokrývajú tuhé palivá (3 percentá).

Vyplýva to z analýzy Slovenskej sporiteľne na základe údajov Eurostatu.

Najviac minú na vykurovanie

„Európske domácnosti spotrebujú najviac energie na vykurovanie svojich príbytkov, čo tvorí až dve tretiny konečnej spotreby energie v sektore bývania. Elektrická energia využívaná na osvetlenie a väčšinu elektrických spotrebičov predstavuje zhruba 14 percent z celkovej spotreby energie,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.

To však nezahŕňa využívanie elektriny na napájanie hlavných vykurovacích, chladiacich alebo varných systémov.

K nízkouhlíkovej ekonomike sa Slovensko dostane obnovou budov

Zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov musí byť významnou súčasťou boja proti klimatickým zmenám. Malo by sa to premietnuť aj do nového programovacieho obdobia eurofondov, píše RICHARD PAKSI.

Slovenské domácnosti sa podľa Buchlákovej v účele spotreby príliš nelíšia od tých európskych.

Najviac je využívaná energia na vykurovanie domácnosti (68,3 percenta), nasleduje ohrev vody (14,8 percenta), osvetlenie (11,7 percenta), varenie (5,6 percenta) a klimatizácia (0,1 percenta).

Najviac využívame zemný plyn (64,5 percenta), nasleduje druhotné teplo (26 percent), elektrinu (5,7 percenta), obnoviteľné zdroje energie (1,9 percenta), tuhé palivá (1,4 percenta) a ropné produkty (0,4 percenta).

Výdavky domácností rastú

„V rámci spotrebného koša priemernej slovenskej domácnosti tvoria výdavky na bývanie, vodu, elektrinu či plyn takmer štvrtinu. Od roku 2007 u nás výrazne tieto výdavky rástli. Kým pred viac ako 10 rokmi tvorili výdavky na bývanie 14,3 percenta, vlani to bola vyše štvrtina. Rástli ceny elektriny, plynu, ale aj celkového nájmu,“ doplnila Buchláková.

Avizovala, že ceny energií by mali pritom rásť na Slovensku aj v budúcom roku. Posledné mesiace totiž rastie cena silovej elektriny na burzách, čo môže mať vplyv na koncovú cenu elektriny pre slovenské domácnosti.

Architektúra musí reagovať na klimatické zmeny

Odborníci vítajú štúdiu nízkouhlíkovej ekonomiky z dielne Inštitútu environmentálnej politiky. Slovensku chýbajú programy, ktoré by podporili inovácie pri obnove a výstavbe budov.

Upozornila, že je niekoľko tipov, ako na energiách ušetriť. „Aj keď energetické úspory si často vyžadujú vstupné investície (zateplenie, regulácia kúrenia a montáž termostatických hlavíc, výmena kotla, výmena žiaroviek za úsporné), sú aj kroky, ktorými je možné usporiť bez vynútených nákladov. Patrí k nim napríklad zníženie teploty v domácnosti, jej prispôsobenie účelu miestnosti (v spálni nemusí byť tak teplo ako v obývacej či detskej izbe), vypínanie kúrenia pri odcestovaní, vypínanie spotrebičov namiesto ponechávania v stand-by móde,“ povedala Buchláková.

Dodala, že nízka úroveň úrokových sadzieb úverov na bývanie v súčasnosti praje aj ľuďom, ktorý chcú realizovať náročnejšie investície (napríklad zateplenie či výmenu kotla) vedúce k úsporám energií. Zároveň sa oplatí sledovať štátne podporné mechanizmy, v rámci ktorých sa dajú na niektoré investície získať dotácie, ktoré urýchlia návratnosť investície a znížia jej finančnú náročnosť.