V sektoroch mimo obchodovania s emisiami plánujeme byť oveľa ambicióznejší, ako od nás žiada Európska únia, oznámil štátny tajomník envirorezortu Norbert Kurilla. Konkrétne nástroje znižovania emisií zatiaľ štát nepredstavil.
Emisie z dopravy, budov a poľnohospodárstva zníži Slovensko do roku 2030 o 20 percent. Na konferencii v Národnej rade SR to v piatok 18. októbra oznámil štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla (nom. Most-Híd).
Pôvodný redukčný cieľ stanovený v európskej legislatíve je 12 percent. Slovensko chce byť podľa Kurillu „oveľa ambicióznejšie“.
Konkrétne nástroje, ako tento cieľ dosiahnuť, však musí štát ešte len predstaviť. Vhodným dokumentom bude konečná verzia národného energeticko-klimatického plánu, ktorú musí do Bruselu zaslať do decembra 2019.
Ciele pre roky 2020 a 2030
Zníženie v sektoroch mimo Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS) sa meria oproti roku 2005. Každý štát má v Nariadení o spoločnom úsilí z mája 2018 určený vlastný národný cieľ, tak aby sa celkové emisie Európskej únie v týchto oblastiach znížili do roku 2030 o 30 percent.
Sektory mimo EÚ ETS nezahŕňajú emisie z veľkých energetických a priemyselných prevádzok, ktoré sú súčasťou Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami. Každá z týchto dvoch skupín sektorov sa na celkových európskych emisiách podieľa asi polovicou. Najproblematickejšia zo sektorov mimo EÚ ETS je doprava, kde emisie neustále stúpajú.
Spoločný európsky cieľ pre rok 2020 je mimo EÚ ETS len 10 percent. Podľa odhadov Európskej komisie by ho mala Únia prekonať a emisie znížiť o 16 percent.
Ani slovenský cieľ pre rok 2020 nebol ambiciózny. Svoje emisie v sektoroch mimo EÚ ETS mohlo Slovensko oproti roku 2005 zvýšiť o 13 percent. V skutočnosti bolo na ceste k ich zníženiu. V roku 2017 dosiahlo podľa nízkouhlíkovej štúdie zníženie o 23 percent. Tieto emisie však v súčasnosti rastú, preto štúdia z dielne envirorezortu predpokladá ich zníženie v roku 2020 len o 16 percent.
„Redukčný cieľ pre rok 2030 pre sektory mimo EÚ ETS – zníženie emisií skleníkových plynov o 12 percent oproti roku 2005 – už môže predstavovať istú výzvu,“ varuje nízkouhlíková štúdia.
Chýbajú konkrétne opatrenia
Kurillovo oznámenie je zatiaľ len politickým vyhlásením, po ktorom by mali nasledovať návrhy na nové politiky.
Už nízkouhlíková štúdia, ktorú envirorezort zverejnil v januári 2019, konštatuje, že „Slovensko potrebuje navrhnúť, ako dosiahne svoje ciele pre sektory mimo EÚ ETS, určiť si ciele pre energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje a navrhnúť, ako ich dosiahne,“ konštatuje dokument.
V referenčnom scenári štúdie (bez nových politík) emisie z dopravy, budov a poľnohospodárstva stúpajú do roku 2020 a potom stagnujú až do roku 2050.
V štyroch dekarbonizačných scenároch pre rok 2030 však už emisie v sektoroch mimo EÚ ETS klesajú zhruba rovnako – o približne 20 percent medzi rokmi 2005 a 2030. To korešponduje s oznámením, ktoré urobil v piatok štátny tajomník. V porovnaní s dnešnou úrovňou – emisie sa oproti roku 2005 už znížili o 23 percent – ide však o stagnáciu.
Bolestivejšie bude znižovanie emisií po roku 2030. Do roku 2050 môže podľa nízkouhíkovej štúdie dôjsť k poklesu až 31 percent. Štúdia konštatuje, že to si bude vyžadovať zvýšenie energetickej efektívnosti v doprave a budovách, čo znamená masívnu renováciu budov.
Nový energeticko-klimatický plán
Štátny tajomník Kurilla v Národnej rade SR vystúpil na konferencii Čistá energia pre všetkých Európanov a národné energeticko-klimatické plány – perspektívy obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku, ktorú organizovalo bruselské združenie podporujúce obnoviteľné zdroje EUFORES, Národná rada SR a podpredseda Slobody a solidarity a opozičný poslanec Karol Galek.
Na tlačovke pred konferenciou Kurilla podľa TASR povedal, že v oblasti znižovania skleníkových plynov je Slovensko veľmi zodpovednou krajinou, ktorá si plní svoje záväzky.
„Slovensko sa prihlásilo ku krajinám, ktoré podporujú klimatickú neutralitu, presadili sme modernú víziu tvorby environmentálnej politiky. Ďalej je to zákon o transformácii baníckeho regiónu hornej Nitry, vďaka čomu štát prestane dotovať uhlie v roku 2023,“ konkretizoval.
Slovensko musí do konca roka schváliť konečnú verziu národného energeticko-klimatického plánu, ktorý by mal obsahovať nielen konkrétne ciele, ale aj politiky ako ich dosiahnuť. Prvú verziu už revidovala Európska komisia, na druhej teraz ministerstvá pracujú. Karol Galek z SaS podľa TASR vysvetlil, že cieľom podujatia v Národnej rade SR je výmena skúseností na národnej a európskej úrovni.
„Vnímame pozitívne signály zo strany štátnych orgánov a slovenskej vlády,“ citovala TASR expertku z generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre energetiku Michaelu Holl, ktorá na konferencii tiež vystúpila.
