Uhlíková neutralita je beh na dlhú trať, ktorý môžu zásadne odštartovať európske peniaze

Ilustračná fotografia [TASR/AP Photo/Michael Sohn]

Kľúčové pre čerpanie peňazí na zelený reštart ekonomiky bude rýchlo zmobilizovať kapacity. Slovensko má na to len pár mesiacov.

Znižovanie spotreby energie, obnova budov, podpora biodiverzity, investície do obnoviteľných zdrojov a dekarbonizácie priemyslu sú podľa diskutujúcich hlavné oblasti, kam majú cieliť peniaze z pokrízového balíka na Slovensku.

Súlad so zelenými cieľmi

Dosiahnutie klimatických cieľov EÚ je behom na dlhé trate, zhodli sa účastníci diskusie „Zelená obnova ekonomiky“, ktorú organizoval EURACTIV Slovensko a Slovenská klimatická iniciatíva.

EURACTIV Podcast | Zelená obnova ekonomiky

Vypočujte si záznam diskusie Zelená obnova ekonomiky vo forme podcastu.

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Ladislav Miko, upozornil, že by bolo nezmyselné, aby sme investovali pokrízové peniaze do oblastí, ktoré budú už o 10 až 15 rokov zastaralé. Podľa neho sú tieto financie ohromnou investičnou príležitosťou.

„Keď sa diskutovalo o   Európskej zelenej dohode, hovorilo sa o tom, že je to vec, ktorá bude stáť strašne veľa peňazí, ale je nutné ju realizovať. Teraz sme sa dostali do situácie, že sa mobilizuje mnohonásobne viac peňazí, než sa pôvodne počítalo, že bude potrebných. Zároveň sú utlmené sektory, ktoré sa mali utlmovať pre dosiahnutie klimatických cieľov EÚ do roku 2050. To nám dáva príležitosť naštartovať ekonomiku smerom stanoveným v spomínanej zelenej dohode,“ dodáva Miko.

Vzhľadom na priemyselný charakter krajiny a environmentálne záťaže z minulosti sa zo Slovenska nestane zelená ekonomika zo dňa na deň, upozorňuje minister životného prostredia Ján Budaj. Dodáva, že pri využívaní prostriedkov z pokrízového balíka je potrebné rešpektovať realitu. Tá je podľa slov ministra taká, že Slovensko zďaleka nie je znalostnou ekonomikou, ale vývozne orientovaná krajina zameraná na produkciu polotovarov. Podstatné a najhlavnejšie je podľa neho neopakovať chyby minulosti, aby tieto peniaze pod zámienkou zelených investícií nešli na nelegálne „kšefty“, ako to bolo v prípade biomasy a malých vodných elektrární.

Slovensko má dostať ďalšie stovky miliónov eur na transformáciu priemyselných regiónov

Komisia navrhuje v rámci plánu oživenia európskej ekonomiky navýšiť Fond spravodlivej transformácie (Just Transition Fund – JTF) z pôvodných 7,5 miliardy eur na 40 miliárd eur.

Poslanec Európskeho parlamentu Martin Hojsík, (Progresívne Slovensko/RE) považuje za kľúčové, aby Slovensko bolo koherentné v svojich postojoch a v tom, ako pokrízové peniaze využije. Europoslanec vidí rozpor v tom, že sa Slovensko ako prvá krajina V4 pridalo k Európskej zelenej dohode a zároveň sa pripojilo k výzve na podporu financovania plynu spolu s ďalšími východoeurópskymi štátmi.

Nedostatky vidí europoslanec Hojsík aj v Nízkouhlíkovej stratégii Slovenska, ktorá má byť určujúcim dokumentom Slovenska pre dosiahnutie cieľov uhlíkovej neutrality. Tvrdí, že v momente, keď bola stratégia prijatá bola už vlastne neaktuálna. Stratégia totiž hovorí o nízkouhlíkovej a nie o uhlíkovo neutrálnej ekonomike. Klimatické ciele v nej sú nastavené neambiciózne, pripomína europoslanec.

Podľa výkonného riaditeľa Priateľov Zeme-CEPA, Juraja Zamkovského, pandémia odhalila, že naša spoločnosť nie je odolná voči globálnym hrozbám. Zamkovský poukazuje na to, že od 70. rokov nie sme schopní reagovať na informácie, že naše nakladanie s odpadmi, spotreba neobnoviteľných zdrojov energie, kontaminácia vody, znečisťovanie ovzdušia a ničenie biotopov spôsobujú rozvrat klímy.

Riešenie týchto problémov bude podľa Zamkovského čoraz drahšie. Pre verejné politiky, ale aj pre účinné využitie týchto peňazí by mali byť kľúčové opatrenia na obnovu krajiny, stabilizáciu klímy a adaptácia na tie zmeny, ktorým sa už nedá vyhnúť, hovorí environmentalista. Minister Ján Budaj súhlasí, že pri akýchkoľvek investíciách je dôležitá ich účinnosť vo vzťahu k adaptácii na klimatickú zmenu. Hojsík by šiel ďalej a žiada, aby adaptačné opatrenia boli povinnou a nie dobrovoľnou súčasťou investícií.

Chýbajú kapacity v štátnej správe aj v regiónoch

Ladislav Miko prízvukuje, že s plánom na využitie peňazí sa treba poponáhľať. „Z balíka pokrízovej pomoci v celkovej hodnote 6,9 miliárd eur by malo byť 60 % zakontrahovaných a de facto minutých do roku 2022,“ povedal. Podľa Mika nemáme veľký priestor rozmýšľať, na čo peniaze využiť.

„Na konci tohto roka by mal byť hotový plán a na začiatku budúceho roka by sme mali začať čerpať, aby sme boli schopní tie peniaze zmysluplne utratiť. Je tu časová urgencia, treba diskutovať, aby sa akceleroval rozhodovací proces,“ dodáva Ladislav Miko.

Juraj Zamkovský zas upozorňuje, že hlavným problémom, ktorý môžu peniaze pokrízového balíka vyriešiť, je budovanie kapacít. Bez vyškolených ľudí v regiónoch a štátnej správe sa zvyšuje riziko, že peniaze budú rozkradnuté a nevyužité, tak ako to je pri fondoch EÚ. „Preto treba ten balík investovať do budovania kapacít – to je presne ten beh na dlhé trate, ktorý nám neprinesie efekt zajtra, ale je základným predpokladom, aby sme o desať rokov mohli byť na trajektórii EÚ smerom k uhlíkovej neutralite,“ zdôrazňuje riaditeľ Priateľov Zeme-CEPA.

Juraj Zamkovský: Regionálna energetika na Slovensku neexistuje, bez nej klimatické záväzky nesplníme

„Nikto nemôže očakávať, že obce a regióny budú schopné systematicky plánovať regionálnu energetiku bez energetikov,” hovorí odborník na udržateľnú energetiku JURAJ ZAMKOVSKÝ. Živelná energetická politika je podľa neho obrovskou „drenážou peňazí” z regiónov.

Liliana Rástocká zo Slovenskej klimatickej iniciatívy (SKI) hovorí, že vláda nezačína na zelenej lúke. Iniciatíva ponúkla vláde riešenia v oblasti budov, vodného manažmentu, udržateľnej energetike a pôdohospodárstva. Dôležité podľa Rástockej je, aby vláda ku tvorbe plánu investícií v rámci pokrízového balíka prizvala čo najširšie spektrum aktérov či už z biznisu alebo občianskej spoločnosti.

S tým súhlasí aj europoslanec Martin Hojsík. Podľa neho tu existujú pripravené projekty, ktoré je možné hneď implementovať. Aj keď obnova budov nie je liekom na všetko, podotýka Hojsík, je to jednoduchá cesta, ktorá by mohla pri relatívne nízkych nákladoch priniesť tisíce pracovných miest. Obnova budov zníži potrebu energie na Slovensku a jeho závislosť na dovoze fosílnych palív, dodáva europoslanec.

Cesta k uhlíkovej neutralite Slovenska bude trvať desaťročia

Zmeny, ktoré treba urobiť pre dosiahnutie klimatických cieľov, sú komplexné. Je naivné si myslieť, že sme schopní dosiahnuť ich v horizonte niekoľkých rokov, tvrdí Miko. Keďže výsledky bude vidieť až v horizonte 5, 10, 15 rokov, bude podľa neho problematické udržať politický kurz z dlhodobého hľadiska.

Preto je kľúčové, aby Slovensko spolu s ostatnými členskými štátmi dobre nastavilo politiky smerom k partnerom mimo EÚ. Európska únia môže ovplyvniť celosvetový vývoj smerom k nižším emisiám aj tak, že bude podmieňovať prístup tretích krajín na európsky trh ekologickými podmienkami.

Dekarbonizáciu slovenského priemyslu nie je možné urobiť zo dňa na deň, „ale potrebujeme začať hneď, aby sme tam o desať rokov boli,“ myslí si europoslanec Hojsík. Dôležité je, aby aj slovenské firmy, ktoré sú producentami emisií a znečistenia boli súčasťou európskeho snaženia o využitie týchto peňazí na dekarbonizáciu, pripomína europoslanec.

Energetická efektívnosť je prvým krokom

Rečníci sa zhodujú, že pokrízová podpora má smerovať predovšetkým do znižovania spotreby energie či už ide o sektor stavebníctva, energetiky alebo dopravy.

Liliana Rástocká pripomína, že sektor budov je zodpovedný za 40 percent spotreby energie a za 36 percent celkových emisií CO2 Momentálne sme na štvrtom mieste z členských štátoch s najhoršou kvalitou ovzdušia EÚ. Podľa Rástockej je pridaná hodnota obnovovania budov a opatrení energetickej efektívnosti je aj v tom, že prinesie lokálne pracovné miesta a zníži závislosť na dovoze fosílnych palív zo zahraničia a teda odliv peňazí zo Slovenska.

Ladislav Miko hovorí, že z hľadiska obnoviteľných zdrojov energie je Slovensko „geotermálna veľmoc“. Využívanie geotermálnej energie je zatiaľ podľa neho nerentabilné kvôli dotáciám neekologických zdrojov energie. Miko predpokladá, že ak sa zmení dotačná politika energetických zdrojov, geotermálna energia sa začne vyplácať.

Pripomína, že netreba zabúdať ani na slnečnú energiu, ktorá má na Slovensku zlé meno kvôli zneužívaniu dotácií. S tým súhlasí aj šéf rezortu životného prostredia Ján Budaj. Na solárnu energiu podľa neho nemôžeme rezignovať len pre to, že jej podpora bola v minulosti zneužitá kšeftármi. Energetický mix musí byť čo najpestrejší, podotýka minister.

Podobne to vidí aj Juraj Zamkovský. Fosílne zdroje nebude možné nahradiť jedným dominantným zdrojom. Podľa Zamkovského to nedovoľuje pestrý charakter regiónov. Pripomína, že prioritou je zníženie energetickej spotreby. Až potom môžeme hľadať z akých zdrojov našu energetickú spotrebu vykryjeme. Zdôrazňuje tiež, a v tom sa k nemu pripája aj Martin Hojsík, že dôležité je starostlivo nastaviť pravidlá udržateľného využívania obnoviteľných zdrojov energie.

Minister životného prostredia Ján Budaj argumentuje, že pre dobré nastavenie plánu čerpania balíka financií po koronakríze je potrebné zmapovať v akej situácii sme. „Dôležité je, aby sa nezakladali výroby a investície, ktoré idú opačným smerom. Nie je to preto, že by sme boli zelení fanatici, ale preto, že je to užitočné pre každého človeka a pre globálne hrozby, bez alarmizmu a bez utopizmu. Je to asi úloha generácií na dlhé roky,“ uzatvára minister.

Plán zelenej obnovy environmentalistov nepresvedčil

Plán obnovy so sumou 750 miliárd eur, ktorý Európska komisia predstavila minulý týždeň, stojí na princípoch Európskej zelenej dohody a má podporiť prechod EÚ na uhlíkovú neutralitu. Viacerí europoslanci a experti upozorňujú, že nastavené podmienky financovania neprispejú k dosiahnutiu klimatických cieľov EÚ.