V energetickej efektívnosti majú byť zdroje EÚ doplnkom

„Vnímanie rozporov medzi ochranou životného prostredia, vrátane efektívneho využívania prírodných zdrojov, a podnikania n druhej strane, nie je správne. Obe tieto agendy sú spolu úzko prepojené,“ uviedol Róbert Konrád z Generálneho riaditeľstva EK pre životné prostredie na úvod panelu venovanému udržateľnému a efektívnemu využívaniu zdrojov.

Dodal, že to, čo sa niektorým môže javiť ako hrozba, iné podniky v súčasnosti vidia ako príležitosť. Zelené priemyselné odvetvia už dnes produkujú viac ako 2,5 % európskeho HDP a zamestnávajú viac ako 3 milióny ľudí, najmä odvetvia obnoviteľnej energie, vodného a odpadového hospodárstva a v oblasti recyklácie produktov. Ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2020 už totiž jasne podporili vznik nových hospodárskych odvetví v Únii.

„EÚ je v týchto oblastiach globálnym exportným lídrom, ktorý profituje z pozitívnej obchodnej bilancie, čo nie je také samozrejmé v iných hospodárskych odvetviach,“ uviedol Konrád.

Miroslav Mariáš z Ministerstva hospodárstva sa zameral predovšetkým na zmeny, ktoré pre slovenskú energetiku a podniky prinesie implementácia smernice o energetickej efektívnosti (2012/27/EÚ). Zdôraznil, že energetická efektívnosť zohrá veľkú úlohu aj v  návrhu novej štátnej energetickej politiky, pričom cieľom je preniesť túto tému aj do dosiaľ prehliadaných oblastí, ako sú informačné nástroje alebo vzdelávanie.

Karty zamieša jadrová technológia

Mariáš uviedol, že ministerstvo už podľa plánu do konca apríla vypracovalo indikatívny cieľ do roku 2020, a to na úrovni 16,26 Mtoe, čo predstavuje zníženie primárnej spotreby energie o 20 % v porovnaní s referenčným scenárom PRIMES 2007. V ukazovateli úspor konečnej spotreby energie to znamená pokles o 23 %.

V rámci diskusie zároveň priznal, že pri stanovení cieľov a príprave scenárov treba brať ohľad aj na vedľajšie ukazovatele, ako je napríklad vývoj HDP alebo v prípade Slovenska aj otázka spustenia nových blokov atómovej elektrárne Mochovce . Hlavným parametrom tak v tomto prípade podľa Mariáša bude účinnosť výroby elektriny z jadra, ktorá je dnes vzhľadom na technológiu pomerne nízka, len okolo 30 %.

Živá debata sa rozprúdila v otázke využitia odpadového tepla, ktoré vzniká pri výrobe elektriny z jadra. Návrh smernice o energetickej účinnosti, ktorý predložila Európska komisia hovoril o povinnom využití odpadového tepla v nových elektrárňach s tepelným príkonom vyšším ako 20 MW pomocou vysoko účinnej kogeneračnej technológie. Avšak po námietkach aj zo strany Slovenskej republiky, môžu členské štáty udeliť výnimky pre špičkové a záložné zariadenia spĺňajúce určité podmienky, jadrové elektrárne a zariadenia využívajúce technológiu CCS.

Ako poznamenal Ronald Blaško zo spoločnosti Slovenské elektrárne, Bohunice ani Mochovce sa nenachádzajú v blízkosti veľkých aglomerácií, takže otázna by bola nákladovosť realizácie projektov odberu jadrového tepla.

Miroslav Mariáš dodal, že „energetický potenciál jadrového tepla je u nás takmer úplne vyčerpaný“.

Efektívnosť závisí na privátnom sektore

Zástupca spoločnosti Slovenské elektrárne zároveň zdôraznil, že ako výrobca, ale tiež veľký spotrebiteľ energie, si uvedomujú, že „každá ušetrená megawatthodina u nás, znamená možnosť, využiť ju inde“, preto Slovenské elektrárne aktívne zvyšujú efektívnosť výroby svojich zariadení.

V súvislosti s hlavnou témou konferencie, ktorou boli fondy EÚ, zároveň podčiarkol to, že v prípade energetickej efektívnosti „zdroje EÚ pôsobia ako komplementárny prvok, v prvom rade to ale bude závisieť na privátnom sektore“.

Olivier Cardon zo spoločnosti Bekaert Slovakia potvrdil, že pre firmy zostáva primárnou otázkou konkurencieschopnosť, a to aj s podnikmi mimo EÚ, čo sa premieta aj do energeticky efektívnej úpravy výrobných procesov. V oblasti investícií je ale zároveň potrebné zohľadniť celkové náklady a mieru ich návratnosti.

Miroslav Obšívaný zo Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT) a Tomáš Šípoš zo spoločnosti Západoslovenská energetika (ZSE) zase vyzdvihli potrebu znížiť straty a úniky pri prenose energií.

Obšívaný tiež podčiarkol „zmysluplné využívanie lokálnych obnoviteľných zdrojov energie“ s tým,, že v prípade biomasy sa ako ekonomický prístup ukazuje jej využitie do vzdialenosti 50 km od zdroja, inak je to nehospodárne.

Zástupca ZSE zase uviedol, že hlavné poslanie smernice o energetickej efektívnosti vidí v zmene chovania samotného odberateľa energie, preto je nevyhnutné šíriť osvetu o dostupných postupoch a technológiách pre znižovanie spotreby energie.

Vpred…ale ako?

Róbert Konrád z EK pripomenul, že EÚ situovala efektívne využívanie prírodných zdrojov a s tým spojené ekoinovácie ako dve kľúčové priority celkového rámca Európa 2020, ale zároveň pripravuje politický rámec na ďalšie obdobie.

Prítomní panelisti z odvetvia energetiky sa zhodli na to, že keďže ide o odvetvie s jedným z najdlhším investičným rozhodnutí a návratnosťou, je dôležité vopred vedieť smerovanie politickej agendy a regulácie na európskej i národnej úrovni.

„Jediná cesta vpred ako účinne podporovať hospodársky rast a zamestnanosť a zároveň zlepšovať kvalitu životného prostredia je podpora obnoviteľných zdrojov energie, recyklovania, opätovného využívania surovín. Týmto spôsobom sme schopní zabiť dve muchy jednou ranou,“ zdôraznil Konrád. „Environmentálna agenda je dnes vo svojej podstate agendou na podporu konkurencieschopnosti v súčasnosti i budúcnosti. Určite nepredstavuje brzdu ekonomického rastu.“

Dodal, že v neposlednom rade Európska komisia vníma súčasnú hospodársku krízu ako príležitosť na konsolidáciu verejných financií a príležitosť pozrieť sa na to, aké percento z daní v jednotlivých členských krajinách predstavujú environmentálne dane. Vysvetlil, že vzhľadom na to, že niektoré štáty environmentálne dane zaviedli, iné nie, je v rámci vytvorenia porovnateľných podmienok v EÚ istá harmonizácia vhodná.