Viac oceľových obalov môže ušetriť prírodné zdroje, energiu i emisie

V Košiciach sa tento týždeň konala konferencia s názvom Steel Packaging – Oceľové obaly, zelené riešenia pre strednú Európu. Jej cieľom bolo poukázať na význam oceľových obalov z hľadiska trvalej udržateľnosti a ochrany životného prostredia. Obdobné podujatie sa konalo v strednej Európe po prvýkrát.

Mnohí prítomní odborníci a zástupcovia firiem v sektore hutníctva podčiarkli, že keďže oceľ je permanentným materiálom, produkty z nej vyrobené, vrátane obalov, je možné donekonečna recyklovať. V porovnaní s inými, predovšetkým organickými materiálmi ako plast, má veľa výhod. Okrem toho, že napríklad plechovky a konzervy sú nenáročné na prepravu, uskladnenie či manipuláciu, pri jedlách a nápojoch sa netreba obávať zmeny vlastností či chuti potravín.

Už pri samotnom zbere možno oceľ vďaka magnetickým vlastnostiam ľahko oddeliť od ostatného odpadu z domácností. Preto je tento kov podľa panelistov ideálnym materiálom z hľadiska recyklácie, ochrany životného prostredia a šetrenia prírodných zdrojov.

Veľký potenciál pre ekonomiku i životné prostredie

Prezident spoločnosti U. S. Steel Košice David J. Rintoul uviedol, „že výroba, spotreba a recyklácia obalovej ocele predstavuje veľký potenciál pre celý región, pre podnikateľskú sféru i pre ochranu životného prostredia“. Prítomným zástupcom výrobcov, spotrebiteľov, štátnej správy i miestnej samosprávy z 13 krajín Európskej únie zdôraznil: „Oceľové obaly sú environmentálne vhodným riešením“.

Viceprezident spoločnosti U.S. Steel Košice pre obchod Robert Beltz pripomenul dôsledky hospodárskej krízy na oceliarstvo v Európe, kedy v roku 2009 spotreba oceliarskych výrobkov klesla asi o 15 %. Následne však až do druhej polovice tohto roku stúpala.

Podľa Philipa Buissereta, výkonného riaditeľa Asociácie európskych výrobcov obalovej ocele (APEAL) „recyklácia ocele predstavuje výrazné šetrenie prírodných zdrojov a potenciál pre zníženie závislosti európskych výrobcov od zahraničných zdrojov nerastných surovín“.

Slovensko recykluje oceľové obaly najviac spomedzi V4

Buisseret podčiarkol, že oceľ, je už v súčasnosti najviac recyklovaným obalovým materiálom. V rámci EÚ-27 sa napríklad v roku 2009 vďaka recyklácii opätovne zužitkovalo až 72 % oceľových obalov, zatiaľ čo len 67 % skla, 64 % hliníkových plechoviek z nápojov, 34 % nápojových kartónov a 30 % plastových obalov.

Vysvetlil, že používaním oceľových obalov sa zvyšuje energetická efektívnosť, používa sa menej novo-vyťažených nerastných surovín, znižuje sa spotreba energie, čím dochádza celkovo aj k zníženiu emisií. „Dokážeme, že oceľ je top ekologickým materiálom,“ dodal Buisseret.

Spomedzi krajín strednej Európy má Slovensko najvyššiu mieru recyklácie oceľových obalov. V roku 2009 sme dosiahli priemer EÚ – 72 %. V Maďarsku sa recyklovalo 70 % takýchto obalov, v Poľsku 48 % a v Českej republike ešte o 1 percento menej.

Podľa štátneho radcu českého Ministerstva priemyslu a obchodu Martina Karfusa je dôvodom nízkej úrovne v ČR to, že nemajú výrobcu obalových plechov tak, ako má Slovensko U. S. Steel. „Bohužiaľ zatiaľ nie je triedenie recyklovateľného odpadu z hľadiska námetu dnešnej konferencie na takej úrovni, akú by sme všetci očakávali,“ uviedol Karfus na tlačovej konferencii.

Spomedzi všetkých krajín EÚ sú na čele rebríčka v recyklovaní oceľových obalov Belgicko (98 %), Nemecko (92 %) a Holandsko (87 %).

Recyklácia oceľových obalov v Európe (2009), Zdroj: APEAL

Menej legislatívy, viac motivácie a vzdelávania

V smernici 2004/12/ES sa pre členské štáty stanovil cieľ pre recykláciu kovov na úrovni 50 % ich hmotnosti. Združenie APEAL si do roku 2020 stanovilo za cieľ dosiahnuť mieru recyklácie oceľových obalov v EÚ na úrovni 80 % a zároveň chce, aby žiadne takéto obaly nekončili na skládkach. Generálny manažér pre marketing a strategické plánovanie U. S. Steel Košice Július Lang považuje za jednu z najväčších výziev do budúcnosti zmazanie výrazných rozdielov medzi jednotlivými krajinami.

John Clinton z CROWN Europe pripomenul súvisiacu politickú agendu EÚ, ktorá sa rozšírila „z jednoduchej legislatívy o odpadoch a stala sa vše-obsahujúcou politikou zodpovedného a efektívneho riadenia zdrojov.“

Takmer všetci panelisti sa v diskusii zhodli, že hoci je stanovenie cieľov na úrovni EÚ a prijímanie potrebnej legislatívy dôležité, motivácia samotných obyvateľov, aby vracali kovový materiál späť do výrobného cyklu, je ešte dôležitejším prvkom v reťazci.

„Nemali by sme potrebovať toľko legislatívy. Ak ju potrebujeme, myslím, že sme tak trochu zlyhali. Mali by sme uspieť prostredníctvom vzdelávania, vytvárania motivácií […] Ak spotrebiteľ nebude cítiť zodpovednosť za svoj odpad a rozumieť jeho hodnote, legislatívou sa veľa nevyrieši,“ uviedol v diskusii Clinton, pričom dodal, že veľkú úlohu zohráva aj politická vôľa na všetkých úrovniach správy. „Neverím, že všetko je potrebné regulovať. Myslím, že lepšie je, keď to naozaj chceme,“ dodal.