Ak chceme plniť klimatické ciele, potrebujeme konštruktívne riešenia pre budovy

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračná fotografia. [pixabay.com/AKuptsova]

Európsky parlament odhlasoval minulý týždeň cieľ zníženia emisií oxidu uhličitého o 60 percent do roku 2030. Schváliť ho však budú musieť aj členské štáty. S akou pozíciou pôjde do Bruselu Igor Matovič? Vláda by mala čo najskôr jasne komunikovať svoje zámery, aby sa jednotlivé sektory a trh vedeli pripraviť, píše KATARÍNA NIKODEMOVÁ.

Katarína Nikodemová je riaditeľkou platformy Budovy pre budúcnosť

Na Slovensku aktivisti zorganizovali sériu protestných eventov, kde žiadali, aby slovenská vláda šla na stretnutie lídrov EÚ s národným cieľom znížiť emisie aspoň o 65 percent do roku 2030.

Šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽANO) v reakcii na protesty povedal, že spraví všetko pre to, aby presvedčil svojich kolegov, že je spoločnou povinnosťou hľadať čo najodvážnejšiu mieru zníženia emisií CO2.

V koalícii sa však zhoda asi nebude hľadať ľahko. Otázkou tiež zostáva spôsob, akým budeme tieto ciele plniť. Prihlásiť sa k cieľom je iba prvý krok. Oveľa dôležitejšie je stanoviť si priority pre najefektívnejšie zníženie emisií v horizonte najbližších rokov.

Európsky týždeň | Klimatický zákon priniesol ambiciózne ciele, ale aj ústupky voči fosílnym palivám

Európsky parlament schválil Klimatický zákon, ktorý má Európsku úniu do roku 2050 doviesť k uhlíkovej neutralite. Prečo europoslanci schválili prísnejší cieľ znižovania emisií? Aké ďalšie zmeny zákon prinesie? Vypočujte si nový diel podcastu Európsky týždeň.

Bez energeticky úsporných budov to nepôjde

Ak Európska únia naozaj myslí svoje ciele a ambície v oblasti uhlíkovej neutrality vážne, musí byť realistická a okrem A povedať aj B. Bez renovácie budov to nepôjde.

Európska únia má tento týždeň predstaviť takzvanú renovačnú vlnu. Má to byť súbor opatrení s cieľom minimálne zdvojnásobiť mieru obnovy budov.

Európska komisia pri návrhu opatrení vychádza z predpokladu, že 80 perecent už existujúcich budov tu bude aj v roku 2050. V súčasnosti je až 75 percent budov energeticky neefektívnych. Členské štáty si v rámci navrhovaných opatrení určia, či obnova budov bude prioritou aj pre nich alebo emisie C02 znížia iným spôsobom.

Na podobné účely by mali smerovať aj financie, ktoré krajiny dostanú cez plán obnovy a nové eurofondy. Ako sme na túto výzvu pripravení na Slovensku?

Nejasné kompetencie

Diskutovať o rýchlejšom znižovaní emisií bude premiér Igor Matovič už tento týždeň na stretnutí lídrov EÚ v Bruseli. Vláda sa zatiaľ nevyjadrila, k akým klimatickým cieľom je Slovensko ochotné sa zaviazať.

Kým minister životného prostredia Ján Budaj je otvorený prijatiu ambicióznejších cieľov, názory ostatných koaličných strán sú otázne. Zdá sa, že Európska zelená dohoda a opatrenia spomaľujúce zmenu klímy nie sú pre súčasnú vládu prioritou. Stále napríklad nie je jasné, ktorá štátna inštitúcia má zelenú dohodu v kompetencii.

Podobne je to aj s agendou obnovy budov. Bude veľmi ťažké presadzovať ambiciózne a sebavedomé politiky, keď nevieme, kto z ministrov má jednotlivé oblasti týkajúce sa klimatických politík na starosti.

Obnova budov by mala byť po kríze logickou prioritou, eurokomisia otvorila konzultáciu

Na tom, že obnova budov je základom pre dosiahnutie klimatických cieľov EÚ sa zhodne slovenská vláda, zástupcovia biznisu, mimovládneho sektora aj verejnosť. Európska komisia otvorila verejné konzultácie o podpore obnovy budov v celej Európe.

Ministerstvo mešká so stratégiou

Aby sme mohlo čerpať eurofondy na zvyšovanie energetickej účinnosti budov, potrebujeme vypracovať dlhodobú stratégiu ich obnovy.

Je to kľúčový dokument pre nastavenie politík a podpory z EÚ. Predstavuje návod s opatreniami a postupmi na podporu obnovy fondu budov s cieľom dosiahnuť do roku 2050 vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov.

Dokument, od ktorého sa odvíja čerpanie financií mal byť hotový už v marci tohto roku, no ministerstvo dopravy a výstavby ho stále nedodalo. Bez tejto stratégie nebudeme schopní začať implementovať potrebné opatrenia a čerpať prostriedky v oblasti energetickej efektívnosti. Hĺbková rekonštrukcia budov pritom predstavuje jednu z najosvedčenejších ciest na znižovanie emisií CO2.

Slovensko sa tak pripravuje o jednu z nejefektívnejších možností navýčenia svojich klimatických cieľov.

Cestu, ako riešiť ekonomickú aj klimatickú krízu, ponúka hnutie enviroorganizácií v dokumente Zelený reštart.

Je najvyšší čas urobiť politické rozhodnutie a určiť si cieľ. Ak jednou z ciest znižovania emisií CO2 bude aj obnova budov, potrebujeme začať na tom intenzívne a systematicky pracovať. Pri druhej vlne COVID-19 už teraz vidíme dôsledky podcenenia prípravy.