K nízkouhlíkovej ekonomike sa Slovensko dostane obnovou budov

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Zatepľovanie bytového komplexu v Bratislave. [TASR/Marko Erd]

Zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov musí byť významnou súčasťou boja proti klimatickým zmenám. Malo by sa to premietnuť aj do nového programovacieho obdobia eurofondov, píše RICHARD PAKSI.

Richard Paksi je analytikom v organizácii Budovy pre budúcnosť.

Budovy sú dnes zodpovedné za 40 percent spotreby globálnej energie a s ňou spojenú produkciu skleníkových plynov. Hrajú preto kľúčovú rolu v znižovaní globálnych emisií. Spomedzi všetkých sektorov majú budovy dokonca najväčší potenciál v znižovaní globálnych emisií CO2.

Významnú úlohu, ktorú môže sektor budov zohrávať pri napĺňaní ambícií v oblasti klimatických zmien prostredníctvom portfólia už existujúcich riešení, popisuje nová štúdia Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA).

Dostupné technológie a opatrenia znižujúce energetickú náročnosť budov spolu s nízkouhlíkovou výrobou energie znížia emisie CO2 súvisiace s budovami o 87 percent do roku 2050, zatiaľ čo ich podlahová plocha sa na celosvetovej škále takmer zdvojnásobí. Takéto opatrenia zároveň prinesú zvýšenie komfortu a kvality vnútorného prostredia pre ich užívateľov. Podľa uvažovaného scenára prechodu by priame emisie z využívania fosílnych palív v budovách mali klesnúť do roku 2050 o 75 percent, čo predstavuje výraznejšie zníženie percentuálneho podielu ako vo väčšine ostatných sektorov.

Najlepší čas je teraz

Na prechod k trvalo udržateľnému sektoru budov neexistuje lepší čas než teraz, hovoria autori medzinárodnej štúdie. Pokiaľ s prechodom k vysoko energeticky účinným budovám nezačneme čo najskôr, môže naša spoločnosť pocítiť výrazné ekonomické dopady.

Odkladanie podpory vysoko energeticky efektívnych budov o desať rokov by malo za následok až 3 500 Mtoe dodatočnej spotreby energie v budovách a viac ako 2 gigatony dodatočných emisií CO2, čím by sa globálne výdavky na budovy zvýšili o viac ako 2,5 bilióna amerických dolárov do roku 2050. Na druhej strane by akčné kroky vlád, ktoré podporia udržateľný sektor budov, celosvetovo ušetrili až 4,8 bilióna dolárov v priebehu najbližších 30 rokov.

Spotreba energií na Slovensku rekordne rástla. Ako zareaguje zodpovedné ministerstvo hospodárstva?

Spotreba energie v budovách sa výrazne zvýši v dôsledku masívneho rozšírenia chladiacich systémov. Budú za tým extrémne vysoké teploty a dlhé obdobia horúčav v kombinácii s rastúcou kúpyschopnosťou obyvateľov, píše PETER ROBL.

Realizácia vysoko energeticky efektívnych budov si vyžaduje, aby sa ročné kapitálové toky v nasledujúcom desaťročí zvýšili v priemere o 27 miliárd dolárov. To je relatívne malý prírastok k výške 4,9 bilióna dolárov, ktorý sa každoročne investuje do budov na celom svete už dnes. Nárast investícií do čistej energie v konečnom dôsledku prinesie úspory v globálnej ekonomike a zníži výdaje domácností na energie na polovicu.

Pre prechod k trvalo udržateľným budovám je rozhodujúci vplyv vládnych politík, regulácií a podporných nástrojov. Jasná politická podpora zabezpečí jednoduchší prístup k financiám, zníži riziko pre investícií do úsporných budov a rozšíri dostupnosť trhových mechanizmov, ktoré znižujú prekážky v prechode na čistú energiu.

Cesta pre Slovensko

Závery štúdie Medzinárodnej energetickej agentúry sa zhodujú so zisteniami nízkouhlíkovej štúdie, ktorú pre Slovensko vypracovala Svetová banka v spolupráci s Inštitútom environmentálnej politiky. Štúdia má slúžiť ako hlavný podkladový dokument pre prípravu Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050.

Najdôležitejší zdroj úspor energie na Slovensku identifikovala štúdia práve v sektore budov. Zároveň hovorí, že najdôležitejším politickým cieľom do roku 2030 musí byť pre Slovensko v nízkouhlíkovej transformácií obnova existujúceho fondu budov spojená so zvyšovaní ich energetickej efektívnosti. Sektor budov musí byť v najbližšom desaťročí jasnou prioritou pre vládne politiky v prechode na nízkouhlíkovú ekonomiku.

Nový zákon podporí stavbu budov s nabíjačkami a bez emisií

Slovenská vláda schválila novelu zákona o energetickej hospodárnosti budov. Väčšie budovy budú musieť mať nabíjacie stanice a v roku 2050 takmer nulovú spotrebu energie.

Pre Slovensko je momentálne dôležitá tvorba a nastavovanie nového programovacieho obdobia európskych fondov (2021 – 2027), do ktorého by sa výsledky nízkouhlíkovej štúdie mali premietnuť. Európske prostriedky dnes tvoria väčšinu investícií do obnovy či výstavby verejných budov na Slovensku. Pokiaľ budeme v budúcnosti požadovať od stavebníkov plnenie prísnejších požiadaviek na energetickú hospodárnosť, musíme na základe princípu „štát má ísť príkladom“ obnovovať a stavať verejné budovy vo vysokom energetickom štandarde už teraz.

Pri nastavovaní podmienok nových operačných programov je preto dôležité myslieť na to, aby sme verejné financie smerovali do skutočne optimálnej obnovy budov, ktorá by dosiahla vysokú (nielen minimálnu) úroveň energetickej hospodárnosti, bola adaptovaná na klimatické zmeny, zabezpečila komplexnú kvalitu vnútorného prostredia a využívala prvky udržateľnosti. Je rovnako potrebné zabezpečiť podporu výstavby budov s takmer nulovou potrebou energie, ktoré majú byť u nás povinné pre všetkých stavebníkov od roku 2021.