Matovič rozumie, prečo sú paneláky problém. Premietne sa to do Programového vyhlásenia?

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračný obrázok. [TASR/Dano Veselský]

Obava o dôchodcov v rozhorúčených panelákoch, ktorú vyslovil premiér, je oprávnená. Čo s tým však vláda urobí? pýta sa PETER ROBL z organizácie Budovy pre budúcnosť.

Peter Robl je predseda Správnej rady platformy Budovy pre budúcnosť, ktorá spája odborné združenia podporujúce kvalitné a efektívne budovy.

Premiér Matovič na svojej tlačovej konferencii v utorok, 31. marca 2020, hovoril o viacerých možnostiach ďalších opatrení pre riešenie koronavírusovej krízy. Podľa Denníka N: „Jedna z možností je, že budú mať povinnú karanténu rizikové skupiny, napríklad seniori. Ostatným by sa mohli uvoľniť opatrenia. Obáva sa však (Matovič, pozn. autora), čo sa stane, keď nastane teplo a seniori budú v rozpálených bytoch v panelákoch. Lebo v tom prípade môžu umierať nie pre koronavírus, ale aj pre teplo.“

Premiérovi dávam za pravdu. V čase klimatickej zmeny nie sú naše paneláky (a rodinné domy, školy, zdravotnícke zariadenia), postavené podľa noriem zodpovedajúcich klimatickým podmienkam okolo roku 1960, schopné zaistiť bezpečné prostredie, vrátane ochrany pred prehrievaním. Premiérove obavy podčiarkujú, aká dôležitá je kvalita budov pre spoločnosť a ekonomiku. Igor Matovič inými slovami hovorí, buď pôjdeme cestou drastického „blackoutu“ alebo budeme mesiace v polo vypnutom režime a ekonomicky budeme trpieť ďaleko viac, než je nevyhnutné, a to iba preto, že kvôli našim budovám nemôžeme riskovať zdravie a životy našich seniorov počas nadchádzajúceho leta (máj – august).

Znižovanie emisií: Zamerajme sa na budovy

Kým dekarbonizácia priemyslu bude bolestivá, v sektore budov stačí masívne uplatňovať riešenia, ktoré sa už používajú a ktoré znižujú náklady spotrebiteľom, píše RICHARD PAKSI z Budov pre budúcnosť.

Pripomeňme, že väčšina panelových a iných bytových domov sa na Slovensku obnovuje s využitím výhodných úverov od Štátneho fondu rozvoja bývania. A je to práve tento fond, ktorý môže – rešpektujúc princíp, že verejné zdroje sa majú použiť na podporu naozaj kvalitných riešení – podmieniť poskytnutie úveru aspoň prípravou na inštaláciou vonkajšieho tienenia alebo mechanického vetrania. Toto sú kroky, ktoré je veľmi ľahké urobiť, kým je pri dome postavené lešenie alebo počas výmeny tzv. stupačiek, ale urobiť ich individuálne je buď podstatne drahšie alebo technicky nemožné. A sú to kroky, ktoré sú pri rastúcej priemernej teplote, ale najmä pri čoraz častejších a dlhších vlnách horúčav nevyhnutné na zaistenie bezpečného a zdravého vnútorného prostredia budov.

Je to iba príklad, ale ukazuje to, aké nástroje má vláda v rukách na to, aby vlastníkov bytov a budov motivovala k podstatne vyššej kvalite obnovy. A v čase koronavírusovej krízy sa úplne flagrantne ukazuje, že politiky na podporu kvalitnej obnovy a výstavby budov nie sú populistickým šlágrom, ale zodpovednou nevyhnutnosťou pre spoločnosť, ktorá chce udržateľne pristupovať k svojmu zdraviu, ale aj ekonomickej prosperite. Zdvojnásobenie tempa obnovy budov odporúča aj Európska komisia ako jednu z priorít svojho Zeleného ekologického dohovoru.

Strany vládnej koalície sa k zvýšeniu tempa a kvality obnovy budov svorne hlásili vo svojich volebných programoch. Už čoskoro uvidíme, či sa predvolebné myšlienky a premiérove obavy premenia na reálne opatrenia v Programovom vyhlásení vlády na roky 2020 – 2024.