V návrhu slovenského energetického a klimatického plánu chýbajú opatrenia zo stratégie obnovy budov a podporné mechanizmy. Niektoré opatrenia sú abstraktné, individuálne zdroje tepla sú zbytočne dehonestované a prognózy stoja na vode, píšu KATARÍNA NIKODEMOVÁ a ĽUBICA ŠIMKOVICOVÁ.
Katarína Nikodemová je riaditeľkou Budov pre budúcnosť, Ľubica Šimkovicová je predsedníčkou Inštitútu pre pasívne domy.
Slovensko aktuálne pripravuje svoj energetický a klimatický plán. Niežeby chcelo, ale túto povinnosť uložil Brusel všetkým členským štátom. Tak musíme a je to aj poznať.
Pritom takýto strategický dokument je skvelá príležitosť zastaviť sa, analyzovať, vypočuť odborníkov a nastaviť ciele a opatrenia, ktoré by vedeli posunúť spoločnosť lepším smerom. V tomto prípade smerom k ochrane nás všetkých pred ničivými následkami klimatickej zmeny. Ak to vnímame len ako povinnosť, sami sa oberáme o príležitosti na zmenu.
Hlavnými kvantifikovanými cieľmi v slovenskom Návrhu integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 – 2030 (NECP) do roku 2030 je zníženie emisií skleníkových plynov pre sektory mimo obchodovania s emisiami o 20 percent (podiel bol zvýšený z pôvodných 12 percent). Podiel obnoviteľných zdrojov energie je pre rok 2030 naplánovaný vo výške 19,2 percenta, alternatívne 20 percent (z pôvodne deklarovaných 18 percent).
Opatrenia pre dosiahnutie národného príspevku v oblasti energetickej efektívnosti ukazuje hodnotu o niečo nižšiu (30,3 percenta), ako je európsky cieľ 32,5 percenta. Ako kľúčové pre dosiahnutie týchto cieľov boli identifikované sektory priemyslu a budov.
To najkľúčovejšie, a síce aké opatrenia nás k tomuto cieľu v oblasti budov dovedú, sa nedozvieme. Je to premárnená šanca. Nie len pre Brusel, ale najmä pre nás.
1. Chýbajú opatrenia zo stratégie obnovy budov
Podľa smernice o energetickej hospodárnosti budov by mal každý NECP obsahovať aj opatrenia navrhnuté v dlhodobej stratégii obnovy. Tu narážame na nesúlad v termínoch. Kým NECP musí Slovensko odovzdať Bruselu už v decembri 2019, termín na vypracovanie dlhodobej stratégie obnovy budov je až v marci 2020. Mohli sme predpokladať, že Ministerstvo dopravy a výstavby SR sa poponáhľa a kľúčové opatrenia pre účely NECP dodá tak, ako to Európska komisia odporučila členským štátom. Žiaľ nedodalo. V energetickom a klimatickom pláne sme teda akceptovali diery s nádejou, že ich časom zaplátame. Pri dobrej vôli hneď po vypracovaní stratégie obnovy. V horšom prípade až o tri roky, kedy je povinná revízia NECP.
2. Chýba analýza sektorov podľa energetickej náročnosti
V pláne sa dozvieme, že Slovensko má siedmu najvyššiu energetickú náročnosť na základe stálych cien v EÚ28. Toto umiestnenie je alarmujúce. Mali by sme sa zamyslieť, prečo to tak je a ako to vieme zmeniť. Rovnako je legitímne očakávať analýzu jednotlivých sektorov, ktoré sú za tento stav zodpovedné. Je to nevyhnutý krok na hľadanie efektívnych a inovatívnych riešení pre lepšiu energetickú hospodárnosť a znižovanie emisií CO2.
Rovnako chýba hĺbková analýza sektorov podieľajúcich sa na emisiách CO2. Plán uvádza dáta k jednotlivým sektorom. Keďže spaľovanie fosílnych palív predstavuje približne 75 percent celkových emisií CO2 na Slovensku, čo je najvýznamnejší antropogénny zdroj, by bolo rozumné rozdeliť podiel energetiky na viac kategórií. Aby bolo zrejmé, aký podiel má každý zo sektorov a kto sú hlavní producenti emisií. Až potom vieme cielene nastaviť efektívne opatrenia.
3. Chýbajú podporné mechanizmy pre hĺbkové obnovy
Podľa energetického a klimatického plánu spotreba energie na Slovensku rastie. Scenár predpokladá, že ak ostane trend spotreby primárnej energie nezmenený aj po roku 2020, bude na dosiahnutie cieľa potrebné ročne ušetriť cca 900 GWh. V prípade ambiciózneho scenára ešte viac. To znamená podstatne vyššie nároky na financovanie ako v predchádzajúcom programovom období. Lenže opatrenia a ciele na znižovanie spotreby energie v sektore budov sú popísané veľmi povrchne. Pritom podľa nízkouhlíkovej štúdie ministerstva životného prostredia má najväčší potenciál úspor energie na Slovensku do roku 2030 práve sektor budov. Zlepšením tepelnotechnických vlastností konštrukcií a až následne výmenou zdroja tepla, ideálne z obnoviteľných zdrojov energie, vieme dosiahnuť významné úspory vo výške 60 percent a viac oproti pôvodnej energetickej spotrebe. Je dôležité finančne podporiť hĺbkovú obnovu budov a výstavbu nových budov v triede A0 a vyššie, vykonávať kontrolu, hľadať podporné mechanizmy pre motivovanie súkromných vlastníkov a realizovať osvetovú kampaň.
4. Opatrenia sú abstraktné a bez opory v predpisoch a technických normách
V pláne nájdeme opatrenia na zníženie energetickej spotreby. Dávajú dôraz na renováciu starých budov v porovnaní s historickými trendami a energetickú izoláciu obnovených budov. Zahŕňajú aj prísne normy pre budovy v rámci novej výstavby, podporu rekuperácie tepla, najlepšie dostupné techniky v priemysle (BAT). Všetko sú to pekné, ale nie veľmi konkrétne ciele. Nepresné formulácie bez opory v predpisoch a technických normách znemožnia ich aplikáciu v praxi. Pre plnenie cieľov je zásadné konkretizovať, čo sa myslí historickými trendami, aké parametre má energetická izolácia obnovených budov a o aké najlepšie dostupné techniky v priemysle ide.
5. Individuálne zdroje tepla sú zbytočne dehonestované
Podľa plánu sú centrálne zdroje tepla ideálnou základňou pre budovanie inteligentného energetického systému. Individuálne zdroje tepla sú z pohľadu emisií označené za prakticky nekontrolované a keďže nemusia plniť prísne normy pre obyvateľov, predstavujú väčšie riziko z pohľadu znečistenia ovzdušia. To je však generalizovanie a nesprávne označenie všetkých individuálnych zdroje tepla ako znečisťovateľov ovzdušia. Pri biomase, drevnej štiepke a tuhom palive to platí. Ale máme predsa moderné technológie, ako sú napr. tepelné čerpadlá, ktoré takýto problém nespôsobujú a preto by sme nemali hádzať všetky individuálne zdroje tepla do jedného vreca.
6. Prognózy obnovy budov stoja na vode
A potom sú v pláne prognózy: pri súčasnom tempe budú obnovené všetky obývané rodinné domy do roku 2043; všetky bytové domy na Slovensku obnovíme do roku 2030. Nedozvieme sa však, na základe akej podkladovej analýzy tieto čísla vznikli. Obávame sa, že takéto prognózy nie sú relevantné a vierohodné. V odhadoch časových plánov sa vôbec neráta s tým, že tempo obnovy sa môže zmeniť, že trh nebude homogénny a že rôzne segmenty pristúpia k obnove rôznym spôsobom. Nezohľadňujú sa v nich ani regionálne rozdiely, príjmy a vek vlastníkov, ani ďalšie dôležité aspekty. To robí túto analýzu nerealistickou a nepodloženou dôkazmi.
7. Chýba ambícia pre dynamický rozvoj dekarbonizácie
Najprekvapivejšou časťou plánu je tá, kde je pri posudzovaní vplyvu plánovaných opatrení vyjadrená obava zo zhoršenia podmienok obchodu a poklesu súkromnej spotreby energie. Čítať v dokumente, ktorý má slúžiť na podniknutie krokov smerom k plneniu klimatických cieľov, kde dôležitá časť je šetrenie energiou a dekarbonizácia, obavu z toho, že sa to naozaj udeje, je – mierne povedané – zvláštne. Akoby sa Slovensko obávalo byť viac energeticky hospodárne, lebo to bude znamenať ekonomické straty pre niektoré firmy. Chápeme, že existujú obavy z ekonomických strát, ale to neznamená, že sektory, ktoré práve podporujú dekarbonizáciu nebudú narastať a práve prispejú k ekonomickej stabilite. Áno, ak chceme bojovať s klimatickou krízou, musíme urobiť aj zmeny, ktoré budú mať následky pre niektoré priemyselné odvetvia. To však neznamená, že nutne musia byť ekonomicky negatívne. Práve naopak. A štát ma pozerať na blaho celej spoločnosti, nielen vybraných skupín.