Spotreba energií na Slovensku rekordne rástla. Ako zareaguje zodpovedné ministerstvo hospodárstva?

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Vykurovací a chladiaci systém v Bojniciach [TASR/Pavol Remiaš]

Spotreba energie v budovách sa výrazne zvýši v dôsledku masívneho rozšírenia chladiacich systémov. Budú za tým extrémne vysoké teploty a dlhé obdobia horúčav v kombinácii s rastúcou kúpyschopnosťou obyvateľov, píše PETER ROBL.

Peter Robl je predsedom Správnej rady organizácie Budovy pre budúcnosť.

Podľa najnovších údajov Eurostatu zaznamenalo Slovensko najvýraznejší rast spotreby energií za rok 2017 v celej európskej dvadsaťosmičke. Záväzok Európskej únie je pritom do roku 2020 spotrebu energie znižovať. Analytici tvrdia, že za slovenským prvenstvom stojí hospodársky rast a zároveň varujú, že dosiahnutie spoločných európskych cieľov je ohrozené, informoval portál hnonline.sk v utorok (12. februára 2019).

Podľa Eurostatu spotreba primárnej energie vzrástla na Slovensku v roku 2017 medziročne o 5,1 percenta a konečná spotreba energie o 7 percenta. Hospodársky rast Slovenska v roku 2017 predstavoval 3,2 percenta.

Pasívny postoj

Otázka je, ako na tieto zistenia zareaguje vláda. Aktuálne totiž Ministerstvo hospodárstva SR pripravuje Národný integrovaný energetický a klimatický plán, ktorý má určiť strategické smerovanie politík so zameraním na spotrebu energie do roku 2030 a s výhľadom do roku 2050. Dovtedy chce mať Európska únia (teda aj Slovensko) uhlíkovo neutrálnu ekonomiku. Podľa informácií v médiách ministerstvo hospodárstva zatiaľ situáciu sleduje a analyzuje.

Obávame sa, že tento pasívny postoj Ministerstva je ignorovaním faktov, o ktorých musia naši predstavitelia štátu už dávno vedieť. Aj keď je možné, že rast spotreby energií sa v roku 2018 spomalí a v prípade ekonomickej krízy môže prísť dokonca k poklesu, dlhodobé trendy budú Slovensko tlačiť k čoraz väčšej spotrebe energie. Sme pritom závislí na dovoze väčšiny našich energetických zdrojov z Ruska.

Podiel obnoviteľných zdrojov na Slovensku padá, spotreba energie stúpa

Zo zelených energií pochádzalo v roku 2017 len 11,5 percenta slovenskej spotreby energie. Fotovoltický priemysel kritizuje štát, že aj napriek novému zákonu robí málo pre jeho rozvoj.

Len v sektore bývania a budov sa očakáva nárast spotreby energií. V prípade budov bude hrať významnú rolu v spotrebe energie najmä klimatická zmena a demografický vývoj v kombinácii so zmenou spôsobu života a urbanizáciou.

Dopyt po bytoch bude rásť so starnutím populácie a presadzovaním nových rodinných modelov (menej početné domácnosti, rovnaká veľkosť populácie, viac bytov). Slovensko má už dnes približne o štvrtinu menej bytov na počet obyvateľov ako vyspelejšie krajiny EÚ. Predpokladáme tiež, že do roku 2050 vzrastie počet obyvateľov slovenských miest minimálne o 20 percent iba vplyvom sťahovania z vidieka. Títo budú potrebovať bývanie, rovnako ako imigranti – noví obyvatelia Slovenska, ktorí kompenzujú nedostatok pracovnej sily. Očakávame, že počet bytov vzrastie až o pol milióna, čo predstavuje až štvrtinový nárast bytového fondu!

Energia na chladenie

Zároveň s tým bude narastať spotreba energie v domácnostiach. Dôvodom je jednak narastajúce množstvo spotrebičov, jednak zaistenie tepelnej pohody v nových klimatických podmienkach. V tomto smere sa doteraz hovorí iba o vykurovaní. Tu nemožno čakať zásadnejší pokles spotreby energie.

Zvýšenie priemernej teploty ovzdušia bude najmä výsledkom teplejších letných mesiacov.

Klimatizované budovy nie sú luxus, ale otázka života a smrti

Súčasné vysoké teploty v Európe sú signálom, že energetickú chudobu domácností nesmieme ignorovať ani v lete. Riešenie ponúkajú aj solárne technológie, píše YAMINA SAHEBOVÁ.

A práve o spotrebe energie na chladenie sa dnes zatiaľ takmer vôbec nehovorí – dokonca sa ani neberie do úvahy pri hodnotení energetickej hospodárnosti budov na bývanie. Extrémne vysoké teploty a dlhé obdobia horúčav v kombinácii s rastúcou kúpyschopnosťou obyvateľov však k masívnemu nárastu chladenia v bytoch (ale aj iných budovách) určite povedie.

Uvidíme teda, či ministerstvo hospodárstva predstaví realistický plán a politiky, ktoré pripravia Slovensko na budúcnosť a zároveň znížia riziká spojené so zvyšujúcou sa spotrebou energie. Je už neakceptovateľné, aby sme sa uspokojovali s výsledkami z minulosti – rekordným zlepšením v oblasti energetickej účinnosti (v rokoch ekonomickej krízy!) a poklesom spotreby energie vďaka reštrukturalizácii priemyslu (bankrot neefektívnych prevádzok z čias komunizmu).