Minister hospodárstva Richard Sulík vybavil v Bruseli pre Slovensko výnimku z povinnej úspory plynu pre nadchádzajúcu zimu. Tešiť sa z toho, že sa vyhneme radikálnym úsporám energie, je ako odísť z ordinácie so zlomenou nohou a jasať, že nám ju nedali do dlahy. Jediní, koho týmto „úspechom“ klameme, sme my sami, píše KATARÍNA NIKODEMOVÁ.
Autorka je riaditeľkou platformy Budovy pre budúcnosť, ktorá aktívne formuje verejné politiky s cieľom podporovať vysoko kvalitatívnu úroveň výstavby a obnovy budov s dôrazom na energetickú hospodárnosť, kvalitu vnútorného prostredia a princípy udržateľnosti budov.
Ministri členských štátov zodpovední za energetiku sa minulý týždeň nakoniec dohodli, že znížia spotrebu plynu do marca budúceho roka o 15 percent. Ide zatiaľ o dobrovoľný záväzok. Povinným sa stane, ak by päť krajín Únie vyhlásilo stav pohotovosti. K dohode sa nepridalo jedine Maďarsko. Viaceré krajiny vrátane Slovenska si však vyjednali rôzne výnimky.
„Vďaka“ tomu, že náš priemysel je výrazne závislý od plynu a kombinácii s ďalšími faktormi, dostalo Slovensko takú úľavu z výšky úspor, že plynom nemusí šetriť vôbec. Vo výsledku vlastne Slovensko bude môcť oproti spotrebe v rovnakom období objem využívaného zemného plynu dokonca zvýšiť o približne 5 percent.
Dôvod na oslavy úspešnej diplomacie energetickej politiky? Je naozaj rozumné urobiť záver, že keď máme dostatok plynu v zásobníkoch, šetriť nemusíme? Ani nie.
Už teraz doplácame na to, že sme nemali odvahu na energetickú revolúciu pred desiatkami rokov. Súčasné vedenie rezortu hospodárstva tento energetický model nateraz konzervuje.
Naopak, investovať do energetickej efektívnosti, ako to požaduje Komisia, nie je lacné PR. Ide o investičné rozhodnutie, ktoré má krajine a ľuďom pomôcť usporiť energiu a náklady na energie do budúcna. Aj napriek tomu, že úspory nevieme dosiahnuť hneď, ukážme aspoň minimálnu snahu pre to niečo urobiť. Dosiahnuť úspory 15 percent by nebolo jednoduché, ale je naozaj dostatok plynu v zásobníkoch dôvod na to, aby sme nešetrili vôbec?
Spaľovať viac je spiatočníctvo
Opatrenia, ktoré európske krajiny zavedú, ich pravdepodobne posunú k menšej závislosti od plynu, k dosiahnutiu nulových emisií a udržateľnejšej spoločnosti.
Na Slovensku sa zatiaľ tešíme, že niektoré firmy si postrážili svoje zisky. Ostatné krajiny sa pravdepodobne posunú vpred v technológiách, podporia zelené zdroje a podporia úspory. My sa o päť rokov budeme naďalej tešiť z toho, že sme si vybavili výnimku, ktorá nám umožňuje prešľapovať na mieste.
Cieľ navrhnutý Komisiou nie je jednoduché dosiahnuť. Znížiť spotrebu zemného plynu o 15 percent do marca budúceho roku by si vyžadovalo veľké obmedzenia.
Vieme, že väčšinu rodinných domov vykurujeme plynom. Podobne bytové domy, nemocnice a iné verejné budovy sú vo vykurovaní závislé od plynu. Naplánovať a zrealizovať takéto stavebnotechnické opatrenia na budovách do marca 2023 by bolo naozaj ťažké. Úspora 15 percent by teda v realite znamenala utlmiť časť výroby v priemysle, nariadiť ľuďom zakázať vykurovať nad 20 stupňov Celzia alebo sprchovať sa maximálne päť minút.
Pokračovať v spaľovaní plynu tak ako doteraz nám však do budúcna nezaručí väčšiu energetickú bezpečnosť. Nebolo by však namieste, aby sme boli solidárni a ukázať vôľu, že do budúcna chceme energiou šetriť? Alebo sa pochváliť výnimkou, ale jedným dychom dodať, že úspory budeme realizovať v dlhšom časovom horizonte?
Slovensko už svoju závislosť od Ruska oproti roku 2020 znížilo z 88 percent na 69 percent. Prečo sa tak ochotne vzdávame možnosti v tomto trende pokračovať ďalej?
