Znižovanie emisií: Zamerajme sa na budovy

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Bytový komplex v Bratislave. [TASR/Pavol Zachar]

Kým dekarbonizácia priemyslu bude bolestivá, v sektore budov stačí masívne uplatňovať riešenia, ktoré sa už používajú a ktoré znižujú náklady spotrebiteľom, píše RICHARD PAKSI z Budov pre budúcnosť.

Richard Paksi je analytikom v organizácii Budovy pre budúcnosť.

Končiaca vláda schválila na svojom (pravdepodobne) poslednom zasadaní Návrh Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Cieľom stratégie je načrtnúť možnosti pre ucelený 30-ročný strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.

Dokument vznikol po dvoch rokoch spolupráce s najvýznamnejšími globálnymi kapacitami v tejto oblasti – Svetovou bankou a Aténskou technickou univerzitou, ktoré vytvárajú modely aj pre Európsku úniu.

Stratégia bez neutrality

Aj napriek tomu, že sa Slovensko prihlásilo k cieľu uhlíkovej neutrality do roku 2050, stratégia s týmto cieľom zatiaľ konkrétne nepočíta.

Ako Slovensko dosiahne uhlíkovú neutralitu? Nová stratégia má návrhy, ale staré čísla

Nízkouhlíková stratégia odporúča zvážiť vytvorenie ministerstva pre zmenu klímy, ktoré by zahŕňalo aj energetiku, zvýšiť tempo obnovy fondu budov na 3,5 percent ročne aj prehodnotiť zvýhodnenú sadzbu DPH na mäso.

Tento ambiciózny cieľ bol formálne definovaný až v poslednom štádiu prípravy stratégie (po ukončení modelovania možných scenárov vývoja emisií), a preto sú v dokumente podrobne analyzované iba menej ambiciózne scenáre redukcií emisií, s ktorými cieľ uhlíkovej neutrality splniť nedokážeme. Stratégiu sme si teda schválili na splnenie cieľov, ktoré už formálne neplatia. Je to podobné ako sa rozhodovať či si ráno zo sebou zoberiem dáždnik podľa predpovede počasia na včerajší deň.

Stratégia si je toho vedomá, a odporúča namodelovať scenár uhlíkovej neutrality pri ďalšej aktualizácii, ktorá sa má konať o päť rokov. Klíma však päť rokov nepočká, nová vláda by preto mala urýchlene začať s aktualizáciou stratégie a implementáciou potrebných opatrení. Je potrebné, aby sa dodatočné opatrenia napomáhajúce klimatickej neutralite dostali do politík a priorít iných relevantných rezortov a aby mal prechod k uhlíkovej neutralite plnú politickú podporu celej novej vlády.

Kľúčový sektor: budovy

Energetický sektor (zahŕňajúci aj dopravu) je hlavným prispievateľom k celkovým emisiám skleníkových plynov s podielom 67 percent v roku 2016. Podľa stratégie predstavujú opatrenia v sektore budov najdôležitejší zdroj možných úspor energie do roku 2030.

Elektromobilitu Slovensko zatiaľ podporuje najmä z vlastného

Česká republika výstavbu dobíjacích staníc pre elektromobily financuje z eurofondov, Slovensko používa peniaze zo štátneho rozpočtu. V ďalšom programovom období to však chce zmeniť.

Pokiaľ sa chce Slovensko vybrať cestou k uhlíkovej neutrality, musíme zavádzať a podporovať ambiciózne riešenia v tomto sektore už teraz. Autori stratégie odporúčajú zvýšiť tempo obnovy verejných budov a rodinných domov a zároveň dodávajú, že je rovnako potrebné dosahovať vyššiu priemernú úsporu energie pri obnovách budov. Podľa odporúčaní externej konzultačnej organizácie BPIE (Buildings Performance Institute Europe) je potrebné na splnenie cieľa klimatickej neutrality znížiť do roku 2050 celkovú spotrebu energie v budovách o 60 percent.

Pre dosiahnutie klimatickej neutrality bude žiaduce efektívne nastaviť dlhodobý a predvídateľný rámec finančnej podpory. Ten musí v prípade programov na obnovu rodinných domov reflektovať, že nejde o jeden veľký projekt, ale o tisíc menších projektov ročne. Dlhodobá stabilita podmienok podpory pomáha budovať dôveru vlastníkov budov a dáva im možnosť plánovať obnovu podľa svojich vlastných možností a potrieb. Inšpiráciou pre nás môžu byť celoeurópsky úspešné programy obnovy rodinných domov akým je česká „Nová zelená úsporám“ alebo programy nemeckej štátnej rozvojovej banky KfW.

V prípade verejných budov je potrebné podporovať najmä komplexnú obnovu. Tá by mala byť v súlade s princípmi zeleného verejného obstarávania, ktorého požiadavky by mali umožňovať hodnotenie založené na celom životnom cykle, nielen na investičných nákladoch. Verejné budovy by mali ísť príkladom pre občanov a mali by sme od nich vyžadovať vysoký energetický štandard doplnený o adaptačné opatrenie, ako sú napríklad vegetačné strechy.

Začať treba už dnes

Cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050 je pre časť politikov veľmi vzdialeným míľnikom a pre takéto dlhodobé plánovanie častokrát nemajú pochopenie. Nikto však od súčasných politikov nežiada, aby to boli oni, ktorí si o 30 rokov potrasú rukami a vyhlásia, že tento cieľ dosiahli.

Energetická efektívnosť na Slovensku aj v Únii stagnuje

Európska únia podľa najnovších štatistík v roku 2018 využívala viac energie, ako v roku 2012, kedy sa dohodla na cieľoch pre rok 2020. Od nich je vzdialená o tri, respektíve päť percent.

Úlohou novej vlády je predovšetkým nasmerovať transformáciu nášho hospodárstva na dekarbonizačnú cestu. Pretože odbočka z trajektórie „bussiness as usual“ prinesie ambiciózne ciele a úlohy už pre toto volebné obdobie.

Kľúčovými sektormi pre dosiahnutie cieľov energetickej efektívnosti tohto desaťročia budú podľa autorov stratégie priemysel a budovy. Transformácia priemyslu však bude s veľkou pravdepodobnosťou bolestivá a náročná. Naopak, opatrenia v sektore budov majú predovšetkým pozitívny dopad na znižovanie emisií aj na spotrebiteľov, teda vlastníkov budov. Znižujú im účty za energie, prispievajú k riešeniu problémov energetickej chudoby a kvality ovzdušia, podporujú lokálnu zamestnanosť v malých a stredných podnikoch a zabezpečujú zdravé a kvalitné bývanie. Výhodou týchto opatrení je, že sa zväčša jedná o technológie a postupy, ktoré dobre poznáme a v praxi sa už dnes používajú. Stačí ich len začať masívnejšie aplikovať.

Zamerajme sa na budovy. Pomôžeme tým politikom plniť ich ciele, ľuďom znižovať účty za energie a zvyšovať komfort ich bývania, no hlavne tým pomôžeme našej planéte.