Analytička SHMÚ: Čísla o spotrebe biomasy nesedeli už roky, nikoho to nezaujímalo

Janka Szemesová je vedúca sekcie Emisie a biopalivá SHMÚ.

Slovensko vykazovalo posledných desať rokov nesprávne údaje o obnoviteľnej energii. „Na SHMÚ už roky vieme, že malé zdroje emisií, pod ktoré patria aj domácnosti, malé služby a firmy, neboli a ani nemohli byť zachytené štatistikou správne,” hovorí analytička Slovenského hydrometeorologického ústavu JANKA SZEMESOVÁ.

Janka Szemesová je vedúca odboru Emisie a biopalivá Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

V rozhovore sa dočítate:

  • ako to, že zrazu spĺňame ciele vo využívaní obnoviteľných zdrojov,
  • prečo nesedeli štatistické údaje,
  • čo znamenajú nové čísla pre klímu a kvalitu ovzdušia,
  • ako sa kúri v slovenských domácnostiach,
  • prečo nebola dobre nastavená kotlíková dotácia,
  • a čo bráni rozvoju udržateľnej energie.

Nedávno vzbudila rozruch informácia, že podľa Eurostatu Slovensko za rok 2019 plní svoje ciele v  oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a bez problémov dosiahne ciele pre rok 2020. To sa zdalo ešte pred pár mesiacmi nereálne. Oproti roku 2018 je to veľký skok. Čo ho spôsobilo?

Z nášho pohľadu tam skok nie je, je to trajektória. Máme spravený časový rad minimálne od roku 2010 na základe údajov zo sčítania obyvateľov z roku 2011.

Týmto štatistickým zisťovaním sme len opravili chybný reporting. K dispozícii máme údaje za posledných desať rokov, ale Štatistický úrad zatiaľ zverejnil len tie pre rok 2019. Revidovať údaje, ktoré sa zasielajú do Eurostatu, je dosť komplikované. V priebehu tohto roka by mal Štatistický úrad zrevidovať celý časový rad od roku 2010. Takže nebudeme mať žiadny skok, ale peknú trajektóriu.

Slovensko sa ocitlo medzi európskou špičkou v obnoviteľnej energii. Veľmi sa tým nechváli

Podľa Eurostatu sa Slovensko skokovo zaradilo medzi krajiny, ktoré vedú v zelenej energii.  Do štatistiky sa totiž dostali nové údaje o spotrebe biomasy v domácnostiach. Bude to mať ďalekosiahle dôsledky pre slovenskú energetickú politiku, hovoria výrobcovia energie z obnoviteľných zdrojov.

Prečo za posledných desať rokov vykazovalo Slovensko v oblasti spotreby biomasy v domácnostiach oveľa nižšie čísla? Ten rozdiel je až päť percentuálnych bodov.

Energetická bilancia je pomerne komplikovaná vec. Robí sa formou bilancovania dovozu, vývozu, spotreby a zásob. Štatistický úrad to robí formou top-down, čiže z úrovne Slovenska nadol.

Na SHMÚ už roky vieme, že výkaz malých zdrojov, pod ktoré patria aj domácnosti, malé služby a firmy, nebol a ani nemohol byť zachytený štatistikou správne. Sčasti to pretrváva aj po tejto korekcii hlavne v sektore služieb. My máme inú metodiku zisťovania, koľko paliva domácnosti potrebujú, rátame emisie zdola – nahor. Štatistický úrad mal stále oproti našej materiálovej bilancii v údajoch značnú medzeru.

Vychádzalo nám oveľa väčšie množstvo spotrebovanej  biomasy. To však nesedelo s bilanciou palív podľa Štatistického úradu.

Hovorili ste o rozdieloch v dvoch prístupoch s tým, že vy máte prístup zdola – nahor, kým Štatistický úrad to má naopak. Čo to presne znamená?

My zisťujeme, aké emisie produkujú všetky zdroje zo všetkých sektorov hospodárstva. Evidujeme hlavne spaľovanie fosílnych palív, ale aj emisie z odpadového hospodárstva a poľnohospodárstva. Keď spočítame zdroje emisií zo spaľovania fosílnych palív a priemyslu zdola-nahor, tak musíme dostať to isté číslo ako to, čo dostane Štatistický úrad na základe údajov o dovoze, vývoze a zásobách. Chyba nesmie byť viac ako dvojpercentná. Nám sa údaje o spotrebe biomasy v domácnostiach líšili desaťnásobne.

Zdroj: Eurostat

Čo spôsobilo tento rozdiel?

Štatistický úrad nemá šancu sa dostať k údajom o spotrebe biomasy v domácnostiach. Nemá na to ľudí, ani kapacity. My máme veľkú databázu zdrojov. Napríklad máme informácie o maloobchodnom predaji palív. Problémom však je, že ľudia momentálne nakupujú drevo cez urbariáty, ktorých vlastníci štatistiky nehlásia. V pohraničnej oblasti si ľudia zoberú vozík a idú nakúpiť drevo do Poľska. Štát nemá šancu to zachytiť. Nie sme jediný štát v Európe, ktorý tieto údaje na národnej úrovni nemá.

Odkiaľ teda Štatistický úrad získava údaje?

Odbor prierezových štatistík na Štatistickom úrade, ktorý sa zaoberá energetickými bilanciami palív, robí energetické výkazy, ktoré posielajú všetkým spoločnostiam a firmám na Slovensku nad 20 zamestnancov. Zvyšok sa dopočítava z ďalších databáz, ako sú napríklad Štátne hmotné rezervy a iné spoločnosti. Následne sa vypočíta energetická bilancia Slovenska z hľadiska primárnych palív, ale aj sekundárnych ako je napríklad elektrina či teplo.

Takže sa o nezrovnalostiach vedelo a nikto to neriešil?

Ako SHMÚ sme zodpovední za vykazovanie bilancie emisií do medzinárodných inštitúcií. Roky sme mali problém s tým, že keď naše údaje porovnali s údajmi Eurostatu alebo s medzinárodnou energetickou agentúrou, tak nám to nesedelo. Pri medzinárodných auditoch sme museli veľmi veľa vysvetľovať, prečo nám naše údaje nesedia s oficiálnou štatistikou. Do štatistického zisťovania sme išli, aby sme naše údaje overili a spresnili.

Pri tejto aktivite sme vo všetkých rezortoch narážali na veľký nezáujem. Nakoniec sme sa rozhodli, že si na to vybavíme grant sami. Až potom sa veci začali trochu hýbať. Zobudilo sa aj naše ministerstvo (životného prostredia, pozn. red). Rezort zistil, že tieto údaje by mohli byť užitočné. Je to dosť drahá záležitosť a samotné spracovanie je veľmi náročné. Natrápili sme sa s tým, lebo sme to robili sami a nad rámec našich úloh.

Ako ste údaje spresnili?

Toto bolo už druhé štatistické zisťovanie. Prvé pilotné zisťovanie prebehlo v roku 2017 a bolo platené z fondu Eurostatu. Eurostat totiž identifikoval Slovensko ako krajinu, ktorá má problém v tejto časti bilancie.

My, ako SHMÚ, sme do toho grantu išli, získali sme ho a urobili pilotný prieskum. Problém prvého prieskumu bol, že jeho vzorka bola veľmi malá a nebola reprezentatívna na úrovni krajov. Podľa štatistického zákona musí byť vzorka dostatočne početná, aby bola dôveryhodná. Skúmali sme niečo vyše dvetisíc domácností a toto číslo nepostačovalo na to, aby sme mohli prezentovať tieto údaje ako plne dôveryhodné.

Toto bol jeden z dôvodov, prečo sme sa rozhodli zopakovať štatistické zisťovanie v roku 2019 na dvojnásobnej vzorke. Zdroje na ďalší prieskum nám poskytlo ministerstvo životného prostredia. My sme mali zmluvu so Štatistickým úradom, ktorý je metodicky vybavený na to, aby zisťovanie realizoval.

Hovorili ste, že viaceré krajiny týmto spôsobom získavajú európske dáta štatistickými zisťovaniami v domácnostiach. Aké to sú?

Určite. Česká republika je v tomto oveľa ďalej ako my. Aj od nich sme sa inšpirovali.

Čo bude nasledovať teraz? Vyhodnotíte a opravíte údaje za posledných desať rokov?

Je to vyhodnotené, robili sme to celý minulý rok. Máme všetko vypočítané a Štatistický úrad od nás už údaje dostal. Myslím, že u nich je ten proces dlhší. V ich prípade je problém v tom, že im to nabúra celý systém. Nemôžu opraviť len číslo, ale musia opraviť celú bilanciu. To nie je malá robota.

Zo štatistického zisťovania vyplýva, že Slováci v rodinných domoch využívajú z tuhých palív na kúrenie najmä biomasu. Čo znamenajú vaše zistenia z hľadiska emisií a čistoty ovzdušia?

Z hľadiska uhlíkovej neutrality a emisií CO2 je to pozitívne. Z hľadiska kvality ovzdušia až tak nie. Tu však treba dodať, že znečistenie ovzdušia sa rádovo zvyšuje, ak sa nekúri správne. Z hľadiska zmeny klímy je to pozitívne, keďže vykurovanie biomasou je uhlíkovo neutrálne. Celkovo to prispieva k dobrej emisnej situácii skleníkových plynov. Samozrejme, metán a N2O prispievajú do našich emisií skleníkových plynov, takže tie sa neodbúrajú, sú však zanedbateľné v porovnaní s CO2.

[Zdroj: SHMÚ]

 

Aké domácnosti ste do zisťovania zahrnuli?

Štatistická vzorka aj v jednom aj v druhom zisťovaní vychádzala zo sčítania obyvateľstva z roku 2011. Odtiaľ máme predstavu o štruktúre domov a domácností. Vzorka bola vyberaná Štatistickým úradom. Na to je presná metodika. Naša podmienka bola, že musia byť zahrnuté individuálne domy, nie byty alebo bytové domy. Musia byť vylúčené všetky domy, ktoré majú centrálne zásobovanie teplom (plynom alebo odpadovým teplom).

Ďalej boli zahrnuté len tie domácnosti, ktoré pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011 uviedli, že ich primárny zdroj tepla je tuhé palivo. Väčšina domácností kombinuje plyn a elektrinu. Málokto používa výlučne len jedno palivo. Domácnosti majú prietokové bojlery na plyn, potom podlahové kúrenie na elektrinu plus krb, alebo niečo podobné. Takto sme zaznamenali oveľa viac spaľovacích zariadení, ako bol počet skúmaných domácností. Domácnosti majú dve alebo tri rôzne vykurovacie systémy.

Zo vzorky, ktorú sme vybrali a bola primárne zameraná kúrenie tuhým palivom vyplynulo, že až 87 percent z nich kúri drevom. Takýto je stav. Z celkového počtu domácností na Slovensku je to 17 percent.

[Zdroj: SHMÚ]

Objavili sa v zisteniach regionálne rozdiely?

Štatistické zisťovanie na väčšej vzorke nám umožnilo spracovať dáta na úrovni krajov. Na to, aby sme mohli mať dáta z okresov, potrebovali by sme päťnásobnú štatistickú vzorku. Pre ilustráciu, pracovali sme so vzorkou 5100 domov. Návratnosť bola 75 percent.  Na toto sme minuli sto tisíc euro, v čom nie je zahrnutá naša príprava a práca, len samotný prieskum. Nie je to lacná záležitosť.

Zo zisťovania vyplývajú veľké regionálne rozdiely vo vykurovanej ploche. Čím je to spôsobené?

Ľudia šetria. Viete, ako to je na dedinách. Tam sa vykuruje jedna miestnosť a len vtedy, keď sú ľudia doma. Po návrate ľudí domov o štvrtej ide zo všetkých komínov dym. Častokrát natlačia drevo, ktoré nie je dosť vysušené a kúria úplne na maximum. To je úplne najhoršie, čo sa týka vykurovacej praxe. Ľudia si myslia, že týmto ušetria, ale takto to nefunguje.

Je možné predpokladať, že ľudia kupujú palivo vtedy, keď ide zima a hneď ho aj spália. Nezásobujú sa vopred z finančných dôvodov?

Drevo je nevýhodné aj z hľadiska priestoru, ktorý zaberá. Ak ho porovnáme napríklad s inými formami biomasy, vychádza ako najmenej výhodné. Má veľký objem a malú tepelnú kapacitu. Oveľa výkonnejšie a úspornejšie na priestor sú pelety, štiepka a podobne.

Vy to drevo musíte niekde uskladniť a sušiť. Ďalej s ním musíte manipulovať a prikladať ho do kotla. Keby ste používali automatické splyňovacie kolte na biomasu, tak ušetríte čas, priestor, manipuláciu a peniaze, keďže majú vyššiu výhrevnú kapacitu.

V prieskume z roku 2019 sa ukázalo, že viac domácnosti ako predtým kupuje už predsušené drevo. Nepovedala by som, že väčšina drevo kúpi a rovno hádžu do pece. Aj na toto sme sa pýtali, ale relevantnosť odpovedí nie je dôveryhodná.

Prečo práve v tejto oblasti považujete získané údaje za menej dôveryhodné?

Niekedy ľudia nevedia, či kúpené drevo bolo alebo nebolo predsušené. Zistiť pravdu je ťažšie pri osobnejších otázkach, lebo ľudia vedia, že nemôžu páliť mokré drevo. Jednak nehorí a ani im nedá teplo a spôsobuje zadymenie. Oni sa k tomu neradi priznávajú, preto je na šikovnosti pýtajúceho sa, ako vie komunikovať s danou domácnosťou. Celkový trend je ale pozitívny. Vyšlo nám, že v porovnaní s minulosťou viac ľudí kupuje predsušené drevo.

Odkiaľ berú slovenské domácnosti palivové drevo?

Až 91 percent domácností kupuje drevo z domácich zdrojov. Z Poľska to bolo 1,5 percenta, Česká republika 5,9 percenta, Ukrajina 0,7 a iné zdroje 0,9. Väčšina kupuje drevo na Slovensku.

Správa z prieskumu začína vetou, že na Slovensku sa zlepšilo environmentálne správanie. Mohli by ste opísať trendy, ktoré vnímate ako nádejné?  

Pozitívny trend je v miere rekonštrukcie domov. To nás veľmi potešilo. V druhom zisťovaní sme sa podrobnejšie pýtali na rekonštrukcie a rozdelili sme ich podľa typov. Dobrá správa je, že už skoro polovica domov, ktoré boli vo výbere, je aspoň čiastočne zrekonštruovaná. Prebehla aspoň výmena okien. Tým, že existujú rôzne podporné schémy pre domácnosti, sú tieto rekonštrukcie čoraz komplexnejšie. Ľudia sa neuspokoja len s výmenou okien, ale aj dverí, obvodových múrov a striech. Je to prínosné nielen pre kvalitu ovzdušia ale aj pre znižovanie energetickej potreby.

Druhý pozitívny trend je, že veľa domácností sa zbavilo starých spaľovacích zariadení. Ide o viac ako 25 ročné kotle či piecky, ktorých počet klesol v percentuálnom vyjadrení. Tento trend nás veľmi potešil. Súvisí to aj so zlepšujúcou sa ekonomickou situáciou Slovákov.

[Zdroj: SHMÚ]

Prispela k tomu aj kotlíková dotácia?

Kotlíková dotácia žiaľ nebola nastavená úplne správne.

Prečo?

Základom pre zavádzanie opatrení by mali byť spoľahlivé údaje. Kotlíková dotácia však naše zisťovanie predbehla. Dotácie sa vyhlásili bez toho, aby sa vedelo, kam treba zamieriť pomoc. Vieme, že najhoršia situácia je v Ružomberku, Jelšave a jej okolí alebo v Revúcej. Tieto problémy súvisia aj s energetickou chudobou či ekonomickou situáciou kraja a regiónu. Najprv treba mať dáta, až potom môžete robiť opatrenia.

Po vyhlásení smogovej situácii v Jelšave, plynári upozornili, že kvalite ovzdušia by mohol pomôcť zemný plyn. Pomôcť by podľa nich malo 100 tisíc plynových prípojok, ktoré sú zatiaľ nevyužité.

Slovensko má nadštandardnú plynofikáciu v rámci krajín EÚ. Po zdražení plynu sa veľa ľudí dobrovoľne odpojilo.

Na úrovni štátu vládne v otázke plynu a emisií tak trochu schizofrénia. Z hľadiska kvality ovzdušia je plyn výhodné palivo, ale z hľadiska klimatickej zmeny je to stále fosílne palivo. Oficiálna stratégia Slovenska považuje zemný plyn za prechodné palivo. Na prechod k uhlíkovo neutrálnej krajine nám zemný plyn poslúži maximálne do roku 2030.

Ja som profesne orientovaná na zmenu klímy a venujem sa emisiám skleníkových plynov, takže pre mňa je plyn nevhodné palivo. Chápem, že kvalitu ovzdušia by sme vedeli ovplyvniť tým, že by sme celú Jelšavu pripojili na plyn, ale nemôžeme hľadať takéto dočasné riešenia na sedem či deväť rokov.

Aké je podľa vás riešenie dilemy, plyn verzus drevo alebo plyn verzus uhlie?

Nie sme v tomto regióne sami. Môžeme sa napríklad inšpirovať Rakúskom, alebo inými krajinami, ktoré sú v oblasti energetiky obnoviteľných zdrojov oveľa ďalej. Zo strany štátu chýba koncepčný prístup.

V čom konkrétne?

Nemám o tom právo rozhodovať, ale ako bojovník proti klimatickej zmene som proti fosílnym palivám, ako takým. Som za komplexné a dlhodobé riešenie. Pomôcť si vedia aj samotné regióny, ak majú vytvorené správne regulačné mechanizmy. Znečistenie ovzdušia z regionálnej perspektívy sa dlhodobo nerieši a bagatelizuje.

Môžete uviesť príklad?

Chýba celkový pohľad na kvalitu ovzdušia. V Jelšave je problém aj s cestnou dopravou, z ktorej pochádza veľa emisií. Potom tú máme emisie z priemyselných zdrojov. Zistili sme tiež, že veľmi záleží na tom, ako sa čistia cesty. Nie sú čistené po zimnom posype tak, ako v minulosti. To významne zvyšuje celkovú prašnosť. Pritom stačí pozametať ulicu, kde ľudia žijú. Alebo pozrite na prašnosť polí, keď sa orie. To sú obrovské kúdole prachu, ktoré spôsobujú zvýšenú koncentráciu prachových častíc v ovzduší, s čím sú spojené zdravotné problémy a predčasné úmrtia tak, ako nám to vyčíslila Európska komisia.

Tieto častice pochádzajú aj z pálenia palivového dreva.

Áno, samozrejme.

Preto ste hovorili, že kvalitu ovzdušia zhoršuje vykurovanie drevom.

Keď ho pálime nesprávne.

Ako sme na tom z hľadiska iných obnoviteľných zdrojov?

Problémom je, že ich podiel na celkovom energetickom mixe Slovenska je zanedbateľný. Biomasa nie je jediné alternatívne palivo. Nemáme rozvinuté fotovoltaickú, geotermálnu, veternú či solárnu energiu. Slovensko má toľko možností vrátane tepelných čerpadiel. U nás tieto zdroje tvoria desatiny percent. Prečo je to tak?

Lebo chýba štátna koncepcia o obnoviteľných zdrojoch. Hospodári (ministerstvo hospodárstva, pozn. red.) sa veľmi tešia z našej štatistiky. To nám ale nerieši situáciu do budúcna. Existujú odpady, sekundárne palivá, nielen čisté drevo, ale aj spracovaná biomasa, ktorá sa využíva ako alternatívne palivo v doprave. Musíme naše energetické zdroje v ďalších rokoch čo najviac diverzifikovať.

Brífing k výsledkom z prieskumu o použití spaľovacích zariadení a spotrebe palív v domácnostiach nájdete nižšie a môžete si ho stiahnuť tu

Brífing_Domácnosti_2020