Všetci odberatelia Gazpromu sa na to pripravujú, je to reálna možnosť, že na Slovensko prestane tiecť ruský plyn, hovorí v rozhovore JÁN PIŠTA, analytik spoločnosti JPX, a vysvetľuje, čo nastane, keď vyprší dohoda o tranzite plynu medzi Ruskom a Ukrajinou.
Ján Pišta vyštudoval fyziku na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave a pôsobil v Elektrotechnickom ústave SAV. Neskôr v Stredoslovenskej energetike riadil nákup a obchodovanie s elektrinou, plynom a emisnými kvótami. V súčasnosti je analytikom v konzultačnej spoločnosti JPX, s. r. o., ktorá poskytuje predikcie a analýzy na trhu s energetickými komoditami.
Intenzívne boje medzi ukrajinskými a ruskými silami v blízkosti plynovodu, ktorý Rusko používa na zásobovanie európskych krajín plynom, vyšvihli v posledných dňoch burzové ceny k ročným maximám a krajiny, ktoré sú od ruského plynu najviac závislé, ako Slovensko či Rakúsko, pozorne sledovali každý kubík komodity, ktorý pretiekol potrubím z Ukrajiny. Prevádzkovatelia sietí a plynárenské spoločnosti v utorok ubezpečili, že dodávky napriek tomu narušené neboli, neistota však pretrváva a spomínajú sa aj krízové plány.
Dodávky plynu prúdiaceho cez Veľké Kapušany ďalej na Slovensko minulý týždeň klesli na necelých 34,5 milióna kubických metrov, neskôr sa začali mierne zvyšovať a tento rast v piatok potvrdil aj ruský Gazprom. Je to dobrá správa, odrazí sa dodávka aj na nižšej cene plynu?
Gazprom potvrdil to, čo deklarovali aj Ukrajinci, že tok do Európy zostane zachovaný aj napriek prebiehajúcim bojom v oblasti, kde je dôležitý plynárenský bod Sudža. Ceny rástli, lebo sa objavili špekulácie, že sa bojuje práve o získanie kontroly nad týmto bodom a bola zneistená budúcnosť tranzitu plynu do Európy. Preto obe strany hneď uisťovali, že majú záujem na pokračovaní tranzitu. Ceny rastú aj pre obavy, že pri bojových operáciách môžu byť tieto zariadenia neúmyselne poškodené, a tie zostávajú. Obe armády si ale budú dávať veľký pozor, aby k tomu nedošlo.
Ďalšou spomínanou obavou je dohoda o tranzite plynu medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorá skončí v závere tohto roka. Je Slovensko a ďalšie krajiny pripravené dostatočne?
Všetci odberatelia Gazpromu sa na to nejako pripravujú. Je to reálna možnosť, že na Slovensko prestane tiecť ruský plyn. Očakáva sa však, že by mala byť opäť teplá zima a zásobníky plynu budú plné aj vďaka tomu, že po minulej zime nám v nich ostalo asi 60 miliárd kubíkov. Tranzit cez Ukrajinu je v ročnom objeme asi 14 miliárd kubíkov, takže teoreticky v najhoršom prípade to vieme pokryť aj zo zásob. Európa už má aj dosť LNG terminálov, takže sa dá počítať aj s tými.
Takže nie je dôvod na obavy?
Stále tam pretrváva riziko. A to má svoju cenu. To znamená, že ceny plynu na burze teda ešte stále neklesnú na úrovne spred krízy, naopak, budú sa držať vyššie.
Minulý týždeň exminister hospodárstva Karel Hirman (Demokrati) povedal, že k náhlemu zastaveniu toku ruského plynu môže dôjsť kedykoľvek už v najbližších dňoch či týždňoch. Čo by to znamenalo v praxi – ako by to pocítili firmy, ľudia?
Bol by to šok, ale nemyslím si, že k takému nečakanému a skorému zastaveniu dôjde. Ukrajina životne potrebuje príjmy za tranzit a Rusko tiež potrebuje každý dolár či euro. Bomby doteraz padali na nemocnice, školy, obchodné centrá, dokonca aj na elektrickú infraštruktúru a aj na zásobníky plynu, no tranzitné trubky zostali nepoškodené.
Pre každý prípad, máme nejaké krízové scenáre či plán B?
Európa je teraz v stave, že by tento výpadok dokázala hravo nahradiť importom LNG. Naše európske terminály idú sotva na 50 percent svojich kapacít, takže tam je dostatočný priestor.
Dá sa odhadnúť, aké cenové výkyvy by to nečakané zastavenie mohlo spôsobiť? Dalo by sa v tomto scenári hovoriť o ďalšej veľkej rusko-ukrajinskej plynovej kríze?
Samozrejme, všetko toto by dočasne zvýšilo ceny, zrejme pre všetkých účastníkov trhu. Možno by poskočili nahor aj o 50 percent, možno aj viac. Ale nie je pravdepodobné, že by to neboli také cenové skoky ako v roku 2022. Určite by to teda nebola žiadna veľká kríza. Už máme dodávky plynu dostatočne diverzifikované, výpadok toho objemu by sme zdravo zvládli.
Koľko plynu získava Európa z alternatívnych trás, napríklad LNG terminálov?
LNG terminály dodávajú do plynárenskej siete asi 300 miliónov kubických metrov denne a ich možnosti siahajú až k 450 miliónom. Teda tam máme takmer 150 miliónov kubíkov denne rezervu. Cez Ukrajinu tečie iba štvrtina z tohto objemu.