Atómky mapuje 27 rokov: V klimatickej núdzi nie je jadrová energia dobrým riešením

Mycle Schneider. [FOTO-Nina Schneider]

Je dychberúce, že plánujete nové reaktory, kým ste nedokončili tie rozostavané, hovorí MYCLE SCHNEIDER. Expert z Paríža je presvedčený, že žiadnu novú jadrovú elektráreň nebude financovať súkromný investor.

Mycle Schneider je nezávislý expert na energetiku a jadrovú energiu, pracuje z Paríža. So svojím tímom od roku 1992 každoročne publikuje Správu o stave jadrového priemyslu. Správu za rok 2019 predstavil na konci septembra na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti.

Podľa Správy o stave jadrového priemyslu za rok 2019, ktorú ste práve zverejnili, nie je jadrová energia dobrým riešením pre rýchle zníženie emisií skleníkových plynov. Prečo tak nástojíte na časovom aspekte?

Vnímanie klimatickej zmeny veľmi zmenil aspekt naliehavosti. Výraz „klimatická núdza“ vznikol len nedávno. Už poldruha roka viaceré administratívne jednotky – mestá, regióny, štáty – vyhlasujú stav klimatickej núdze. Časový aspekt je kľúčový a posledná správa Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC) ho tiež veľmi zdôrazňuje. IPCC tiež konštatoval, že núdza narastá: čas, ktorý nám zostáva, sa skracuje. Za menej času bude treba spraviť viac. Ak chceme dnes robiť zodpovednú klimatickú politiku, potrebujeme kombináciu ekonomickej efektívnosti a času.

Šéf Foratomu: Stavba nových reaktorov sa komplikuje, lebo ich je málo

Nové jadrové bloky na Slovensku a vo Francúzsku trápi predlžovanie a predražovanie dostavby. Yves Desbazeille napriek tomu verí, že do roku 2050 sa v Európe postavia desiatky gigawattov dodatočných kapacít.

Problém rastúcich emisií sa nenachádza v Európe, ale v Číne, možno v Spojených štátoch, určite v Indii a Rusku. V krajinách ako India je navyše stále veľa ľudí bez elektriny. Pre elektrifikáciu treba obrovské výrobné kapacity. Nie je jadrová energia dobrým riešením v krajinách, kde treba začať od nuly a kde obnoviteľné zdroje ako solárna a veterná energia nedokážu dodať také množstvo energie?

Čína a India sú opačným príkladom toho, čo popisujete. Už teraz obe vyrábajú viac elektriny z veterných elektrární ako z jadra. Fakt, že v týchto krajinách treba veľké kapacity, neznamená, že tieto kapacity musia byť centralizované. India má slabú produkciu z jadra, v posledných dvoch rokoch však zažila rozmach solárneho priemyslu v podobe centralizovaných aj decentralizovaných zdrojov. Jadrovú energiu tam už skoro dobehla solárna, ktorej zdroje sa stavajú veľmi rýchlo. India má veľké problémy s dokončením svojich reaktorov. Kedy bude elektrinu vyrábať sedem rozostavaných reaktorov? Pozorujeme tam tiež fenomén, ktorý ma fascinuje z ekonomického pohľadu. Nové solárne zdroje vyrábajú energiu lacnejšie ako existujúce uhoľné elektrárne.

Vaša správa konštatuje, že priemerná dĺžka výstavby reaktorov dosahuje desať rokov. Zároveň 29 reaktorov zo 46 vo výstavbe trpí zdržaním. Porovnali ste komplexne dĺžku výstavby jadrových reaktorov na jednej strane a solárnych a veterných zdrojov na druhej strane?

Neurobili sme to z jednoduchého dôvodu: reaktorov vo výstavbe je 46, solárnych a veterných zdrojov tisícky. Vieme však povedať, že jedna veľká veterná alebo solárna elektráreň – s kapacitou v stovkách inštalovaných megawattov – sa stavia dva roky. Porovnanie by bolo komplikované, rozdiel je však nepomerný.

Aj keď má nový reaktor kapacitu najmenej tisíc megawattov?

Na konci dňa nezáleží na kapacite, ale na produkcii. Môžeme oprávnene skonštatovať, že jeden megawatt jadrového zdroja dokáže vyrobiť viac elektriny ako jeden megawatt veterného či solárneho zdroja. Lenže aj keď zohľadníme tento faktor, vidíme šialenú rýchlosť, akou sa zvyšuje výroba solárnej a veternej elektriny v Indii a Číne. Rastie oveľa rýchlejšie ako výroba z jadra.

Traja prezidenti V4 a české predsedníctvo sa nadchli pre jadro. Bude Čaputová striedmejšia?

János Áder po stretnutí so slovenskou prezidentkou tvrdil, že obaja považujú jadrovú energiu za nenahraditeľnú. Jej poradca hovorí, že Zuzana Čaputová len skonštatovala dôležitý podiel jadra v energetickom mixe. 

Jadrový priemysel tvrdí, že aj keď je výstavba jeho zdrojov drahá, veľa obnoviteľných zdrojov znamená veľké investície do elektrizačných sietí. Zohľadňujete tieto náklady?

Objavuje sa veľa argumentov tohto typu. Keď sa však na ne pozrieme bližšie, zistíme, že argumentovať možno presne naopak: veľké jadrové, plynové alebo uhoľné elektrárne si vyžadujú úroveň komplexnosti siete, ktorá nie je nevyhnutná pre decentralizované obnoviteľné zdroje. Solárnu elektrinu vyrábam už 30 rokov – v Kanade, uprostred lesa a mimo siete. Oplatilo sa to samozrejme od začiatku, pretože vybudovať päť kilometrov siete bolo drahšie ako umiestniť solárne panely na strechu. Návratnosť solárnej energie sme vypočítali vzhľadom na vzdialenosť od siete. Dnes sa to počíta v centimetroch skôr ako v metroch. Je drahšie otvoriť betón na chodníku ako umiestniť solárny panel na parkovací automat.

Používam ekonomickú logiku „zhora nadol“. Ako úplne prvú treba optimalizovať dostupnosť energetických služieb na miestnej úrovni pasívnymi prostriedkami – zlepšiť zateplenie pre efektívnejšie vykurovanie alebo prítomnosť prirodzeného svetla vo fabrikách, školách a obydliach. Potom sa na strechu umiestnia solárne panely. Nové budovy môžu a mali by mať pozitívne energetické saldo. Problém sú existujúce budovy a infraštruktúra v priemysle a doprave. Ak sa nebudeme zaoberať existujúcou infraštruktúrou, nevyriešime klimatický problém.

V minulosti sa postavilo zopár obrovských elektrární, vybudovala sa sieť a pripojili sa spotrebitelia. Takto to však už nefunguje. Treba zmeniť mentalitu. Dnes sme vo svete „prosumerov“…

…ľudí, ktorí chcú sami vyrábať elektrinu…

…ktorú následne spotrebujú. Papierne v Škandinávii, ktoré sú obrovským spotrebiteľom elektriny, budujú veterné elektrárne na mori alebo na pobreží, kde vyrábajú elektrinu pre vlastnú spotrebu. Zvyšok púšťajú do siete. Hybridné riešenia sú zvlášť snubné. Jedno dátové centrum vo Francúzsku, Qarnot Computing, zadarmo inštaluje procesory ako spôsob vykurovania v obydliach. „Inteligentný radiátor“ je zároveň zdrojom wifi, bezdrôtovým nabíjaním telefónu, senzorom pre teplo a vlhkosť, ako aj bezpečnostným systémom. Všetko zadarmo. Pre firmu sa to oplatí, keďže zníži svoje náklady na chladenie procesorov, ktoré zväčša predstavujú 70 percent poplatkov dátových centier.

Celosvetovo najviac jadrových reaktorov buduje Čína. V Európe sú rozostavané vo Francúzsku a vo Fínsku, nové projekty sa však objavujú najmä na východe: na Slovensku, v Česku, Maďarsku a Poľsku. Je budúcnosť jadrovej energie v Európe v tomto regióne?

V skutočnosti predstavovali obnoviteľné zdroje 95 percent kapacít pripojených do siete v Európskej únii v roku 2018. Jadrové zdroje medzi nimi neboli. V strednej Európe sa dva reaktory stavajú už niekoľko rokov, aby sme nemuseli povedať, že už od roku 1985.

Hovoríte o Slovensku.

Áno, o Mochovciach 3 a 4. Je dychberúce, že sa dá hovoriť o nových reaktoroch, hoci sa ešte nedokončili tie rozostavané (slovenská vláda stále uvažuje nad stavbou novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach – pozn. red.). Ani vo Francúzsku sa nedarí dokončiť Flamanville 3, ale práve dnes (25. septembra) Electricité de France oznámila tender pre ďalší EPR (reaktor tretej generácie, aký sa stavia vo Flamanville a vo Fínsku – pozn. red.).

V európskej klimatickej stratégii chýba Slovensku viac jadrovej energie

Členské štáty diskutujú o ambícii Európskej únie dosiahnuť nulové emisie do roku 2050. Z V4 sa ozýva obhajoba atómovej energie, varuje tiež pred dopadom na energeticky náročný priemysel.

Neexistuje žiadna možnosť, za ktorej by sa do jadrovej energie investovali súkromné peniaze. To nie je môj názor, to je fakt. Myslia si to banky aj samotný jadrový priemysel. Pre stavbu elektrárne v Anglicku si Francúzi vyžiadali výkupnú cenu elektriny na úrovni 92,5 libry za megawatthodinu. Vtedy to bolo dvakrát viac ako cena elektriny na veľkoobchodnom trhu. Vzhľadom na indexáciu ceny, to bude bezpochyby trojnásobok – ak vôbec niekedy dôjde k výrobe elektriny. Ak existuje možnosť znižovať emisie, ktorá predstavuje vhodnú kombináciu času a nákladov, určite to nie je jadrová energia. Štát môže povedať, že mu to je jedno a že aj napriek tomu chce investovať do jadrovej energie. V tom prípade je však motivácia úplne iná ako hľadanie efektívnej možnosti znižovania emisií v krátkodobom horizonte. A považujem za zásadné, aby sme diskutovali o tejto inej motivácii.

Aká je tá iná motivácia?

Môže byť geopolitického charakteru, vojenského, alebo kombinácia oboch. Môže to byť otázka imidžu, hrdosti. Jadrový projekt môže byť tiež predmetom „balíka“ dohôd medzi dvoma vládami.

Nemci momentálne zatvárajú jadrové elektrárne, z ktorých časť nahrádzajú uhoľnými. Objavujú sa tiež plynárenské projekty ako plynovod Nord Stream 2. Nemecké emisie neklesajú. Je Nemecko vzorom?

Nie je pravdou, že jadrové zdroje nahrádzajú uhoľnými. A tiež platí, že Nemecko nie je vzorom. Čísla však ukazujú, že Nemecko znižuje emisie CO2 a logicky využívanie fosílnych palív, a to nielen vo výrobe elektriny, ale aj v teplárenstve. Jadrovú energiu nahrádzajú obnoviteľné zdroje. Od roku 2010 sa znížila produkcia z jadra o 64,5 TWh, zatiaľ čo obnoviteľné zdroje vyprodukovali o 121 TWh viac. Celková spotreba elektriny navyše klesla a vývoz stúpol.

Prečo potom Nemecko nie je vzorom? Po prvé, pokrok v energetickej efektívnosti je nepostačujúci. Po druhé, súčasná vládna politika ohľadom obnoviteľných zdrojov je hrozná. Ale po mnoho rokov bola bilancia veľmi pozitívna a úžitok mal z nej celý svet. Cenu zaplatilo Nemecko.

Nemecku nesplní ani svoje vlastné ciele pre zníženie emisií.

Presne. V elektroenergetike je hlavným problémom lignit – zvlášť špinavý typ uhlia.

A útlm uhlia je naplánovaný až na 30. roky.

Áno. Uhlíková daň, ktorú navyše pred niekoľkými dňami vláda stanovila na 10 eur za tonu, je bezpochyby fackou akejkoľvek klimatickej politike. Vo Švédsku je cena dvojnásobne vyššia.

V dlhodobom horizonte by mala nemecká cena stúpnuť na 35 eur.

To nestačí. Nízko je východzí aj konečný bod. Politika, ktorá nedokáže dosiahnuť vlastné ciele, nie je vzorovou politikou. Nemecké emisie klesajú príliš pomaly. A Nemecko má prostriedky, ako tieto problémy riešiť úplne inak a oveľa efektívnejšie.