Bojuje za obnoviteľné zdroje na Slovensku: Európska komisia nás sklamala

veronika galeková

Veronika Galeková. FOTO: VG

Veronika Galeková je riaditeľkou Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov energie (SAPI), ktorá má približne 100 členov.

Obnoviteľné zdroje sa na výrobe elektriny podieľajú z 23 percent, ale až 15 percent pokrývajú hydroelektrárne. Z biomasy a odpadu pochádza 5 percent elektriny, zo solárnej energie len 3 percentá. Prečo nemáme na Slovensku viac elektriny z variabilných obnoviteľných zdrojov ako slnko a vietor?

Sme konzervatívna a uzavretá krajina. Neradi a pomaly prijímame nové veci. Ďalším dôvodom je skúsenosť, že po revolúcii v roku 1989 niekoľko nepoctivých jedincov devalvovalo dobré myšlienky. Dokázali ich zneužiť tak, že väčšina ľudí ich potom odmieta. Aj dobré myšlienky odmietajú preto, že za nimi vidia podvod a korupciu.

Predpokladám, že hovoríte o roku 2009, keď začala platiť nová legislatíva zavádzajúca výkupné ceny pre obnoviteľné zdroje energie. Vybraná skupina podnikateľov mala vtedy jasný cieľ obohatiť sa a masívne budovala nové zdroje.

Presne tak.

A teraz sme v stave, že ľudia už nedôverujú obnoviteľným zdrojom energie, lebo za nimi vidia podvod?

Áno. Keď som mala vlastnú firmu, výkupné ceny som v roku 2009 veľmi vítala. Mali sme skúsenosť zo Spojených štátov a sledovali sme vývoj v Európe. Počiatočná legislatíva bola nastavená veľmi kvalitne a kopírovala trendy. Potom sme však zistili, že z piatku do pondelka boli vydané povolenia (na zapojenie do siete) a v priebehu niekoľkých mesiacov vstúpili do prevádzky veľmi veľké kapacity. Prišiel solárny boom. Regulátor však nereagoval na signály trhu, že kapacity narastajú veľmi rýchlo a budú mať veľký dopad na sieť.

Postupne som pochopila, že nejde o to, aby sme rozvíjali obnoviteľné zdroje, ale o biznis model, do ktorého obyčajní smrteľníci nemôžu zasahovať.

Mal regulátor začať regulovať zapájanie skôr, ako sme sa dostali do stop-stavu, teda situácie, kedy distribučné spoločnosti odmietajú zapojenie zdrojov väčších ako 10 kW?

Určite áno. Postupne som pochopila, že nejde o to, aby sme rozvíjali obnoviteľné zdroje, ale o biznis model, do ktorého obyčajní smrteľníci nemôžu zasahovať.

Sú títo podnikatelia – oligarchovia členmi SAPI?

Väčšina takýchto špekulantov využila príležitosť a potom elektrárne predala. Neskúmam preto históriu firiem, no zdôrazňujem, že SAPI má svoje pravidlá. Ak sa firma správa eticky, splní podmienky prijatia a súhlasí s legálnym presadzovaním našich priorít, nevidím dôvod na odmietnutie či čistky.

Keby sme ale zistili, že určitá skupina firiem, za ktorou stoja takíto podnikatelia, sa snaží ovplyvňovať smerovanie asociácie, vedenie SAPI a ja by sme sa jednoznačne ohradili.

Aký je priemerný výkon členov SAPI?

Každý subjekt vlastní 1-MW elektráreň. Niekto má aj 31 elektrární, ale každá má kapacitu 1 MW.

Ide hlavne o fotovoltické elektrárne?

Áno, hlavne máme fotovoltiku. Máme aj jednu bioplynovú elektráreň a zopár malých vodných elektrární. To je však zanedbateľný počet.

Distribučné spoločnosti naďalej udržujú stop-stav. Tvrdia, že ich siete nie sú prispôsobené obnoviteľným zdrojom s kapacitou väčšou ako 10 kW. Je to dobrý dôvod?

Keďže nie som technička, neodvážim sa k tomu vyjadriť. V diskusiách sa snažím načúvať všetkým stranám. Pre mňa je kľúčové nájsť spôsob, ako sa dajú nové zdroje zapájať.

Východiskový materiál je nastavený veľmi dobre a pripomína mi zákon z roku 2009. Obávam sa, že vykonateľnosť nového zákona o obnoviteľných energiách v praxi opäť nebude transparentná.

Ministerstvo hospodárstva pripravuje nový zákon o obnoviteľných zdrojoch energie. Sľubujete si od neho, že stop stav-zmení?

Východiskový materiál je nastavený veľmi dobre a pripomína mi zákon z roku 2009. Obávam sa, že vykonateľnosť nového zákona v praxi opäť nebude transparentná.

Hovoríte o aukciách na stavbu nových zdrojov?

O aukciách, ale aj o tom, či vôbec vznikne potenciál zapájať nové zdroje. Namiesto výkupných cien môžeme mať trhovo orientované mechanizmy ako aukcie či doplatky (feed-in premium), ale pokiaľ bude zhora schvaľovaný status quo, že technický stav sietí je nevyhovujúci, aj novela zákona nám bude nanič.

Neveríte argumentácii ministerstva, že zákon odstráni reguláciou výkonu obavy distribučných spoločností z destabilizácie siete?

Verím. Ale stále zostávajú nezodpovedané základné otázky. Kto bude vyberať zdroje, ktoré sa zapoja? Na základe akých kritérií ich bude vyberať? Bude to transparentné – zverejnia sa technické údaje o výpočte, koľko megawattov sa pripojí z ktorého zdroja?

Stop-stav tu je už štyri roky. Všetci o ňom žartujeme, ale všetci vieme, že sa nič nezmení.

Na jednej strane hovorí Európska komisia o prosumers (spotrebiteľoch, ktorí sami vyrábajú energiu) a decentralizovaných zdrojoch. Na druhej strane máme slovenskú realitu. Vnímate tento rozdiel ako problematický alebo vás naopak motivuje?

Je to schizofrénia. Stop-stav vo mne vyvoláva pesimizmus. Využili sme všetky možné prostriedky na jeho zvrátenie. Aj na európskej úrovni. Ale stop-stav tu je už štyri roky. Všetci o ňom žartujeme, ale všetci vieme, že sa nič nezmení.

Schizofrénia spočíva v tom, že keď z Bruselu počúvam o prosumers a energetickej únii, napĺňa ma to optimizmom, že nezostaneme izolovaní. Aj na vtipoch o stop-stave sa smejem s dávkou škodoradosti, pretože ho nemôžeme udržovať donekonečna. Ťažko ale povedať, či nás práve toto motivuje. Je jednoducho povinnosťou SAPI udržovať stály tlak.

Čakali by ste, že Európska komisia urobí viac pre zvrátenie stop-stavu?

Áno, a sme veľmi sklamaní. V systéme EU Pilot sme Európskej komisii podali na štát sťažnosť, s ktorou sme si dali veľa námahy. Týkala sa stop-stavu a ďalších dvoch káuz – odobratie prisľúbenej podpory (vo forme výkupných cien) a G-komponent (špeciálny poplatok za pripojenie do siete). Ide o markantné porušenie zákonov. Niekoľkokrát sme boli v Bruseli, urgovali sme to. Priznám sa, že už ani nemám chuť urgovať urgencie. Nedostali sme žiadnu relevantnú odpoveď, nič sa nezmenilo. Ale aj preto vieme, že musíme tlačiť aj na Slovensku, stále o tom rozprávať a pripomínať európske trendy.

Zrejme musíte na svoju stranu dostať aj verejnú mienku. Cítite, že by sa jej vzťah k obnoviteľným zdrojom menil?

Určite áno. Keď sa začali proti výrobcom solárnej energie vyvodzovať rôzne sankcie, verejnosť nadšene tlieskala. My sme sa však snažili zdôrazňovať, že nejde o nás, ale o princíp. Hovorili sme: Keď si budete chcieť postaviť vy svoj zdroj, uvidíte, aká je to procedúra, a smiech vás prejde. Už sme sa tam dostali. Do programu Zelená domácnostiam (dotácie pre inštaláciu solárnych panelov na súkromných nehnuteľnostiach) sa chcelo zapojiť veľa ľudí a zistili, že to nie je také ľahké. Už nejde len o solárnych barónov.

Ľudia sú oveľa viac motivovaní. Neverím, že existuje dedina bez solárneho panelu.

Zľudovela solárna energia na Slovensku?

Áno. Ľudia sú oveľa viac motivovaní. Neverím, že existuje dedina bez solárneho panelu. Ľudia si naň môžu siahnuť, poznajú niekoho, kto si ho nainštaloval. Majú k fotovoltike oveľa pozitívnejší vzťah.

O dva roky sa dokončia dva nové jadrové reaktory v elektrárni Mochovce. Slovensko bude 70 -80 percent elektriny vyrábať z jadra a nejaký čas to tak zostane. Vidíte za takýchto podmienok priestor pre rozvoj solárnej a veternej energie?

Dostavba Mochoviec trvá tak dlho, že je ťažké uveriť v ich dokončenie. Je to pre mňa tak vzdialené, že nevidím dôvod prestať propagovať obnoviteľné zdroje. Tiež je otázne, či budú reaktory aj spustené do prevádzky. Máme tu prípad paroplynového cyklu, ktorý sa dokončil, ale nespustil.

Spustenie dvoch jadrových blokov sa môže o dva roky ukázať ako ekonomicky neefektívne.

Nepovažujete za riziko pre obnoviteľné zdroje to obrovské množstvo jadrovej energie? Popri ňom budeme potrebovať iné zdroje na stabilizáciu siete.

Mám pochybnosti, či budú Mochovce 3 a 4 dokončené a spustené do prevádzky o dva roky. Po prvé, máme minimálne dva roky na budovanie nových zelených zdrojov. Po druhé, sú lacnejšie. Vývoj na trhoch s elektrinou ide dnes šialene rýchlo dopredu, to isté platí pre vývoj batérií. Spustenie dvoch jadrových blokov sa môže o dva roky ukázať ako ekonomicky neefektívne.

Aj kritici dostavby už dnes priznávajú, že do Mochoviec sa investovalo priveľa na to, aby sa nedostavali.

Počula som tento argument. Nemám na to jednoznačný názor. Naďalej však verím, že Slovensko si zaslúži aj slnko, vietor a vodu.

Naozaj na Slovensku fúka vietor tak slabo, keď máme len pár veterných elektrární na Záhorí?

Veterná energia sa v minulosti stretla s nevoľou úradníkov na ministerstve životného prostredia. Firmy sa stretávali s nezmyslenými požiadavkami úradov, čím sa projekty predlžovali a predražovali. Mnohé skončili preto, že Slovenská elektrizačná prenosová sústava (vlastnená zo 100 percent štátom) nevydala kladné stanovisko na pripojenie. Projekty, ktoré sa chystali aj štyri roky, skončili v šuplíku. Záviselo to aj antipatií jedného úradníka.

Skutočne si myslíte, že išlo o nekompetentnosť či obštrukcie jedného alebo viacerých úradníkov?

Áno, viem konkrétne o jednej pani, ktorej sa nepáčil výhľad z Bratislavy na Rakúsko.

V prípade veterných elektrární vznikla v priebehu pár mesiacov obrovská antikampaň o tom, že zabíjajú vtáky, zvyšujú rozvodovosť.

Tomu je ťažké uveriť. O týchto záležitostiach rozhoduje predsa minister, sú napísané vo vládnych stratégiách.

Lenže dopyt po veternej energii chýbal, ľudia ju v tom čase vnímali negatívne. Fotovoltici majú šťastie, že elektrárne postavili skôr, ako sa začala antikampaň typu panely vydávajú nebezpečné žiarenie, menia mikroklímu, sú nebezpečné aj ako odpad a podobne. V prípade veterných elektrární vznikla v priebehu pár mesiacov obrovská antikampaň o tom, že zabíjajú vtáky, zvyšujú rozvodovosť… Úradníčka na ministerstve životného prostredia šírila fámy, že nevieme, čo budeme robiť s kusmi betónu, ktoré zostanú po veterných turbínach.

Áno, vždy závisí aj na politickej vôli. Ale ak je jeden vysokopostavený úradník negatívne naladený a do toho príde masívna kampaň, nedá sa nič robiť.

Kto robil antikampaň?

Ťažko povedať. Zrazu vzniklo jednoosobové občianske združenie s nulovou históriou. Dnes sa s takými združeniami stretávajú malé vodné elektrárne. A dokážu zvrátiť projekty za milióny eur.

V súčasnosti sa však už verejná mienka nedá tak zmanipulovať. Každý deň cestujú tisíce ľudí do Rakúska (na slovensko-rakúskej hranici vidno desiatky veterných turbín – pozn. red.). Stále však platí, že štát sa radšej postaví na stranu skeptikov namiesto toho, aby ľudí presviedčal o dobrých riešeniach. Umyje si ruky a povie: Veď vidíte, ľudia sú proti. Môžeme len špekulovať, komu tento postoj vyhovuje.

Väčšina Slovákov by si určite povedala, že južná Amerika je zaostalejšia. Napriek tomu je tam omnoho väčší rozmach obnoviteľných zdrojov.

Mali by ste to ťažšie, keby sme neboli v Európskej únii?

Ťažko povedať. Čína nie je v EÚ a je absolútnym lídrom v solárnej energii. Chcú menej znečistenia a niečo dobré pre svojich občanov. Väčšina Slovákov by si určite povedala, že južná Amerika je zaostalejšia. Napriek tomu je tam omnoho väčší rozmach obnoviteľných zdrojov.