Český minister o novej atómke: V porovnaní s obnoviteľnými zdrojmi sú náklady zanedbateľné

Český minister priemyslu a obchodu v demisii Tomáš Hüner [TASR/Jakub Kotian]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Európske jadrové fórum 2018

ŠPECIÁL / Rozhodnutie českej vlády o financovaní nového jadrového zdroja sa posunulo o štyri mesiace, pretože som jej nechcel predložiť variant, ktorý je science fiction hovorí pre euractiv.sk TOMÁŠ HÜNER.

Tomáš Hüner je Ministrom priemyslu a obchodu ČR od decembra 2017, ministrom v demisii je od januára 2018. Do vlády ho nominovalo hnutie ANO Andreja Babiša, nie je však jeho členom. V rokoch 2006 – 2011 pôsobil na rovnakom ministerstve ako štátny tajomník. Väčšinu kariéry strávil v energetike a priemysle, okrem iného pracoval pre najväčší český energetický koncern ČEZ. Do Bratislavy pricestoval na 13. Európske jadrové fórum, ktoré sa koná 4. a 5. júna 2018.

Bývalá vláda Bohuslava Sobotku sa zaviazala, že o financovaní nového jadrového zdroja v Česku rozhodne na jar tohto roku. Vy ste na jadrovom fóre povedali, že vláda sa bude financovaním zaoberať až v novembri, aj vtedy bude len rokovať o rôznych možnostiach financovania. Prečo sa tento proces zdržuje?

Väčšina novinárov sa pýta, či sa oneskorí fázovanie do roku 2035. Dovtedy predsa len zostáva nejaký časový priestor.

V roku 2035 má byť nová jadrová elektráreň postavená?

Áno, vtedy má byť elektráreň dostavaná a nafázovaná podľa pôvodných variant. Ak nebude dochádzať k predražovaniu a zdržovaniu, čo pri atómkach vidíme v rôznych podobách – napokon na Slovensku tiež v prípade Mochoviec –, ak pôjde všetko, ako má, potom zdržanie troch či štyroch mesiacov nemá žiadny vplyv na fázovanie.

Teraz k dôvodom zdržania. Sobotkova vláda vymenovala splnomocnenca Jána Štullera, ktorý mal na starosti prerokovanie troch oblastí, aby sa vôbec nový zdroj mohol postaviť. Prvá bola technická – analyzovala sa celková infraštruktúra, napríklad, aby sa materiály typu reaktor dali dopraviť na miesto stavby, a ak sa nedajú dopraviť, koľko treba investovať, napríklad do vystuženia mostov. Technická oblasť bola relatívne jednoduchá, keďže technici sa vždy dohovoria.

Maďarský europoslanec: Ak jadru stopneme dotácie, zanikne. Na trhu neobstojí

Na Európskom jadrovom fóre (ENEF) v Bratislave vystúpil aj maďarský zelený europoslanec a člen mimovládky Nuclear Transparency Watch BENEDEK JÁVOR. Dostavba elektrárne Páks je založená na klamstvách, hovorí pre EurActiv.sk.

Analýza pre nový zdroj sa robila pre oba varianty umiestnenia, Dukovany aj Temelín, kde sa dnes prevádzkujú jadrové reaktory?

Áno. V minulosti sa robil tender na temelínske bloky, takže tam sa robila analýza tak či tak.

Druhá oblasť bola legislatívna. Keď sa moji predchodcovia pýtali, či sa dá nový zdroj vysúťažiť na základe súčasnej legislatívy, zistili, že nie. Buď budeme musieť upraviť zákon o verejnom obstarávaní alebo prísť s úplne novým špeciálnym zákonom o novom jadrovom zariadení. Takisto sa musí zmeniť jadrový zákon a ďalšie zákony.

Mal by sa dodávateľ vysúťažiť v otvorenej súťaži s cenou alebo nákladmi ako hlavným kritériom?

Otvorená súťaž áno, ale nie s cenou alebo nákladmi ako jediným kritériom. Mali by sme zohľadniť celý rad vecí z dlhodobého hľadiska, aby sme mali uzavretý cyklus. Ide o investičné a prevádzkové náklady, typ zariadenia a jeho likvidáciu.

Tento názor zostáva len vaším názorom alebo sa darí aj pretavovať do oficiálnych dokumentov?

Darí sa to. Odborníci už pomenovali, čo treba v legislatíve zmeniť a nie je toho málo. Zdá sa, že za tri roky sa takmer nič neurobilo, ale ľudia, ktorí tomu rozumejú, vedia, že je to mravenčia práca.

A to najhoršie ešte len príde – financovanie nového zdroja. Zistili sme, že tender na nový zdroj v Temelíne bol zrušený, pretože ČEZ sa so štátom nedohodol na spôsobe jeho zapojenia do financovania. Pýtal som sa ČEZu, či má so štátom dohodu dnes, dostal som odpoveď, že diskutujú. Ale keď som sa opýtal, či má od štátu jasnú odpoveď, ako ďaleko, hlboko a v akom rozsahu sa chce zapojiť, odpovedal, že nemá.

Pôvodne vláda uvažovala nad troma variantmi financovania, vy ste dnes povedali, že sú už len dve: financovanie zo strany štátu alebo ČEZu. Ktorú uprednostňujete vy?

Áno, boli tri. Prvý variant je, že by to financoval ČEZ tak, ako je.

Druhý variant uprednostňuje do dnešného dňa premiér a teda aj ja ako minister jeho vlády. Zdalo by sa, že tento druhý variant je nepriechodný, pretože štát mal poškodzovať menšinových akcionárov. Podľa tohto variantu by sa z ČEZu vytiahla časť, ktorej vlastníkom by bol zo 100 percent štát.

A tretí variant by predpokladal majetkový presun medzi menšinovými akcionármi a štátom, hoci nebol jednotný názor, čo všetko by mal tento presun zahŕňať. Štát a ČEZ by si to museli medzi sebou vzájomne vyhodnotiť a započítať. A niekto by musel niekomu zaplatiť časť financií. A to je dopad na verejné financie.

Česko dnes nevie, aké by boli finančné dopady. Bude to známe v novembri?

Áno, vtedy to bude musieť byť známe. Ak chceme na rokovanie vlády predložiť variant, ktorá nie je science fiction, musíme mať predstavu.

Vrátim sa ešte k prvému variantu. Ani ten neznamená, že štát nemôže dať záruky napríklad pre to, aby ČEZ získal nižšie úvery. Štát samozrejme váži svoju úverovú angažovanosť a máme pred sebou širokú diskusiu. V nej nám pomáha aj Maroš Šefčovič (podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu), vďaka bohu za to. Nech je podpora akákoľvek – contract for difference, úverové záruky či priamo štátne úvery – Európska komisia ju musí vyhodnotiť ako povolenú a nie nepovolenú dotáciu na trhu. S týmto mám trochu problém.

Prečo?

Ak je niekto taký tvrdý na jadro a tak upäto posudzuje zásah štátu, tak si musíme povedať, že v priebehu nasledujúcich rokov sa celková podpora pre obnoviteľné zdroje vyšplhá na 1 bilión korún (1 000 miliárd korún, resp. 40 miliárd eur). A je aj našou hlúposťou, že sme nechali fotovoltaiku rozvíjať sa príliš otvorene. Jeden bilión. A my sa tu bavíme o novom jadrovom bloku za 120 miliárd korún (resp. 4,8 miliardy eur, všeobecne odhadované investičné náklady na nový jadrový blok v Európskej únii – pozn. red.). A keby štát prispel 20 percentami, sme niekde na 20 – 30 miliardách korún (resp. 800 miliónov – 1,2 miliardy eur).

Europoslanec: Ľudia už obnoviteľným zdrojom veria, musíme presvedčiť vlády

V nasledujúcich 20 alebo 30 rokoch budú obnoviteľné energie stále potrebovať záložnú podporu. A zemný plyn je asi nákladovo najefektívnejšia možnosť, hovorí írsky poslanec Európskeho parlamentu SEÁN KELLY.

Ale jadrová energetika sa teší z dotácií dlhodobo a dlhšie ako obnoviteľné zdroje.

To som počul veľakrát. Ale keď idem s aktivistami do detailov, dozviem sa, že podpora štátu spočíva v tom, že elektrárne postavil štát a za vlastné peniaze. Samozrejme. Diskutovať ako o dotácii môžeme aj o nákladoch na hlbinné úložisko (zhoreného jadrového paliva – pozn. red.), ktoré štát na seba prevzal. Ak to však do nákladov započítam, vypočítam si pomer objemu vyrobenej elektrickej energie proti množstvu dotácií, v porovnaní s obnoviteľnými zdrojmi sú náklady zanedbateľné.

Obnoviteľné zdroje ešte tak dlho nefungujú. Aj keby sme porovnávali dotácie od začiatku jadrovej energetiky v Československu, tiež by sme asi dospeli k vysokému číslu na megawatthodinu.

Obnoviteľné zdroje budeme podporovať celkovo biliónom korún. To je balík. Ale je to povolená podpora, lebo Európska únia sa rozhodla ich takto podporovať. Radšej by sme mali podporiť vedu a výskum, urobiť tak zdroje lacnejšími a nedávať im dotácie na výrobu. Tie dnes majú rôzne podoby: zelené bonusy (doplatky), (výkupné) ceny a investičné programy, je v tom dosť chaos. Keby sme to spočítali, bol by to veľký balík, ktorý zďaleka nedosahuje objem vyrobenej práce. Jadro zďaleka nedosahuje takúto podporu, aj keby sme ho podporili výrazne.

Europoslanec zodpovedný za obchod s elektrinou: Verím vo voľný trh

Cesta k vyššiemu podielu obnoviteľných zdrojov a nižšej závislosti od dovozu energie vedie cez neregulované ceny, hovorí vplyvný lotyšský politik KRIŠJĀNIS KARIŅŠ.

Slovenská Jadrová a vyraďovacia spoločnosť a česká Správa úložišť radioaktivních odpadů podpísali memoradum o porozumení. Francúzsko, Fínsko a Švédsko sú v hľadaní riešenia pre dlhodobé uloženie vyhoreného paliva oveľa ďalej. A niektoré z týchto krajín majú pritom nižší podiel jadra na výrobe elektrickej energie ako Slovensko. Francúzske centrum už stojí, musí ešte získať rôzne povolenia. Na Slovensku a v Česku ani nevieme, kde bude stáť. Nie je zo strany Slovenska a Česka nezodpovedné, že je úplne na začiatku výskumu?  

Keď sa budovali jadrové zdroje, vedelo sa, že vznikne použité palivo. Vyhýbam sa slovu „odpad“, pretože palivo môže byť ešte použiteľné pre jeden alebo dva ďalšie cykly. Buď použité palivo uskladníme v medziskladoch tak ako dnes, alebo ho uložíme. Dá sa uložiť nenávratne zabetónovaním alebo tak, aby sa dalo vytiahnuť. Určite by bolo bývalo zodpovednejšie dať dohromady celý projekt hneď na začiatku stavby jadrovej elektrárne.

Nie je nezodpovedné, že sme sa v tejto téme stále neposunuli?

Je to nezodpovedné. Na druhej strane je to pochopiteľné. Nie je pravda, že by sa nedialo vôbec nič. Neviem, ako je to na Slovensku, ale u nás sa má hlbinné úložisko uviesť do prevádzky v roku 2050 alebo 2060. Výstavba sa plánuje 15 – 20 rokov. Do roku 2040 máme stále čas.

V roku 2050 budete asi robiť niečo úplne iné a otázka zodpovednosti nám uniká.

Keby to bolo na mne, bol by som radšej, keby úložisko už stálo alebo keby bolo jasné, kde bude stáť, čo bude stáť a ako bude vyzerať. O tom niet sporu. Ale čas nemôžeme vrátiť nazad. Šliapli sme do toho. Už keď som bol štátnym tajomníkom otvorili sme diskusiu s obcami potenciálne dotknutými takouto výstavbou o ich ochote participovať, získať finančné výhody a tak ďalej. Takisto sme rozbehli technické rozpracovanie projektu, pretože v Česku bol robený skôr na zamurovanie paliva ako na jeho možné vytiahnutie. Urobil sa kus práce a dobieha sa mentálne omeškanie.

Francúzsko vie, ako uloží jadrový odpad. Chýba mu súhlas verejnosti

Protest proti úložisku vyhoreného paliva vo francúzskom Bure poznačili násilnosti.

Máte nejaký finančný odhad?

Pohybuje sa v miliardách korún. Záleží aj na tom, ktorá technológia sa použije. Keby sa to od začiatku zodpovedne plánovalo, boli by sme dnes ďalej na papieri a z hľadiska umiestnenia, ale v praxi by sa stále nestavalo. Sú to umŕtvené peniaze. Dukovany sa fázovali v roku 1986. Do rokov 2050 – 2060 by sme teda mali počas 70 rokov úložisko, do ktorého by sme nič nestrkali.

Tiež však platí, že sa predlžuje výskum a výstavba s cieľom hlbinného uloženia odpadu. Francúzi by o tom vedeli rozprávať.

Nechcem byť prehnaný optimista, ale videl som také úložisko vo Fínsku a technológia je – na rozdiel od novej generácie jadrových reaktorov – zvládnutá. Technicky vám teraz nepoviem, či môžeme použiť rovnakú technológiu ako vo Fínsku. Ale nie je to ako letieť na Mars a ešte nevedieť čím.

Šéf európskej jadrovej lobby: Obnoviteľné zdroje majú skryté náklady

ŠPECIÁL / Všetky náklady na posilnenie sietí, záložných systémov a skladovania energie sa v nákladoch na nový obnoviteľný zdroj zvyčajne nezohľadňujú, tvrdí šéf Foratomu YVES DESBAZEILLE.