Člen predstavenstva SPP: Budúcnosť vidíme v zelených plynoch, odpadoch a vodíku

Člen predstavenstva SPP Henrich Krejčí

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2020

Uvedomujeme si potrebu dekarbonizácie. Zemný plyn nás však vie v krátkodobom horizonte posunúť bližšie k splneniu klimatických cieľov. Európska komisia by si mala zachovať technologickú neutralitu a umožniť využívanie plynu, hovorí člen predstavenstva SPP Henrich Krejčí.

Henrich Krejčí je členom predstavenstva spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel a.s. (SPP). Venuje sa predovšetkým otázkam správy a riadenia spoločnosti, práva a regulácie, ľudských zdrojov a komunikácie a vzťahov s verejnosťou, vrátane aktivít spoločnosti v oblasti sponzoringu, filantropie a spoločenskej zodpovednosti.

Ministerstvo financií momentálne pracuje na Národnom pláne obnovy a odolnosti. Ste ako SPP súčasťou diskusií pri jeho tvorbe?

Sme najväčším dodávateľom energií na Slovensku, máme záujem zostať relevantným hráčom energetického trhu aj v budúcnosti. Otázkami udržateľnosti a ochrany  životného prostredia sa preto zaoberáme už dlhšie obdobie a reflektuje ich aj naša stratégia do roku 2030. Treba povedať, že Slovensko v znižovaní emisií od roku 1990 urobilo významný pokrok. Celkovo klesli o viac ako 40 percent. V sektore energetiky to bolo ešte viac. Zároveň sa však stále viac ako 18 percent tepla vyrába z uhlia a priveľa domácností využíva na vykurovanie tuhé palivá. To objektívne prispieva k nízkej kvalite ovzdušia, čo je to jeden z kľúčových problémov ochrany životného prostredia na Slovensku, ktorý nám vyčíta aj Európska komisia. Aj preto je žiaduce, aby projekty v energetickom sektore, vrátane energetickej efektívnosti a energetických služieb, boli zahrnuté tak v Národnom pláne obnovy, ale taktiež mohli získať podporu z rozpočtu Európskej únie na ďalšie obdobie. Komunikujeme teda so všetkými dotknutými stranami o tom, prostredníctvom podpory akých projektov v energetike by bolo možné podporiť spoločný cieľ – uhlíkovú neutralitu do roku 2050..

Kam by mali podľa Vás smerovať európske peniaze v energetike? Na konferencii Euractivu ste spomenuli, že sú dôležité investície aj do odolnosti, a to z hľadiska ochrany pred ďalšími krízami. Čo ste mali na mysli?  

Predovšetkým by sme mali využiť príležitosť a investície nasmerovať do oblastí, kde budú mať dlhodobý efekt. To neplatí len pre energetiku, ale pre všetky relevantné oblasti. Mali by prispieť k tomu, aby sme sa ako krajina výrazne posunuli dopredu, najmä v oblasti digitálnej a zelenej transformácie. Dekarbonizácia energetiky je dôležitá z hľadiska dosiahnutia uhlíkovej neutrality Európskej únie do roku 2050. Myslím si, že európsky energetický sektor si to uvedomuje. Zároveň je však dôležité mať na zreteli potrebu zaistenia bezpečných a cenovo dostupných energií a zachovanie konkurencieschopnosti slovenského priemyslu. V neposlednom rade musíme zabezpečiť, aby cesta k uhlíkovej neutralite bola sociálne spravodlivá. V tomto svetle je dôležité vytvorenie stabilného a dlhodobo predvídateľného regulačného rámca, ktorý bude, okrem iného, podporovať investície a inovácie. Pokiaľ ide o plyn, jeho dekarbonizácia môže byť založená na podpore využívania biometánu a ďalších dekarbonizovaných plynov vrátane vodíka. Na udržateľnú výrobu biometánu vieme využiť biologicky rozložiteľný odpad a na jeho prepravu existujúcu plynárenskú infraštruktúru. Potrebné sú investície do efektívneho zberu biologicky rozložiteľného odpadu a jeho separácie. To sú oblasti, na ktoré by sme sa mohli v rámci plánu obnovy taktiež zamerať. Pri vodíku sú ešte potrebné mnohé kroky v oblasti výskumu a vývoja, vrátane jeho dopravy plynárenskou infraštruktúrou.

Ako vidíte úlohu plynu v slovenskej energetike? Hovorí sa najmä o teplárenstve. Kde ho ešte vieme využiť?

Z krátkodobého hľadiska môže pomôcť pri znižovaní emisií a zlepšení kvality ovzdušia najmä pri výrobe tepla. Nie sú to len centrálne zdroje tepla, ale aj individuálne vykurovanie, kde máme veľký investičný dlh, pričom táto oblasť súvisí okrem toho aj s otázkou energetickej efektívnosti na strane odberateľov, respektíve energetickou chudobou. Ďalej je to výroba elektriny. Tu by sme  sa mali sústrediť na to, aby sme sa zbavili uhlia, ktoré je v porovnaní s plynom oveľa väčším znečisťovateľom ovzdušia. Spomeniem tiež dopravu. V krátkodobom horizonte môžeme v prípade verejnej a nákladnej automobilovej dopravy, okrem elektromobility, prispieť k zníženiu emisií širším využívaním CNG a LNG a neskôr ich zelenej podoby. Rovnako aj v prípade železničnej a lodnej dopravy. Toto sú príklady oblastí, v ktorých môžeme rýchlo znížiť emisie, pretože máme k dispozícii dostatočné zdroje plynu aj existujúcu plynárenskú infraštruktúru. Z dlhodobého hľadiska, bližšie k roku 2050, je to už spomínaný biometán či vodík, alebo tiež skladovanie elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov v podobe syntetického plynu či vodíka.

Zelený, modrý, či nízkouhlíkový vodík?

V dekarbonizácii dopravy i uhlíkovo intenzívneho priemyslu chce EÚ stavať aj na využívaní vodíkových technológií. Členské krajiny diskutujú, aké technológie výroby vodíka podporovať z verejných peňazí.

Keďže sme však zároveň dodávateľom elektriny a výkupcom elektriny vyrobenej z podporovaných obnoviteľných zdrojov na Slovensku, pozeráme sa na naše pôsobenie na trhu komplexne, a to aj v kontexte nových príležitostí, ktoré môže priniesť oblasť energetických služieb.

Keď hovoríme o teplárenstve, Európska komisia nedávno zverejnila návrh taxonómie zelených investícií, ktorá neklasifikuje plynové elektrárne ako udržateľné ani ako prechodové. Čo to znamená pre budúce investície?

Ak ide o posudzovanie investícií v rámci energetického sektora v zmysle ich prispenia k európskym klimatickým cieľom, domnievame sa, že jedným z relevantných hľadísk je technologická neutralita. Plyn môže byť vhodným partnerom obnoviteľných zdrojov, najmä slnka a vetra, a môže kompenzovať ich objektívne danú nestabilitu. Tým môže prispieť k stabilným dodávkam energií. Návrhy Európskej komisie v rámci prístupu k investíciám sú v súčasnosti predmetom diskusie. Tieto pravidlá by mali uľahčiť rýchle a nákladovo efektívne dosahovanie európskych cieľov. Diskusia ešte nie je uzavretá. Veríme, že v oblasti technických kritérií, ktoré stanovujú príslušné právne predpisy, sa podarí dosiahnuť dohodu, ktorá umožní využiť aj výhody plynu.

Spomenuli ste vyvažovanie obnoviteľných zdrojov plynom v distribučnej sieti. Existuje však analýza Bloombergu, podľa ktorej budú už okolo 2022 batérie na tento účel lacnejšie ako plyn.

V krátkodobom horizonte je plyn jednou z najdostupnejších technológií, ktorá nás vie posunúť na ceste k splneniu európskych cieľov a Parížskeho dohovoru. To, že bude k dispozícii viac technológií je len logické. Ako som povedal, z dlhodobého hľadiska si veľmi dobre uvedomujeme nevyhnutnosť dekarbonizovať. S tým tiež súvisí možné využitie odpadov a odpadových vôd. Práve v tejto oblasti momentálne hľadáme obchodné príležitosti a diskutujeme o úpravách legislatívneho rámca tak, aby bolo využívanie týchto zdrojov jednoduchšie.

Ako si túto zmenu legislatívy predstavujete?

Cieľom je zvýšiť produkciu biometánu na Slovensku. Na to treba najskôr vyriešiť niektoré čiastkové otázky. Potrebujeme napríklad funkčný register biometánu, vyšší podiel zhodnocovania odpadu alebo povinný podiel obnoviteľnej energie na vykurovaní. Register umožní vznik záruk pôvodu v rámci celej Európskej únie a je zásadný pre rozvoj trhu s biometánom na Slovensku. Rovnako zásadné sú aj stimuly pre nakladanie s odpadom, ktorý motivuje využívanie odpadu ako zdroja výroby biometánu namiesto toho, aby sme tento odpad ukladali na skládky alebo ho spaľovali.

Galek: Plynárenstvo je súčasťou slovenskej energetiky a nebude chýbať ani v pláne reforiem

Najväčší priestor pre uplatnenie plynu je v dekarbonizácii priemyslu a teplárenstva. V týchto sektoroch sa potrebujeme zbaviť uhlia, povedal štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek na konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ).

Problémom však je, že zdroj energie, teda bioplynové stanice a distribučná sieť nie sú prepojené…

Existujúce bioplynové stanice využívajú najmä podporu výroby elektriny v zmysle pravidiel implementovaných v minulosti. Myslím si, že všetci zúčastnení, vrátane prevádzkovateľov sietí a regulátora, sú si vedomí, že pre využívanie už vybudovaných staníc aj v budúcnosti a ich prípadný ďalší rozvoj, je nutné upraviť regulačný rámec. Radi budeme súčasťou diskusie, ktorej výsledkom bude vyvážené nastavenie regulačného rámca, ktorý prispeje k dekarbonizácii plynárenstva aj s využitím týchto zdrojov.

Malo by sa investovať do plynárenskej infraštruktúry?

Je všeobecne známe, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré majú vybudovanú rozsiahlu plynárenskú infraštruktúru. Zároveň má vysoké percento obyvateľov prístup k plynu. Ak vieme túto infraštruktúru využiť na to, aby sme v najbližších rokoch urobili výrazný krok smerom k plneniu cieľov v oblasti klímy a ochrany ovzdušia a je to zároveň ekonomicky efektívne, dáva to zmysel. Rovnako z dlhodobého hľadiska, môžeme uvažovať o využití vybudovanej infraštruktúry na dopravu zelených, dekarbonizovaných plynov či vodíka a pozerať sa na prípadné investície z tohto uhľa pohľadu.

Dotkli ste sa energetickej chudoby. Ako to súvisí s ochranou životného prostredia?

Energetická chudoba a ochrana životného prostredia spolu úzko súvisia. Kľúčovou otázkou pri boji s energetickou chudobou je taký spôsob pomoci, ktorý dotknutým domácnostiam umožní z takejto chudoby sa vymaniť a zároveň im umožní znížiť ich výdavky na energie, respektíve zvýšiť svoju energetickú efektívnosť. To na druhej strane môže napomôcť riešeniu niektorých otázok v oblasti ochrany ovzdušia a podobne. Schémy pomoci by sa mali zamerať najmä na nízkopríjmové domácnosti, ktoré na opatrenia v tejto oblasti nemajú voľné vlastné zdroje.